SME
Utorok, 16. august, 2022 | Meniny má Leonard

V Hirošime sa milióny ľudí dotýkajú minulosti

Američania uvažovali nad 17 japonskými mestami. Do užšieho výberu sa dostalo aj Kjóto, zachránila ho história. Hirošima také šťastie nemala

Symbolický hrob s plameňom mieru venovaný obetiam atómovej bomby

. FOTO - AUTORKA

V prístavnom meste Hirošima, ktoré sa rozprestiera na siedmich riekach, mohol byť šiesty august pred 60 rokmi ďalším slnečným dňom. V 350-tisícovom meste plnom študentov, námorníkov, úradníkov, robotníkov i návštevníkov však bolo všetko inak.

Vo výške 560 metrov nad mestom, ráno 6. augusta 1945 o 8.15 h japonského času, explodovala atómová bomba. Bomba, ktorá v okruhu dvoch kilometrov spálila na popol všetko živé i neživé teplotou prevyšujúcou 3000 stupňov Celzia.

Približne 20 - 30 minút po výbuchu sa v severozápadnej časti mesta spustil aj čierny dážď s obsahom rádioaktívnych látok, ktoré sa takto dostali aj do vzdialenejších oblastí. Ľudia, ktorí sa v čase výbuchu nachádzali o pár kilometrov ďalej od epicentra a prežili, následky ožiarenia pociťovali do konca svojho života. A nielen oni. Nukleárna zbraň sa podpísala na zdraví aj ďalších nevinných generácií.

Prečo atómová bomba a prečo práve Hirošima?

V Európe sa druhá svetová vojna skončila, výrazne oslabené Japonsko však v tom čase stále odmietalo kapituláciu. Pre Spojené štáty, ktoré od začiatku druhej svetovej vojny investovali obrovské finančné prostriedky do vývoja atómovej bomby a 16. júla 1945 ju úspešne otestovali, bolo zhodenie atómovej bomby jedným zo spôsobov, ako ukočiť dlhotrvajúcu druhú svetovú vonu.

Hirošima bola v tom čase v plnom rozkvete a mala pred sebou skvelú budúcnosť. Bola tam sústredená japonská armáda, málo vojnových zajatcov a veľkosť, populácia i topografia tohto prístavného mesta ho robili vhodným na testovanie ničivej schopnosti atómovej bomby. Pôvodne sa však uvažovalo nad sedemnástimi mestami, do užšieho výberu bolo vybraných päť miest. Medzi nimi aj Kjóto, ktoré však zachránila nádherná starobylá architektúra mesta.

Realitu tejto najväčšej ľudskej tragédie 20. storočia si ľudia na celom svete pripomínajú dodnes. A to nielen počas augustovej pamätnej mierovej slávnosti, ktorá sa tu každoročne koná. Počas celého roka prichádzajú do súčasnej modernej metropoly regiónu Šugoku-Šikoku milióny návštevníkov, ktorí sa chcú dotknúť minulosti.

S turistickou príručkou v ruke sme sa prechádzali dnešnou 1,14 miliónovou metropolou, ktorej história siaha až do roku 1589. Vysoké moderné budovy s množstvom elegantných obchodíkov, reštaurácií i bánk lemujúce jej známu dopravnú tepnu Ajoj (Aioi-dori), nedovoľujú vypnúť fotoaparát. Vždy milí a priateľskí Japonci boli aj v tomto meste veľmi ochotní pomôcť a ukázať správny smer cesty. Naším cieľom, tak ako aj cieľom všetkých turistov, bol Park mieru, symbolizujúci prosbu mesta Hirošima o zachovanie večného mieru.

Dóm alebo Kupola

atómovej bomby

Táto budova Obchodného výstavného sídla Hirošimskej prefektúry z roku 1915, za ktorej návrhom stojí český architekt Jan Letzl, je pre väčšinu ľudí najznámejším objektom mesta. Zvyšok tohto, v súčasnosti už zakonzervovaného objektu, sa nachádza v centre mesta v rozsiahlom Parku mieru. Od augusta 1945 je stavba nazývaná Dóm alebo Kupola atómovej bomby. Atómová bomba totiž explodovala takmer nad touto budovou.

V roku 1996 bol objekt zaradený na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Detský pamätník mieru

Každého z návštevníkov Parku mieru, upútajú pestrofarebné papierové vtáky - žeriavy. Skladanie žeriavov - origami síce patrí k prastarej japonskej tradícii, ale v súčasnosti sú predovšetkým neodmysliteľným symbolom mieru. Origami sú spojené s japonským dievčatkom menom Sadako Sasaki, ktoré zomrelo 10 rokov po bombovom útoku na leukémiu. Dievčatko verilo, že ju poskladanie tisíc žeriavov z leukémie vylieči. Poskladala ich 644 a ako dvanásťročná v roku 1955 zomrela.

Po jej smrti sa zrodila myšlienka postaviť pamätník, ktorý by bol miestom modlitieb za svetový mier a pokojný spánok všetkých detí.

Deväť metrov vysoký pamätník, ktorý sa nazýva aj Veža tisícich žeriavov, okolo ktorého je v súčasnosti v sklených vitrínach zavesených približne 10 miliónov papierových žeriavov a ktoré sem návštevníci denne prinášajú, bol postavený z darov od ľudí z celého Japonska. Jeho slávnostné odhalenie bolo 5. mája 1958.

Pamätník kórejským obetiam atómovej bomby

V auguste 1945 žilo v Hirošime okolo 100-tisíc Kórejcov, desiatky tisíc ich zomreli v čase tragédie a tiež na následky. Pamätník kórejským obetiam bol v meste postavený v sedemdesiatych rokoch minulého storočia a neskôr bol premiestnený do Parku mieru.

Pamätná sála obetiam

atómovej bomby

Tento moderný objekt postavilo mesto Hirošima. Návštevníci si môžu pozrieť dokumentárny film zachytávajúci život v meste bezprostredne po výbuchu, ako aj fotografie mesta pred výbuchom a po ňom. K dispozícii je niekoľko desiatok počítačov, kde si možno vypočuť tých ľudí, ktorí atómový výbuch prežili. Veľká pozornosť je venovaná obetiam atómovej bomby. Kolekcia fotografií obetí aj s ich menami, profesiou, vekom a samozrejme ich životnými príbehmi, ktoré sa skončili práve v Hirošime, tlačí každému návštevníkovi do očí slzy.

Múzeum mieru

Rozsiahla expozícia múzea ponúka skutočný pohľad na katastrofu spôsobenú výbuchom atómovej bomby za symbolické vstupné 50 jenov. Návštevníci tu môžu v sklenených vitrínach vidieť obhorené topánky, spálené zvyšky odevov, školských tašiek, trojkolku, náramkové hodinky, ktoré sa zastavili v čase výbuchu, teplom zdeformované fľaše, spečené mince, sklo prizvárané o kameň, klavír i betónovú stenu, do ktorej tlaková vlna nastrieľala sklenené črepy z okien. Schody do budovy banky, na ktorých sedel človek a po ktorom zostal skutočne iba akýsi tieň, vlasy či prsty ožiarených obetí, rovnako ako aj fotografie ľudí, ktorých telá boli hrozne poznačené rádioaktívnym žiarením, návštevníkom vyrážajú dych.

V knihe návštev, kde sa nešetrí slovami: "Dosť bolo vojny, viac žiadnu vojnu, trvalý mier všetkým ľuďom", nájdete aj mená významných vedcov, prezidentov i hercov. Pre nás bolo neprehliadnuteľné meno bývalého českého prezidenta Václava Havla, ktorý Hirošimu navštívil v roku 1995.

Obrovské hodiny pri vchode do múzea počítajú dni od prvého atómového výbuchu. Vedľa Múzea mieru, pri symbolickom hrobe venovanom obetiam atómovej bomby, horí plameň, ktorý zhasne, keď budú zničené všetky jadrové zbrane.

GABRIELA BÚZKOVÁ

Obete atómových bômb

Hirošima

Okamžite alebo v priebehu jedného výbuchu zomrelo 140-tisíc ľudí, čo bola polovica populácie mesta.

Nagasaki

Druhá bomba vybuchla v Nagasaki o tri dni neskôr. Ihneď zabila 70-tisíc ľudí a ďalších 60-tisíc zomrelo na následky radiácie.

Spojenecký dopisovateľ si prezerá budovu Priemyselného paláca na archívnej snímke zo 6. augusta 1945. Stavba bola len 150 metrov od epicentra výbuchu. FOTO - ČTK

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  3. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  4. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  5. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  6. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  7. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  8. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  3. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  4. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  5. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  6. Na Špitálskej ulici v Bratislave pribudnú nové byty
  7. Po rokoch cichosci richtuju v Raslavicoch slavnosci
  8. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom.
  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 21 482
  2. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 16 356
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 15 324
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 833
  5. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 3 182
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 2 825
  7. Zdravo a chutne. Vyskúšajte recepty šéfkuchára Jara Žídeka 2 406
  8. Kde u nás kúpite domácke potraviny 1 664
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Erika Kladna: Australský outback
  2. Blanka Ulaherová: Konečne opäť Bosna
  3. Vladimír Benčík: Malta 1/3 – návšteva u „hadích kňazov“ s dlhými lebkami
  4. Martin Majzlan: Skaza a tragédia Aralského jazera
  5. Aleš Tvrdý: Vlakom po Európe
  6. Ján Komrska: Hora Harvard, Kolorádo
  7. Soňa Fröhlichová: Na švajčiarskej hore Mont Fort servírujú syrové fondue vo výške 3300 metrov nad morom
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 16 360
  2. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 9 862
  3. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 105
  4. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 6 074
  5. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 891
  6. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 4 803
  7. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 4 159
  8. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 3 751
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťZatvoriť reklamu