Na ostrov Krk sa dostanete cez Krčský most. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK |
Slováci považovali v minulosti socialistické Chorvátsko za predmestie kapitalizmu a malý ostrov Západu. Situácia sa zmenila a reformnej krajine už, zdá sa, zostalo len more, typické prímorské mestečká, ale najmä byrokracia. Chorváti dnes bez váhania hovoria o Slovensku ako o ekonomickom zázraku, ktorý by chceli nasledovať.
"Chorvátski byrokrati vymýšľajú teplú vodu, namiesto toho, aby vytvárali podmienky pre príchod investícií. Takto zle nebolo podnikateľom ani za bývalého režimu. Niekedy sa v bývalej Juhoslávii dalo podnikať a v Československu nie. Dnes je to už naopak," hovorí nespokojný Ivica Peretic, majiteľ penziónu a reštaurácie v prímorskom mestečku Omišalj na ostrove Krk, ako aj majiteľ bratislavskej eseročky.
Omišalj
Omišalj je niekoľkotisícové príťažlivé mestečko, ktoré žije z turistického ruchu. Presnejšie povedané, snaží sa prežiť vďaka moru. Staré mesto s úzkymi uličkami, reštauráciami a nezameniteľnými zmrzlinármi, ktorí rozdávajú úsmevy vo všetkých európskych jazykoch, leží vysoko na skale nad penziónmi a malými plážami, ktoré lemujú pobrežie. Miestni však hovoria, že Omišalj žije len niekoľko mesiacov, a to aj napriek tomu, že medzinárodné letisko je vzdialené len niekoľko kilometrov. Situáciu v Omišalji príznačne charakterizuje veta: "V letovisku v zime nesvieti ani mestské osvetlenie."
Turisti míňajú málo, sezóna je krátka
Ivica Peretic má chorvátske aj slovenské občianstvo, manželku Slovenku a môže porovnávať. Tvrdí, že momentálne ide podnikanie na Krku veľmi zle, sezóna je krátka a ľudia míňajú málo peňazí. Rodinný podnik nie je schopný produkovať zisk.
"Na Krku je veľmi zle. Skutočná sezóna trvá len mesiac. V poslednom čase chodí pár ľudí, ktorí sú nesolventní a míňajú málo peňazí. Z toho sa nedá podnikať. Do môjho penziónu chodia prevažne Slováci. Sú to najlepší hostia, lebo sú to moji známi. Všeobecne, ostatné hotely sú v mínuse a majú dlhy. Nie je to turizmus, aký by mal byť. Chýbajú atrakcie, ponuka je veľmi slabá. Je tu iba slnko a more. Keď začne pršať, hostia nemajú čo robiť a idú preč. Chceme sezónu predĺžiť aspoň na päť mesiacov," hovorí chorvátsky podnikateľ.
Ivica Peretic tvrdí, že miestne hotely sú zdevastované a Nemci prestali chodiť, lebo hľadajú vyššiu úroveň. "Ceny sú vysoké, ale nie preto, žeby majitelia hotelov a reštaurácií sami zvyšovali ceny. Na vine je štát s neporovnateľne vyššími odvodmi a daňami, ako na Slovensku," dodáva.
Chorvátsky podnikateľ hovorí, že ak sa situácia radikálne a rýchlo nezmení, nebude môcť svoj penzión a reštauráciu udržať. Turisti, prichádzajúci z bývalého východného bloku, totiž míňajú málo a nevyužívajú služby.
Situácia, keď si niekoľko hostí objedná jednu pizzu, nie je výnimočná, skôr naopak. Taliani, ktorí prichádzajú v auguste, a autobusy s nemeckými školákmi biznis nedokážu zachrániť.
Pre situáciu na Krku je príznačný zdevastovaný a opustený hotel Ucka na nádhernom mieste. Pred viac ako rokom ho kúpil nemecký podnikateľ, ale kvôli štátnej byrokracii čaká už rok na stavebné povolenie.
"Veľmi dlho trvá, kým človek zoženie všetky potrebné papiere. Žiadny normálny investor nepríde a nedá peniaze. Príde len nejaký somár, Chorvát, ktorý zarobil vonku peniaze a chce ich hodiť do vody," konštatuje majiteľ penziónu.
Zachráni Krk "monarchia"?
Ivica Peretic sa rozhodol s niekoľkými priateľmi bojovať s veternými mlynmi. Založil Združenie priateľov ostrova Krk a chce dokázať, že na ostrove sa dá vybudovať oáza, kde podnikanie bude fungovať. Také malé Rakúsko - Uhorsko, kde ľudia nebudú priemerne zarábať 700 - 800 eur, ale podstatne viac.
"Robíme Združenie priateľov ostrova, ktorí chcú jeho prosperitu, chcú sem chodiť a sami prispievať k zlepšeniu. Musíme si pomôcť sami, lebo od vlády sa pomoci nedočkáme. Región chcú užívať všetci, nie len Chorváti, ale aj Maďari, Slováci, Česi, Rakúšania a Taliani. Bývalé Rakúsko - Uhorsko. Skúsime si pomôcť nepolitickou cestou, aby sa aj byrokrati zobudili," predstavuje víziu prosperity.
Podnikateľ Peretic chce zmeniť Krk na centrum turistického ruchu s golfovými ihriskami a kompletným servisom pre hostí, ktoré bude využiteľné počas celého roku, nie len na niekoľko mesiacov. Odhaduje, že zlepšenie by mohlo prísť najskôr o dva - tri roky. Ako príklad neustále uvádza slovenský model.
Ceny v Chorvátsku
(1 kuna je okolo 5,50 Sk, | |
1 euro je asi 7,30 kuna) | |
Výletná loď: | |
víno | 10 kn/0,1 dcl |
cola | 10 Kn/0,25 l |
pivo | 10 kn/0,25 l |
víno Žlahtina | 55 kn/0,75 l |
nanuky | od 4 do 20 kn |
zmrzlina | 4 kn/jeden kopček |
Vodné atrakcie: | |
Vodné lyže | 100 kn |
Lietanie na padáku za člnom | |
200 kn/osoba | |
300 kn/ 2 osoby | |
Jazda na banáne za člnom | |
(asi 3 minúty) | 40 kn |
Jazda na kolese za člnom | |
(rovnako) | 50 kn |
Obhliadková jazda člnom | 20 kn |
vodný bicykel | 40 kn/h |
Reštaurácia: | |
Polievky | 10 až 20 kn |
Studené predjedlá | 25 kn |
Kalmáre | 32 kn |
Rybie misy pre dvoch | 150 kn |
Teľací rezeň | 40 km |
Viedenský rezeň | 28 kn |
Cordon Blue | 38 kn |
Kuracie prsia na rošte | 31 kn |
Jedlá typu guláš, | |
plnená paprika, | |
či eintopf | od 20 do 25 kn |
Pizza | od 25 do 40 kn |
Mäsové jedlá | od 45 do 85 kn |
Špagety | od 30 do 50 kn |
Hamburger | 10 až 18 kn |
Hranolčeky | 8 až 14 kn |
Nápoje (reštaurácia) | |
pivo | od 12 do 15 kn/0,5 |
Tuborg tretinka | 14 kn |
cola, fanta, sprite | 14 kn/0,33 |
minerálka | 7 kn/ 0,25 |
džús | 12 kn/0,2 |
víno | 40 až 70 kn/1l |
káva | od 5 do 10 kn |
čaj | 5 kn |
koňak a whisky | od 20 |
do 25 kn/0,03 | |
Ceny v obchodoch: | |
chlieb | 5 až 10 kn |
mlieko 0,5l | 4 až 7 kn |
coca-cola 2l | 13 až 15 kn |
minerálna voda 1,5l | 4 až 8 kn |
víno 1l | 10 až 50 kn |
pivo 0,5 | 4 až 10 kn |
jogurt | 3 až 6 kn |
žuvačky | 3,50 až 5 kn |
nanuky | 3 až 12 kn |
Požičovné áut: | |
1 - 3 dni | od 360 do 700 kn/deň |
4 - 7 dní | od 320 do 600 kn/deň |
8 - 15 dní | od 290 do 500 kn/deň, |
všetko bez pohonných hmôt |
(wm)
Omišajl je malebné asi osemtisícové mestečko, ktoré žije z turistického ruchu. |
FOTO |