Posledný bošácky mlynár stavia mlyn

„Babička mlela ešte na takých kameňoch ako v prvotnopospolnej spoločnosti. Na vrchnom bola kľučka, nasypalo sa obilie a krútením sa rozdrvilo natoľko, že sa z neho dal piecť chlieb,“ hovorí dôchodca.

Pri dome má vybudovaný vodný náhon, ktorý v minulosti poháňal štvormetrové mlynské koleso. Nový mlyn bude modernejší a energiu mu budú dodávať vodné turbíny.

Trojposchodovú budovu mlyna už Janegovci takmer dokončili. Zariadená je niekoľkými strojmi, ktoré boli vyrobené v Čechách ešte za protektorátu. „Keď chcem v mlyne automatiku, potrebujem šesť mlynských stolíc. Jedna dnes stojí osemstotisíc. Keby to mal človek kupovať na pôžičku, tak sa z toho do smrti nedostane,“ vraví mlynár.

Časť technológie mu ešte chýba a zohnať peniaze sa snaží aj prevádzkovaním vyše storočnej píly so strojovňou v podzemí, ktorá už v minulosti patrila k mlynu.

V konzerve od sardiniek si pán Janega odkladá niekoľko desiatok črepín z bômb a granátov, ktoré mu pri spracúvaní kmeňov unikátnu pílu pokazili. Črepiny uviazli v stromoch počas druhej svetovej vojny a vrástli do dreva.

Mlynár verí, že medzi synmi alebo vnukmi nájde pokračovateľa rodinnej tradície. „O mlynárčine veľa nevedia, pretože za socializmu sme mlieť nemohli. Štátna bezpečnosť ma chodila každú chvíľu kontrolovať,“ hovorí. Mlynárske remeslo podľa jeho slov vyžaduje znalosti ekonomiky, remenárstva, mlynár musí byť zároveň strojárom, elektrikárom aj strojným zámočníkom. Kedysi vraj bolo v Bošáci a Novej Bošáci trinásť mlynárov. „Dnes sa už nemám ani s kým poradiť,“ hovorí.

(tasr)