Benátska vínna cesta: Z týchto oblastí pochádzajú najlepšie talianske vína

Taliansku zďaleka neprinieslo obľubu iba neoceniteľné historické a umelecké dedičstvo či rozmanitosti krajiny. Veľké zásluhy si môže pripísať na konto bohatá ponuka jedál, ktorá je všade uznávaná ako jedna z charakteristických čŕt „Bel Paese“. Medzi pôžitkami na stole určite nechýbajú miestne vína.

Vďaka neúnavnej práci vinárov, ktorí venujú pozornosť nielen tradíciám, ale aj neustálym technologickým inováciám, vinársky priemysel v Taliansku už roky dosahuje úroveň absolútnej dokonalosti (pokiaľ ide o kvalitu a kvantitu). Krajina je najväčším producentom vína a jedným z najväčších vývozcov vín na svete.

„Na svete neexistuje územie, kde by víno malo také rozsiahle, identifikujúce, rozmanité a starobylé korene ako v Benátsku,“ hovorí sprievodkyňa JANA PALENČÁROVÁ. Kultúra vína interpretuje slávnu minulosť a tradíciu.

Zatiaľ čo Taliansko produkuje najviac vína na svete, Benátsko zasa najviac vína v Taliansku. O akom množstve je reč?

Taliansko žije vínnou kultúrou, no v Benátsku dominuje viac ako kdekoľvek inde. Vinič a víno sú neoddeliteľnou súčasťou histórie, kultúry a krajiny tohto regiónu, ktoré v priebehu storočí charakterizovali spôsob života, hospodárstvo, slávu a gastronomické tradície.Miestne vína sú nielen regionálnou vizitkou, ale aj celej krajiny. V Benátsku vyprodukujú približne 8 miliónov hektolitrov vína. Do zahraničia predávajú približne 60 percent regionálnej produkcie v hodnote viac ako miliarda eur. To zodpovedá takmer tretine celkového vývozu talianskych vín.

Ako sa vinič dostal do Benátska?

Vinič sa zrejme nachádzal vo voľnej prírode v Benátsku už mnoho storočí pred Kristom. Obyvatelia ho v tých časoch považovali za jedlo. Prvé dôkazy o výrobe vína v Benátsku siahajú do 7. storočia pred naším letopočtom. Obchodná sila stredovekých Benátok umožnila aj rozvoj vinohradníctva. Dovážali sa tiež grécke a cyperské vína. S poklesom sily Benátok však dovoz klesal, čo naštartovalo slávu vína z oblasti Treviso, Vicenza a Valpolicella. Od 18. až do polovice 20. storočia to bolo s vínom ako na hojdačke. Vojny, morová epidémia, mrazy i rozšírenie múčnatky sa zapísali do temných dejín vinohradníctva. Ani to však nezabránilo znovuzrodeniu benátskej enológie.

(zdroj: Alberto Caliman, unsplash.com)

Jedna z časti Benátok, Murano, je známa sklárskou tradíciou. Spolupracovali sklári s producentmi vína?

Sklári prispeli k šíreniu vína a jeho oceneniu. Muránski sklári fúkali sklenené fľaše a poháre, ktoré sa rýchlo rozšírili na stoly šľachticov a postupne nahradili keramické, strieborné či cínové čaše. Nové sklenené kalichy sa spočiatku spájali len s kvalitnými vínami. Netrvalo však dlho a spolu s vínom sa v jednoduchších i menej oceňovaných variantoch dostali na stoly bežných ľudí po celej Európe.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska Čítajte 

Má tento región špecifické podmienky, keď sa tu viniču darí?

Celá oblasť sa tiahne od jazera Garda, pozdĺž pred-alpského reťazca hôr až k lagúne Jadranského mora medzi Benátkami a Terstom. Pre región je typický spád od západu na východ, čo sa pretavuje do povesti a kvality vín. Taliansko má tiež stovky pôvodných odrôd viniča, ktoré sú dokonale prispôsobené miestnemu podnebiu, ale len zriedka sa vyskytujú inde. To platí aj v prípade Benátska.

Okolie Valdobiadenne (zdroj: Alberto Caliman, unsplash.com)

Alpy, jazerá a morská lagúna zrejme ovplyvnili, v ktorých častiach regiónu je možné pestovať vinič.

Západná časť okolo Verony je domovom vín Soave, Lugana, Custoza, Valpolicella, Bardolino a Amarone. V niekoľkých údoliach severne od Verony sa pestujú odrody Corvina, Corvinone a Rondinella. Vo východnej časti regiónu, akoby na opustenom ostrove, zapustilo korene len prosecco.

Najdôležitejšie vinohradnícke zóny sú Soave, Valpolicella a Prosecco. Vína sa vyznačujú jemnou ovocnou chuťou a sú obľúbené medzi mladšími ľuďmi. Vína Soave z delikátnych bielych odrôd hrozna Garganega a Trebbiano di Soave sú populárne na zahraničných trhoch. Valpolicella je víno, ktorého produkcia je druhá najväčšia v Taliansku. Vinič v tomto regióne pestovali už starí Gréci a Rimania. Z latinsko-gréckeho Vallis Polys Cellai (v preklade „údolie mnohých pivníc“) je odvodený aj názov.

Šumivé víno prosecco je mimoriadne populárne aj na Slovensku. Spomínali ste, že sa uchytilo solitérne v inej oblasti než najväčšie vinohradnícke oblasti. Prečo?

Kolískou prosecca je Valdobbiadene. Jeho poloha pod alpsko-dolomitovou zónou vytvára skvelú chladivú klímu na pestovanie vínnej révy odrody glera, z ktorej sa vyrába tento najznámejší taliansky nápoj.

Oblasť okolo miest Valdobbiadene a Conegliano je od roku 2019 zapísaná na zoznam svetového dedičstva Unesco. Odtiaľto pochádza to najlepšie extra suché biele víno prosecco. Málokto však vie, že prosecco nie je oblasť, ale odroda vínnej révy glera.

Prejavili sa chladnejšie podmienky aj v chuti prosecca?

Odroda má len minimum chuťových vlastností, a práve to je dôvodom úspechu prosecca. Jej pôvod je však nejasný. Jedni tvrdia, že pochádza z rovnomennej dediny neďaleko Udine a podobá sa staršej domácej odrode z Friuli, ktorá sa volá Grele. Iní tvrdia, že je to import z Dalmácie. Rozšírila sa počas nepriaznivých mrazivých rokov koncom 18. storočia, ktoré zničili takmer všetky vinice v zóne.

Zachovanie dlhoročnej tradície je určite pre miestnych vinárov záväzkom. Čo pre to robia?

Výroba vína si vyžaduje dôkladnú prácu pozostávajúcu z experimentovania a výskumu, ktorý môže často trvať celé generácie. To, na čo sa dnes musíme zamerať, sa týka predovšetkým kvality a originality vín. Víno Veneto DOC a DOCG je jedinečné, pretože pochádza z väčšej časti z pôvodných originálnych viničov a tiež využíva pôvodné, klasické techniky na spracovanie a produkciu.

Vinári neustále vymýšľajú nové vína, hľadajú jedinečné mieste druhy hrozna, objavujú zabudnuté regióny, v ktorých by mohlo rásť nové hrozno a neboja sa inovatívnych prístupov vo výrobe a balení. Často posúvajú hranice toho, čo sa vo víne smie alebo patrí. Preto sa im darí udržiavať sa na prvom mieste v celosvetovej produkcii. Sú rebelskí, odvážni a presne také je aj ich víno.

(zdroj: Alessia Marco, unsplash.com)

Tieto vlastnosti sú zrejme dôvodom, prečo využívajú vinič na maximum a z výliskov vína vyrábajú destilát grappa.

Áno, nie je náhoda, že rodisko grappy je v najväčšom vinárskom regióne. Stredoveké mesto Bassano del Grappa, pomenované podľa neďalekej hory Monte Grappa, preslávil práve silný aperitív či digestív. V miestnom múzeu grappy môžete destilát degustovať i nakúpiť. Má aj ďalšie lákadlá, ako starý drevený most Alpini (pohľad na mesto dychberúci) či malebné uličky s arkádovými námestiami plnými obchodov, kaviarní a reštaurácií. V niektorej z miestnych tratórií odporúčam ochutnať tradičnú špecialitu z bielej špargle.