SME

Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste sa budete cítiť ako v Škandinávii

Historicky sa viac otváralo severu a dodnes nesie jeho vizuálnu i mentálnu stopu.

Gdaňsk (Zdroj: Adobe Stock)

Ak ste už navštívili niektoré poľské mesto, pri prvom kontakte s Gdaňskom si zrejme poviete, že tu niečo nesedí. Akoby ste vystúpili niekde severnejšie, bližšie k Škandinávii než k Varšave. Štruktúra mesta je pravidelná, architektúra až prekvapivo uhladená. Vysoké štíty domov sa dvíhajú jeden vedľa druhého ako skladačka z výstavnej brožúry. Cestou do centra miniete bývalé lodenice, dnes prerobené na kultúrne priestory.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V Gdaňsku sa história prepletá s vetrom od Baltského mora a architektúra má akýsi škandinávsky akcent, hoci stále hovorí po poľsky.

Severská energia

Nie je to len vetrom od Baltského mora, ani štíhlymi štítmi domov, ktoré akoby patrili skôr do Amsterdamu než do strednej Európy. To, čo v Gdaňsku vytvára osobitý severský dojem, má hlbšie korene. Po stáročia mesto patrilo medzi najvýznamnejšie obchodné centrá v regióne a jeho otvorenosť smerom k svetu, najmä k severnej Európe, bola preň prirodzenou súčasťou identity.

Prístav bol jedným z hlavných bodov obchodnej siete známej ako Hanza. Z Nemecka, Dánska, Holandska či Švédska sem prichádzali lode a s nimi nielen tovar, ale aj inšpirácia. V mestskom priestore sa tak prirodzene usadili vplyvy, ktoré dnes vnímame ako „škandinávske“: poriadok ulíc, dôraz na funkčnosť, striedma elegancia fasád.

Aj keď vojna zanechala v centre hlboké jazvy, obnova po roku 1945 sa niesla v duchu návratu k pôvodnej podobe. Výsledkom je premyslená štruktúra, ktorá pôsobí harmonicky, a zároveň si zachováva prepojenie s minulosťou.

Severský pocit vzbudzuje aj atmosféra. Gdaňsk pôsobí pokojnejšie než väčšina poľských miest. Miestni sú zvyknutí na pohyb, zmeny, odchody a návraty. Otvorená mentalita, ktorú si prístavné mestá nesú naprieč krajinami, sa tu nikdy celkom nestratila.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Pomalé tempo

V Gdaňsku sa netreba ponáhľať. Ani keď máte v pláne pozrieť si všetko, čo sa „patrí“. Stačí sa ráno prejsť centrom, keď sú ulice ešte pokojné a kaviarne sa len pomaly zapĺňajú. Ulica Długa je hlavnou tepnou historického jadra. Niekdajšia cesta, ktorou do mesta vchádzali králi, je dnes lemovaná farebnými meštianskymi domami s bohatou výzdobou. Na ich štítoch sú erbové znaky, na fasádach súsošia, zlaté ozdoby a na zemi dlažba, ktorá pamätá viac než len pár sezón turizmu.

Prechádzku začnite pri Zlatej bráne (neskororenesančnej vstupnej bráne do mesta) a zakončite ju na Dlugi Targ. Hlavné námeste, kde stojí Neptúnova fontána aj historický Artušov dvor, bolo kedysi sídlom obchodníkov a lodiarov.

Len kúsok odtiaľ vedie úzka dláždená ulica Mariacka so zdobenými domami a malými výklenkami, v ktorých dnes sídlia obchody s jantárom. Pôsobí pokojne, takmer intímne, najmä ráno alebo podvečer, keď sa vyhnete davom.

Keď sa otočíte smerom k rieke, atmosféra sa zmení. Motława je ramenom Visly a kedysi bola hlavným dopravným kanálom prístavu. Tiahne sa popri nej promenáda so zmesou starého a nového. Dominantou nábrežia je stredoveký žeriav. Drevená veža s kamenným základom pôsobí trochu ako pevnosť, no v skutočnosti išlo o prístroj na vykladanie tovaru z lodí.

Keď ho v 15. storočí postavili, bol najväčším žeriavom v Európe. Fungoval na princípe veľkých drevených kolies, do ktorých sa postavili robotníci a vlastnou váhou roztáčali mechanizmus, podobne ako škrečok v kolese. Dokázali tak zdvihnúť náklad ťažký až niekoľko ton. Slúžil však aj na osádzanie lodných stožiarov a zároveň ako mestská brána. Dnes už síce nefunguje, ale dá sa navštíviť zvnútra. Keď človek stojí pod ním a pozrie sa nahor, ľahko si predstaví, aké fyzicky náročné muselo byť kedysi obsluhovať takýto stroj.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V reštauráciách pri vode servírujú údeného lososa, slede na ražnom chlebe a teplú polievku z tresky, ktorú v chladnejších mesiacoch oceníte viac než čokoľvek iné. Sedieť pri vode, počúvať čajky a sledovať, ako sa v hladine odrážajú budovy na druhom brehu, má niečo upokojujúce. Gdaňsk je v týchto momentoch najviac sám sebou.

Silné miesto má v Gdaňsku aj história. Múzeum druhej svetovej vojny je jedným z najlepších v celej Európe. Moderná budova sa z veľkej časti nachádza pod zemou. Výstava v jej priestoroch je obsahovo silná a veľmi citlivo vystavaná. Nezameriava sa len na fronty a dátumy, ale na to, čo vojna znamenala pre bežného človeka. Je to priestor, kde sa nehovorí nahlas.

O niečo ďalej, v areáli bývalých lodeníc, sa nachádza Európske centrum solidarity. Moderné múzeum a pamätník rozpráva príbeh hnutia Solidarita, ktoré sa zrodilo v 80. rokoch a zásadne ovplyvnilo vývoj v celom východnom bloku. A výhľad z terasy priamo na žeriavy a konštrukcie niekdajších lodeníc je pripomienkou, že dejiny sa tu neodohrávali v palácoch, ale medzi ľuďmi, ktorí chodili ráno do práce.

Za hranice mesta

Ak sa rozhodnete zostať v oblasti dlhšie, určite stojí za to vybrať sa aj mimo Gdaňsk. Gdyňa je vzdialená len niekoľko minút vlakom, no pôsobí úplne inak. Mladšie, modernejšie, otvorenejšie. Mesto vyrástlo v medzivojnovom období ako nový poľský prístav, kde sa sústreďuje najväčší ruch mesta.

Pri prístave kotví Dar Pomorza, krásna trojsťažňová fregata s bielym trupom, ktorá kedysi slúžila výcviková loď poľského námorníctva. Dnes je z nej plávajúce múzeum. Môžete si prejsť palubu aj podpalubie a pozrieť si, ako vyzeral život námorníkov na dlhých plavbách. Len o pár metrov ďalej kotví torpédoborec ORP Błyskawica, ktorý bojoval počas druhej svetovej vojny, a tiež je sprístupnený verejnosti.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Z prístavu sa dá prejsť na dlhé drevené mólo, ktoré vybieha do mora. Mnoho ľudí tu len tak postáva, sedí, číta si. Pláž je len pár krokov odtiaľ, a najmä počas letných mesiacov je plná detí, paddleboardov a vône smažených rýb z plážových bufetov.

Kto má chuť pokračovať, môže sa z Gdyne vybrať na polostrov Hel. Cesta vlakom popri pobreží je zážitkom sám o sebe: výhľady na more, borovicové lesy a dedinky roztrúsené medzi piesočnými dunami.

Takmer štyridsať kilometrov dlhý úzky pás zeme vybieha do Baltského mora a pôsobí ako ostrov, hoci je stále spojený s pevninou. V borovicových lesoch sa dodnes nachádzajú opustené vojenské bunkre a pozostatky niekdajších opevnení. Od jedného konca po druhý vedie cyklochodník a medzi lesmi a pieskom ľahko stratíte pojem o čase. Na viacerých miestach sa dá len tak zastaviť, vyzliecť topánky a prejsť bosými nohami až k vode. Požičovňa bicyklov sa dá nájsť takmer v každej dedinke.

Na konci polostrova sa nachádza mestečko Hel, ktoré vyrástlo z rybárskej osady na obľúbený dovolenkový cieľ. Nachádza sa tu rybársky prístav, niekoľko reštaurácií, maják aj nenápadné múzeum obrany pobrežia.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu