|
Jeden z domčekov, ktoré si môžete prenajať. |
Sao Gregorio (www.sgregorio.com) v regióne Alentejo leží uprostred viníc, na úpätí pohoria Ossa neďaleko španielskej hranice. Dedinku tvorí dvanásť vápnom vybielených domov. Keďže ľudia odchádzali do miest, na konci 70. rokov minulého storočia sa dedina vyprázdnila.
Rodina Guimaraesovcov tu kúpila prvý domček vlastne úplne náhodou na začiatku 90. rokov. "Môjmu otcovi ponúkol v bistre jeden pán dom za smiešnu cenu - 30-tisíc escudo (asi 5000 korún). Otec vypísal šek, ale dom si išiel pozrieť až potom," hovorí Duarte Guimaraes, ktorý dedinu teraz spolu so sestrou a rodičmi vlastní.
Otec podľa neho začal domy v Sao Gregoriu "zbierať", mal ich päť, a sám Duarte kúpil ďalších sedem. Okrem kostola, sú vlastníkmi celej dediny.
Ešte než Sao Gregorio získalo svoj bývalý vzhľad, bolo treba urobiť mnoho práce a investovať veľa peňazí. "Pred začiatkom reštauračných prác sme fotili, filmovali, zbierali svedectvá a hľadali v archívoch," hovorí Guimaraesova sestra Ana. "V tomto type domčekov neboli kuchyne, ľudia si jedlo pripravovali v krbe. Tak sme to tak nechali."
Rodina napriek tomu musela turistom poskytnúť komfort, ktorý predtým neexistoval: teplú vodu, elektrinu a televíziu. "Vidiecka turistika neznamená, že sa človek vzdá pohodlia. Ľudia sú tu na prázdninách," hovorí Duarte.
Rodina Guimaraesovcov dbá aj na dodržiavanie miestnych tradícií, predovšetkým organizuje svätogregorské procesie, ktoré každoročne po Veľkej noci pritiahnu do dediny okolo dvoch tisícok veriacich. "Ženy kráčajú druhý pondelok po sviatkoch za svätým Gregorom, zatiaľ čo muži do seba v bistre obracajú poháriky," smeje sa jedna z miestnych žien.
Podobne ako v Sao Gregoriu sa vidiecka turistika rozvíja v celom Portugalsku. Miestny turistický ruch trpí úbytkom návštevníkov, ktorí vyhľadávajú tradičný model slnko - pláž a snažia sa preto turistom núkať aj iné rozptýlenie. (čtk)
FOTO - ARCHÍV