História staršia ako pyramídy. V Mezopotámii mali recept na pivo a vymysleli prvé kreditky

Úrodná oblasť medzi riekami Eufrat a Tigris na území dnešného Turecka, Iraku a Sýrie je miestom, kde sa písali prvé riadky histórie ľudstva. V mýtickej Mezopotámii sa zrodili prvé mestá, písmo a prvé zákony.

Civilizácia staršia než Egypt bola kolískou mnohých vynálezov, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť – od matematiky až po zavlažovacie systémy. Kým Egypt ohúril svet monumentálnymi stavbami a stabilnou politickou štruktúrou, Mezopotámia bola laboratóriom kultúry, kde vznikli mestské štáty, mytológia aj obchod.

Dnešné Turecko ukrýva mnohé poklady, ktoré sú ako návrat ku koreňom, a pripomínajú nám, ako ďaleko sme sa dostali, a aké fascinujúce boli naše začiatky. Vydajte sa na výpravu do sveta, kde ľudia po prvý raz premenili divokú prírodu na úrodné polia a kde príbehy bohýň a kráľov formovali celé tisícročia.

Život v Mezopotámii

Mezopotámia je preto jedným z najdlhšie kontinuálne osídlených regiónov na svete. Datuje sa do obdobia okolo 4 000 pred n. l. až približne 539 pred n. l., keď región ovládla Perzská ríša.

Predstavte si svet, kde každé ráno ľudia vstávajú do rytmu zvukov trhovísk a remeselných dielní, kde mestské ulice lemujú hlinené domy a nad všetkým sa týčia majestátne zikkuraty – chrámy, ktoré spájali nebo a zem.

Ľudia žili v mestských štátoch, ako Ur, Uruk či Babylon, ktoré založili Sumeri. Tieto mestá boli centrami kultúry, náboženstva a vedy. Každé z nich malo svojho vládcu, často považovaného za zástupcu bohov na zemi, a rozsiahlu sieť správnych úradov.

Aj keď región často trpel záplavami alebo suchami, obyvatelia dokázali využiť ich potenciál na rozvoj obchodných ciest so vzdialenými krajinami, čo Mezopotámii zabezpečilo bohatstvo a vplyv. Napriek častým konfliktom medzi mestskými štátmi dokázala Mezopotámia dlhé stáročia prosperovať ako jedno z najvýznamnejších centier starovekého sveta.

Mestá žili svojím tempom. Väčšina obyvateľov sa venovala poľnohospodárstvu. Pestovali obilie, datle a sezónne plodiny, chovali zvieratá, ako ovce a kozy, z ktorých mali zabezpečené mäso, mlieko a vlnu. Obyvatelia platili dane vo forme obilia alebo dobytka, účasť na zavlažovacích prácach a obranu mesta v čase nebezpečenstva.

Spoločenské role boli jasne stanovené. Muži boli zväčša farmári, remeselníci alebo obchodníci, kým ženy mali svoje miesto v domácnosti, no rozhodne neboli v úzadí. Mohli vlastniť majetok, viesť podnikanie a dokonca pôsobiť ako kňažky v chrámoch, v rodinách rozhodovali o výchove detí a správe hospodárstva. Deti sa od útleho veku učili základným zručnostiam – chlapci napríklad písanie a počítanie, ak mali šancu stať sa pisármi, jedno z najváženejších povolaní. Hoci spoločenské role boli jasne stanovené, neznamenalo to, že ženy boli v úzadí.

Náboženstvo prenikalo všetkými aspektmi života. Mezopotámci verili v množstvo bohov, ktorí ovládali prírodu, úrodu aj osud človeka. Archeologické nálezy naznačujú, že táto spoločnosť bola plná kreativity a vynaliezavosti. Venovali sa hudbe, umeniu a rôznym hrám.

Vynálezci z Mezopotámie

Objavy z Mezopotámie neboli len zásadné pre staroveký svet. Mnohé z nich dodnes ovplyvňujú náš každodenný život.

Jedným z najvýznamnejších vynálezov bolo klinové písmo – prvý známy písomný systém. Toto písmo slúžilo na zapisovanie obchodných transakcií, zákonov a dokonca aj literárnych diel, ako slávny Epos o Gilgamešovi, jeden z najstarších príbehov ľudstva. Vznikol tu aj prvý zákonník na svete, Chammurapiho kódex, ktorý definoval princípy právneho systému, ako napríklad zásadu „oko za oko, zub za zub“.

Medzi ďalšie prelomové objavy patrí koleso (pôvodne navrhnuté na vozy a hrnčiarske kruhy) a šesťdesiatková číselná sústava, ktorú využívame pri meraní času a v geometrii.

Mezopotámčania boli tiež priekopníkmi v astronómii. Na základe ich pozorovania hviezd vytvorili prvé kalendáre, ktoré im pomáhali plánovať poľnohospodárske práce. Ich pokročilé zavlažovacie systémy premenili suchú krajinu na úrodnú pôdu. V architektúre sa preslávili stavbou zikkuratov – monumentálnych stupňovitých náboženských chrámov.

Osem najzaujímavejších miest Mezopotámie v Turecku

1. Malatya a Kahta

Sochy na vrchole hory Nemrut (zdroj: Canva.com)

Územie dnešného Turecka tvorilo severnú časť regiónu, známeho ako Horná Mezopotámia. Oblasť bola menej suchá a viac hornatá v porovnaní s južnými časťami (dnešný Irak). Križovali ju obchodné cesty, ktoré spájali Anatóliu s južnými časťami Mezopotámie.

Bránou do Hornej Mezopotámie je mesto Malatya s trhoviskami plnými vychýrených miestnych marhúľ. Odtiaľto je to kúsok do Kahty, ktorá bola centrom starovekej Kommagenskej ríše. Jej unikátna kultúra spájala grécke a perzské tradície.

Najväčším lákadlom tejto oblasti je majestátna hora Nemrut zapísaná na zoznam UNESCO. Na vrchole vo výške 2 150 metrov sa nachádza monumentálne pohrebisko kráľa Antiocha I. s obrovskými kamennými sochami bohov a tohto vládcu. Zážitkom je aj sledovanie východu alebo západu slnka, ktorý zalieva okolitú krajinu zlatistými odtieňmi.

2. Diyarbakir

Mešita Ulu Camii v Diyarbakire (zdroj: Adobe Stock)

Slávne čierne bazaltové hradby v Diyarbakire patria k najzachovalejším opevneniam na svete a rozprávajú príbeh o viac ako päťtísicročnej minulosti. S dĺžkou 5,5 kilometra sú druhé najdlhšie na svete po Čínskom múre a patria k najzachovalejším mestským hradbám na svete, čo im vyslúžilo zápis na zoznam UNESCO. V meste sa nachádza aj najstaršia mešita celého Turecka Ulu Camii z 11. storočia, ktorá je dôležitým duchovným a historickým symbolom regiónu.

3. Mardin

Budova starej pošty v Mardine (zdroj: Adobe Stock)

Mardin je jedným z najkrajších príkladov architektúry a kultúry starovekého sveta. Jeho kamenné domy akoby boli vytesané priamo zo svahov hory. Prechádzka jeho úzkymi uličkami je ako cesta časom – od starobylých kláštorov a mešít až po rušné bazáre, kde sa prelínajú vône korenia, kávových zŕn a orientálneho umenia.

Jedným z najfotogenickejších miest Mardinu je budova starej pošty (Eski Postane) s nádhernou kamennou fasádou a zložitými ornamentálnymi detailmi. Z jej terasy môžete obdivovať nekonečnú panorámu mezopotámskej roviny, ktorá siaha až k rieke Tigris.

4. Dara

Pozostatky cisterien vytesaných do skaly (zdroj: Adobe Stock)

Dara len pár kilometrov od Mardinu je jedným z najzaujímavejších archeologických nálezísk v juhovýchodnom Turecku. Pozostatky mohutných mestských hradieb, vodných nádrží a podzemných galérií dokazujú, že toto miesto bolo nielen vojenským centrom, ale aj symbolom pokroku. Rozsiahle tunely a cisterny vytesané do skaly slúžili na uskladnenie vody a potravín, ale aj ako útočisko v čase obliehania. Prejsť sa týmto podzemným svetom je ako objaviť tisíce rokov ukrývané tajomstvá. Atmosféru dokresľuje aj okolitá krajina s jej divokými kaňonmi a pokojnými údoliami.

5. Göbekli Tepe

Göbekli Tepe sa považuje za najstarší známy chrám na svete (zdroj: Adobe Stock)

Medzi kopcami juhovýchodného Turecka sa skrýva miesto, ktoré kompletne zmenilo naše chápanie o počiatkoch civilizácie. Archeologický skvost Göbekli Tepe sa považuje za najstarší známy chrám na svete. Datuje sa do obdobia približne 9600 rokov pred n. l., teda ešte skôr než pyramídy v Egypte alebo Stonehenge vo Veľkej Británii. Jeho monumentálne kamenné stĺpy siahajú až do výšky 6 metrov a zdobia ich reliéfy zvierat.

Na rozdiel od predpokladov, že kultúra sa rozvíjala až po vzniku poľnohospodárstva, Göbekli Tepe naznačuje, že hnacím motorom spoločenskej organizácie mohlo byť náboženstvo. Tento chrám zrejme slúžil ako miesto rituálov a zhromaždení prvých skupín lovcov a zberačov, aby si uctili vyššie sily. Jeho stavba si vyžadovala neuveriteľnú spoluprácu a inžinierske schopnosti, čo svedčí o prekvapivej zručnosti a organizácii ľudí v dobe, keď sa svet ešte len prebúdzal do civilizácie. Göbekli Tepe je zapísané na zozname UNESCO.

6. Urfa

Posvätné jazero s kaprami v Urfe (zdroj: Adobe Stock)

Posvätné mesto, známe aj ako Şanlıurfa, je podľa tradície rodiskom proroka Abraháma a miesto, kde sa odohrávali mnohé biblické príbehy. Jej atmosféra je nasiaknutá duchovnom, ktoré je prítomné v každom kúte mesta.

Jednou z najvýznamnejších pamiatok je posvätné jazero s kaprami proroka Abraháma (Balıklıgöl). Podľa legendy bol Abrahám hodený do ohňa kráľom Nimrodom, ale plamene sa zázračne premenili na vodu a uhlíky na ryby, ktoré dnes obývajú jazero. Urfa je zároveň vstupnou bránou k Göbekli Tepe.

7. Harran

Hlinené domy v tvare včelích úľov v Harrane (zdroj: Adobe Stock)

Na prvý pohľad očarí ikonickými úľovitými hlinenými domami. Po stáročia zachovaný architektonický štýl ladí s okolitými planinami bývalej Mezopotámie. Harran bol centrom učenosti a významnou zastávkou na obchodných cestách. V staroveku tu sídlila slávna akadémia, ktorá bola domovom astronómov, filozofov a matematikov. S mestom sa spája aj biblický príbeh Abraháma, ktorý sa podľa tradície v Harrane istý čas usadil so svojou rodinou.

8. Gaziantep

Halfeti neďaleko Gaziantepu pri rieke Eufrat (zdroj: Adobe Stock)

Kulinárske hlavné mesto Turecka je synonymom pre baklavu, kráľovnú tureckých dezertov. Práve tu nájdete tie najjemnejšie vrstvy cesta plnené pistáciami a zalievané sirupom, ktoré si získali medzinárodné uznanie. K tomu sa pridáva bohatá ponuka miestnych jedál – od kebabov po tradičné polievky, ktoré sú hotovou oslavou chuti.

Nezabudnuteľnou zastávkou je múzeum mozaiky Zeugma, ktoré uchováva najväčšiu zbierku starovekých mozaík na svete. V uličkách starého mesta objavíte bazáre plné tradičných remesiel – od jemných kovových výrobkov po ručne vyrábané koberce, ktoré sú oslavou miestneho remeselného umenia.

Len hodinu cesty od Gaziantepu leží Halfeti, ktoré čiastočne zaplavila voda z priehrady na Eufrate. Dnes je známe „čiernymi ružami“, ktoré nerastú nikde inde na svete.