Po veternej kalamite v roku 1999 zostalo vo Francúzsku na zemi 140 miliónov kubíkov dreva. Daniel Vallauri z organizácie WWF France hovorí, že v kalamitnom území nemali problémy s požiarmi, drobné ohne síce vznikali, ale väčšinou ako dôsledok prác na odstraňovaní kalamity. Vždy sa ich podarilo rýchlo uhasiť, lebo boli na ľahko prístupných miestach a dôraz sa kládol na prevenciu, v teréne boli požiarne hliadky.
Francúzsko má veľa skúseností s požiarmi najmä v juhozápadnej časti a v oblasti Stredozemného mora, kde sú často extrémne teploty. V oblasti Stredomoria vznikajú vo Francúzsku a v susedných krajinách požiare v horúcom lete predovšetkým pri práci lesníkov, a keď s ohňom manipulujú turisti.
"V citlivých oblastiach robíme stálu prevenciu, v teréne sú hliadky, natrafíte aj na rozhľadne, odkiaľ sa sleduje, či nevzniká požiar," hovorí Vallauri.
Pri prevencii sa využíva aj zákaz vstupu do lesa, v lokálnych médiách vychádzajú informácie o stupni nebezpečenstva požiaru. Pri prvom stupni môžu ľudia vstúpiť do lesa bez obmedzení, pri ďalších sa upozorňuje na vyššie riziko najmä v súvislosti so silou slnka a vetra, v piatom je zakázané vstupovať na všetky lesné cesty, niekedy aj na dopravné komunikácie.
Noviny uverejňujú aj mapy, ktoré chodníky sú aktuálne uzavreté. Kto má záujem, môže tieto informácie nájsť aj v turistických kanceláriách, no "je, samozrejme, ťažké dosiahnuť informáciami každého, najmä, keď sú tieto územia v lete veľmi navštevované cudzincami". Takýchto ľudí "menej citlivých na riziká požiarov" majú na starosti práve hliadky v teréne, ktoré "opakujú a opakujú správu o hrozbe, hovoria - pozor na barbecue, pozor na fajčenie..."
Rovnaký systém prevencie používa aj Španielsko a Taliansko, oveľa slabšia, takmer nulová prevencia je podľa neho zatiaľ v Portugalsku a Grécku. (haj, dro)