Korfu má toľko tajných zákutí. Dobrodružstvo okorení návšteva Albánska (cestopis)

Ostrov Korfu je miestom, kde sa história stretáva s prírodou a tradície s moderným životným štýlom.

Predstavte si, ako sa prechádzate uličkami starého mesta, ktoré sú tak úzke, že mapa vás nedokáže navigovať. A tak vám neostáva nič iné, len sa vydať za nosom a stratiť sa v tomto prepletenom labyrinte. Stačí však vyraziť za mesto, kde sa príroda ostrova ukazuje v plnej kráse - nekonečné olivové háje, lesy a nádherné výhľady.

A to všetko dopĺňa priateľská atmosféra miestnych tavern, kde vás domáci privítajú s úsmevom a váš stôl v priebehu pár minút zaplnia voňavými špecialitami. Nevadí, že ste si objednali iba jedno jedlo.

Hoci som stihla precestovať takmer celú Európu, kus Ázie i Ameriky, s Gréckom ma zoznámil až ostrov Korfu. Navštívila som ho na konci sezóny a rýchlo som zistila, že nie je len ďalšou dovolenkovou destináciou, ale zanechá hlboký dojem a túžbu vrátiť sa opäť.

Mon Repos

Hoci kalendár ukazoval posledný októbrový týždeň, v hoteli Mon Repos Palace 4* to na raňajkách vyzeralo ako uprostred hlavnej sezóny. Príjemný hotel s menším bazénom sa nachádzal v zaujímavej časti Mon Repos.

Asi desať minút od hotela som počas behu objavila nádherný park. Krátka pauza na lavičke v tienistých alejách medzi starými stromami a kvetinovými záhonmi padla ako balzam počas horúceho dňa.

V parku sa nachádza elegantný palác, ktorý bol postavený v roku 1828 ako letné sídlo pre britského guvernéra Korfu. Neskôr sa stal domovom gréckej kráľovskej rodiny a miestom narodenia princa Philipa, manžela zosnulej britskej kráľovnej Alžbety II.

Palác Mon Repos a pamätná tabuľa s informáciou, že ide o rodisko Princa Phillipa (zdroj: Michaela Struhárová)

O pár stoviek metrov ďalej prichádzam na koniec cesty. Pred sebou však zazriem schody, smerujúce na útes s reštauráciou. Zhora zazriem akoby na podstavci malebný grécky kláštor. Je ľahko dostupný po úzkom kamennom chodníku, ktorý ostrovček spája s pevninou.

Zisťujem, že ide o kláštor Vlacherna, jeden z najikonickejších symbolov Korfu. Viac ako duchovný rozmer ma zaujala jeho biela fasáda a charakteristická zvonica. Ostrovček je obklopený krištáľovo čistou vodou, v ktorej sa odráža biely kláštor, čím vytvára nezabudnuteľné scenérie. V blízkosti sa nachádza aj známy ostrov Pontikonisi (Myší ostrov), kam sa dá ľahko dostať loďou.

Kláštor Vlacherna (zdroj: Serj Sakharovskiy, unsplash.com)

Srdce Korfu

V meste Korfu, alebo grécky Kerkyra, vládne typický južanský ruch. Autá trúbia, autobusy kľučkujú v úzkych uliciach a tesne obchádzajú autá zaparkované hlava nehlava. Pri prechádzke úzkymi uličkami mesta je tak jednoduché splynúť s touto atmosférou.

V kaviarni s výberovou kávou si objednávam jedno dvojité espresso so sebou a vydávam sa do centra mesta, ktoré je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO. Tento labyrint úzkych dláždených ulíc, malebných námestí a historických budov vás prenesie späť v čase. Je ľahké nechať sa unášať a objavovať kaviarne či malé obchodíky. V jednej z ulíc zrazu uvidím park a tak sa vyberiem týmto smerom.

Prichádzam na námestie Spianada, ktoré je centrom spoločenského života v meste. Život v tomto rozsiahlom parku s krásnymi záhradami a fontánami je neustále v pohybe. Pozdĺž jeho okraja sa tiahne Liston, arkádový bulvár postavený počas francúzskej nadvlády. Je práve čas obeda a štýlové kaviarne a reštaurácie sú plné miestnych i turistov, ktorí si práve vychutnávajú obed či osvieženie.

Mesto Korfu (zdroj: Michaela Struhárová)

Na prechode pre chodcov sa míňajú skupiny turistov, ktoré majú podobný cieľ ako ja – Palaio Frourio, teda Stará pevnosť. Táto mohutná benátska pevnosť, postavená na skalnatom výbežku, dominuje nad východným pobrežím starého mesta.

Vstup do pevnosti vedie cez impozantnú hlavnú bránu, ktorá je prístupná cez most ponad priekopu, ktorý bol kedysi padacím mostom. Už pri vstupe vidieť mohutné hradby a veže, ktoré boli súčasťou obranného systému pevnosti. Podzemie pevnosti je prepletené chodbami a kasematmi, ktoré slúžili ako sklady, ubytovanie pre vojakov a úkryty v prípade obliehania.

Vstup do pevnosti (zdroj: Michaela Struhárová)

Slnko síce intenzívne páli, no ani to ma neodradí od výstupu až na vrchol pevnosti. Nachádza sa tu stará benátska majáková veža a panoramatický výhľad na mesto Korfu, prístav aj more. O niečo ďalej sa nachádza aj Nová pevnosť, ktorá bola postavená na ochranu mesta pred osmanskými útokmi.

Pohľad na mesto Korfu a Novú pevnosť z vrchu tej starej (zdroj: Michaela Struhárová)

Z pevnosti vidieť aj malý ostrov Vido s krásnymi plážami, krištáľovo čistou vodou a pokojnou atmosférou. Dá sa sem dostať krátkou plavbou z prístavu v centre mesta. Ostrov má tiež historický význam, keďže sa tu nachádza mauzóleum srbských vojakov z prvej svetovej vojny.

Pohľad na blízky ostrov Vido (zdroj: Michaela Struhárová)

Jednou z architektonických perál Korfu je budova San Giacomo, ktorá bola pôvodne postavená v 17. storočí ako divadlo a opera. Neskôr bola budova prestavaná a dnes v nej sídli mestská radnica. Žiaľ, nedostala som sa dnu, no aj zvonku ide o nádherne zdobenú stavbu. O pár ulíc ďalej sa zastavujem v Kostole sv. Spyridona, ktorý je zasvätený patrónovi Korfu. Interiér je bohato zdobený ikonami a freskami.

Kerkyra, si krásne mesto, ale treba sa posunúť ďalej. Kráčam do autopožičovne, kde si na nasledujúci deň objednávam auto, aby som sa vybrala navštíviť všetky špendlíky, ktoré mám zaznačené na mape.

Jazda okolo ostrova

V požičovni si vyzdvihujem kľúče od bieleho Fiatu Panda a vyrážam smer Pantokrator, teda kláštor na najvyššie položenom mieste na ostrove. Koniec sezóny sa ukazuje v plnej kráse a už zdiaľky vidím, ako vrchol tohto kopca v nadmorskej výške 906 metrov objíma mrak. Zatiaľ čo úzkymi ulicami stúpam čoraz vyššie, dúfam, že sa ten mrak stratí a predsa si užijem výhľady.

Cesta na najvyšší bod ostrova (zdroj: Michaela Struhárová)

Kláštor Pantokrator (zdroj: Michaela Struhárová)

Nevydalo. Dám si kávu mierim ku Kanál lásky (Canal d'Amour), zrejme k najikonickejšej zátoke na Korfu. Podľa legendy páry, ktoré preplávajú kanálom, zostanú spolu navždy.

Zátoka Kanál lásky (zdroj: Michaela Struhárová)

O pár stoviek metrov parkujem na prašnej ceste so sklonom, pri ktorom verím v silu ručnej brzdy môjho požičaného auta. Zostupujem k divokému mysu Cape Drastis s vysokými útesmi a skalnatými útvarmi. Nebyť zhovorčivej rodiny, panoramatické výhľady z tohto odľahlého kúta Korfu si užijem úplne osamote. To je čaro záveru sezóny.

Skalné útvary Cape Drastis na severozápade ostrova (zdroj: Michaela Struhárová)

K vyhliadke na pláž Porto Timoni treba z parkoviska prejsť asi kilometer pešo. Druhá možnosť je loď. Keďže som chcela stihnúť ešte poslednú zastávku, užila som si len nádherný výhľad na dvojitú zátoku s tyrkysovou vodou.

Dvojzátoka a pláž Porto Timoni (zdroj: Michaela Struhárová)

Deň som zakončila návštevou kláštora Paleokastritsa, ktorý sa týči nad západným pobrežím Korfu a ponúka panoramatické výhľady na more a okolitú krajinu. Dorazila som počas „zlatej hodiny“ a užila si krásny západ slnka.

Zátoka oproti kláštoru Paleokastritsa počas západu slnka (zdroj: Michaela Struhárová)

Zámok cisárovnej Sissi

Keďže auto som mala požičané až do desiatej hodiny, ráno som si privstava a stihla ešte návštevu paláca Achilleion. Žiaľ, zámok prechádzal rekonštrukciou a pohyb po areáli bol limitovaný iba na záhrady.

Tento nádherný zámok bol postavený na príkaz rakúskej cisárovnej Sissi v roku 1890 po smrti jej syna Rudolfa. Sissi hľadala útechu a únik od smútku a stresu svojho života v habsburskom dvore a našla ho na Korfu. Fascinovala ju grécka mytológia. Palác je zasvätený mýtickému hrdinovi Achillovi, čo sa odráža v jeho architektúre a výzdobe.

Jedna z budov paláca (zdroj: Michaela Struhárová)

Socha zomierajúceho Achilesa (zdroj: Michaela Struhárová)

Jednou z najvýraznejších častí Achilleionu sú jeho nádherné záhrady plné farebných kvetín, exotických rastlín a majestátnych sôch. Musím uznať, že Sissi mala naozaj úchvatné výhľady na Jónske more.

Takýto výhľad mala Sissi zo záhrady svojho paláca (zdroj: Michaela Struhárová)

Výlet na ostrovy Paxos a Antipaxos

Ak máte čas na dlhší výlet, z prístavu v centre mesta Korfu sa môžete vybrať loďou na ostrovy Paxos a Antipaxos. Paxos je známy svojimi olivovými hájmi, úchvatnými plážami a malebnými dedinkami. Je ideálny na pešiu turistiku a objavovanie skrytých zátok. Antipaxos, menší z dvoch ostrovov, je rajom pre milovníkov pláží, šnorchlovania či potápania.

Pláž Voutoumi na ostrove Antipaxos (zdroj: Petar Lazarevic, unsplash.com)

Na deň (i viac) do Albánska

Z Korfu do Albánska je to naozaj čo by kameňom dohodil. V novom prístave stačí nasadnúť na rýchloloď a približne o 30 minút sa vylodíte o 32 kilometrov ďalej v prístavnom meste Saranda.

Lístky si môžete kúpiť vopred cez internet (odporúčam počas sezóny) alebo priamo v prístave. Cestovala som so spoločnosťou Ionian Seaways, no rýchlolode má aj Finikas Lines. Pre vstup do Albánska je potrebný cestovný pas. Dôležité je preto prísť aspoň hodinu pred odchodom, aby ste mali dostatok času na pasovú kontrolu.

Rýchloloď do Albánska (zdroj: Michaela Struhárová)

Saranda je iná. Najmä jej centrum je balkánsky živé a chaotické. Keď sa však dostanete k pobrežnej promenáde, z prímorského mesta sa stáva typické letovisko s hotelovou zástavbou, plážovými klubmi a obchodmi.

Dlhá pobrežná cesta v meste Saranda, ktorá sa napája na pobrežnú promenádu (zdroj: Michaela Struhárová)

Pár kilometrov južne od Sarandy sa nachádza malebná prímorská dedinka Ksamil, často nazývaná aj „albánsky Karibik“. Uznávam, že to vôbec nie je prehnané. Ksamil svojimi nádhernými piesočnatými plážami a tyrkysovou vodou naozaj pripomína exotické destinácie. Z pláže vidieť malé ostrovčeky, kam môžete preplávať.

Pláž v Ksamile, ktorý je vzdialený asi 40 minút cesty zo Sarandy (zdroj: Michaela Struhárová)