Ak by sa Československo v roku 1993 nerozpadlo, severné Slovensko by sa dnes nemohlo pochváliť nezvyčajnou turistickou atrakciou – malým hraničným kameňom označujúcim miesto, kde sa stretávajú tri krajiny.
Ukrýva sa v Gorilovom potoku, v priekope pod nedávno otvoreným Mostom priateľstva. Tento kameň tak ľahko prehliadnete. Žiadna značka naň neupozorňuje.
Namiesto toho tri červeno-biele stĺpy so znakmi Česka, Slovenska a Poľska stoja vedľa troch veľkých žulových hraničných obeliskov, z ktorých každý je umiestnený na území jednej z troch krajín a len pár krokov od mosta, čo môže návštevníkov utvrdzovať v tom, že označujú skutočnú hranicu.
Turisti, ktorí sa vyberú na trojmedzie, však na kamene zabudnú v momente, keď uvidia obrovskú blýskavú tabuľu „I [srdce] Trójstyk“, ktorá je krajšia ako kameň a je tiež dostupnejším miestom pre fotku. „Trójstyk“ znamená v poľštine trojbod.
Trojmedzie sa nachádza kúsok od Čierneho, rozľahlej slovenskej dediny s takmer 4500 obyvateľmi. Leží v Kysuckých Beskydách. Poľskí turisti prúdia k trojbodu z neďalekej obce Jaworzynka, zatiaľ čo Česi tam chodia z dedinky Hrčava, ktorá je jedným z prvých miest v Česku, kde vychádza slnko.
„Tieto malé dedinky sú plné pokoja. Veľmi príjemné,“ hovorí riaditeľka Regionálnej rozvojovej agentúry Kysuce Marta Sláviková.
Narodila sa v Česku a vyrastala v poľskej Varšave. Jej rodina sa pred mnohými rokmi presťahovala na Slovensko. Práve Sláviková stelesňuje to, čo trojmedzie a okolitý región, po stáročia obývaný Goralmi, symbolizuje.
„Trojmedzie má veľmi príjemnú atmosféru,“ dodáva Sláviková, amatérska bylinkárka a sirupárka.


Poľská zmrzlina a fontána so slanou vodou
Dostať sa na trojmedzie je hračka aj z Bratislavy.
Vlaky smerujúce na východné Slovensko zastavujú vždy v Žiline, odkiaľ môžete ísť ďalším vlakom ďalej do Čadce. Tam sa môžete rozhodnúť pre autobus alebo iný vlak do Čierneho. Pretože Čierne je rozľahlá obec, je lepšie vystúpiť na správnej zastávke, pokiaľ Čierne nechcete prejsť celé pešo: vystúpte na zastávke Čierne pri Čadci - zastávka (vlak) alebo Čierne - Jednota (autobus).
Výlet na trojmedzie sa začína hneď po prechode cez železničnú trať. Návštevníci sa tu môžu rozhodnúť ísť po žlto značenom chodníku, ktorý čiastočne kopíruje česko-slovenskú hranicu, alebo po modrej značke, ktorá turistov najskôr zavedie na slovenskú časť trojbodu ešte skôr, ako prejdú cez most do Poľska a Česka. Tieto dva chodníky v podstate tvoria okruh, a tak je len otázkou, ktorý chodník uprednostníte ako prvý.
Modro značený chodník ponúka turistom nádherný výhľad na údolie s niekoľkými hrčavskými domami. Vedie aj do neďalekých Malých Šancí, kde kedysi stál obranný systém zo 16. storočia chrániaci stredoveké obchodné cesty. Turisti si môžu cestou k historickej pamiatke vyskúšať aj drevenú hojdačku, ktorá sa nachádza v blízkosti diaľnice D3. Žltá trasa naopak môže turistom spôsobiť pocit malosti, keď sa ocitnú pod mostom Valy, 84 metrov vysokou konštrukciou.
Most je pomenovaný podľa neďalekého kopca a je najvyšším diaľničným mostom v strednej Európe. Nenáročnou prechádzkou sa následne dostanete na okraj Hrčavy a k malému obchodíku a krčmičke, ktorú prevádzkujú Staňovci, česko-slovenská rodina, prídete tiež k veľkému zelenému priestranstvu s koňmi, cez víkend otvorenou reštauráciou, stánkom so zmrzlinou, rozostavaným hotelom, niekoľkými altánkami, ihriskami, fontánou so slanou vodou obrastenou kríkmi a hraničnými obeliskami.
Mnohé z týchto vecí sú postavené na poľskej strane. V skutočnosti je v tejto oblasti najčastejšie počuť poľský jazyk.
„Najväčšie tržby máme v poľských zlotých,“ hovorí Peter Staňo a dodáva, že v jeho malom obchode a krčme môžu jeho zákazníci platiť v troch menách a tiež kartou.


Slovenský starosta žijúci v Česku
Staňov obchodík, krčmička a syráreň sa volá „Grunt na trojmedzí”.
Skúsený obchodník, ktorý sa narodil v českom Sliezsku, zdedil po mame farmu v Hrčave. Jeho rodina opustila Hrčavu a presťahovala sa na Slovensko – v tom čase stále Československo – v období, keď bol malý. Farma sa tak stala ich víkendovým a prázdninovým útočiskom.
Dnes jeho rodina žije na farme, chová zvieratá, vyrába oceňované syry a iné mliečne výrobky a predáva produkty miestnych a regionálnych výrobcov vrátane alkoholických nápojov, sirupov a psích sušienok.
„Snažíme sa pokračovať v tradícii farmárčenia v horách,“ hovorí Staňo.
Ich malý podnik, ktorý rodina prevádzkuje v bývalej maštali, má oficiálne otváracie hodiny, ale Staňo s rodinou rád obslúži zákazníkov aj mimo týchto hodín.
„Keď vidím zákazníka, ktorý chce navštíviť obchod, hneď vyskočím z traktora v montérkach, aby som mu načapoval pivo a nakrájal syr,“ hovorí.
Už niekoľko rokov sa angažuje aj v miestnej politike a pevne verí, že cestovný ruch môže regiónu pomôcť prilákať viac turistov a podporiť miestnu ekonomiku. Dnes sa poľskí turisti vracajú na trojmedzie hľadať pokoj a ticho.
Staňo hovorí, že Poliaci sa mu často sťažujú na preplnené poľské Tatry. V minulosti pôsobil ako starosta Hrčavy. Minulý rok bol zvolený za starostu obce Čierne. Staňo hovorí, že miestni ľudia nevidia problém v tom, že ich starosta žije v Česku.
„Skôr to berú ako výhodu, že majú medzinárodného starostu,“ usmieva sa.


Krásny jednodňový výlet
Čierne je na slovenské pomery pomerne veľká obec, no turisti tam nájdu len pizzeriu, zmrzlináreň, kaviareň, niekoľko obchodov s potravinami a miestny pivovar Čierňan. Nie je tam žiadny bankomat.
Nie sú tam takmer žiadne ubytovacie zariadenia, na rozdiel od Jaworzynky na poľskej strane.
Bez ohľadu na to Staňo hovorí, že ak chcú ľudia spoznať Čierne a vidieť, ako sa tam žije, určite by mali obec a trojmedzie navštíviť.
„Dať si miestneho Čierňana, ochutnať syr vyrobený v Čechách zo slovenského mlieka a zažiť našu štvorjazyčnosť,“ hovorí starosta.
Výlet na trojmedzie je ideálnym jednodňovým výletom, či už pešo alebo na bicykli. Bicykel umožňuje návštevníkom spoznávať aj cyklistické trasy medzi Jaworzynkou, Hrčavou, Čiernym a Čadcou – jedným z centier Kysúc.
Aj v Čadci sú však možnosti ubytovania do istej miery obmedzené. V centre mesta sa nachádza hotel Tatra, ktorý sídli v budove z roku 1913, a luxusný hotel Husárik, postavený v lesoch pri Čadci začiatkom sedemdesiatych rokov. Pre viac alternatív skúste obľúbené lyžiarske stredisko Oščadnica pri Čadci alebo sa vráťte do Žiliny.
Z Čadce sa turisti môžu vydať na výlety do kaštieľa Radoľa, ktorý je jediným zachovaným šľachtickým domom na Kysuciach, do skanzenu vo Vychylovke či k ropnému prameňu v Korni.
Cyklisti si môžu vybrať z množstva cyklotrás. Kysucká magistrála s dĺžkou 133 km je jednou z najdlhších takýchto trás na Slovensku a križuje kysucký región, ktorý je posiaty dedinkami a izolovanými osadami.


Tento článok vznikol vďaka partnerstvu so Žilinským turistickým krajom.
Realizované s finančnou podporou Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.