Jedinečné múzeá, galérie a výstavy
Mesto bolo kedysi veľmi významným obchodným aj finančným centrom Európy, o čom svedčí aj jeho impozantná architektúra. Ulice historického centra lemujú zdobené historické kupecké domy aj renesančné a barokové paláce.
Toto fotogenické mesto ponúka nekonečné možnosti pre závideniahodné fotky, zvlášť keď ide o historické budovy, akou je najimpozantnejšou stavbou mesta je budova Radnice. Bola postavená v rokoch 1615–1624, aj so susednou vežou Perlachturm sú tieto stavby symbolom mesta. Na Radnici sa nachádza honosná Zlatá sála, s nádhernou výzdobou interiéru, ktorej drevený strop zdobený zlatom je kvôli svojej veľkej váhe zavesený na oceľových lanách ku kamennému stropu.
Počas 2. svetovej vojny bola jej budova poškodená bombardovaním, ale vďaka kompletnej rekonštrukcii slúži od roku 1996 opäť svojmu účelu.
Zlatá sála radnice (zdroj: Adobe Stock)Z Radnice sa vyberte do blízkeho Maximiliánovho múzea, ktoré sa pýši unikátnymi umeleckými zbierkami, striebra, porcelánu, hodín, aj vedeckých prístrojov. Na jeho presklenom nádvorí si prehliadnite originálne sochy zo 16. až 18. storočia od významných nemeckých umelcov.
Určite zavítajte aj do barokového Schaezlerovho paláca na hlavnej ulici Maximilianstrasse. Jeho súčasný vzhľad je z roku 1770 a na jeho slávnostnom otvorení sa zúčastnila vtedy aj budúca francúzska kráľovná Mária Antoinetta počas svojej svadobnej cesty do Versailles. Legenda hovorí, že tu vtedy pretancovala jedny topánky.
V paláci je dnes Nemecká baroková galéria s dielami starých majstrov pôsobiacich v Augsburgu, zbierky grafík a taktiež výstava významných umeleckých diel európskeho maliarstva. Palácu dominuje zachovalá rokoková tanečná sála, ktorá patrí medzi najkrajšie v Nemecku.
Tanečná sála v Schaezlerovom paláci (zdroj: Maroš Puček)Pokiaľ ste milovníci hudby, vyberte sa do rodného domu Leopolda Mozarta, otca slávneho Wolfganga Amadea Mozarta na ulici Frauentorstrasse. Mozartovci pochádzali z Augsburgu a žili tu už od 15.storočia. Leopold bol hudobník, skladateľ, učiteľ a neskôr aj manažér svojho syna Wolfganga.
Z Augsburgu sa presťahoval do Salzburgu, kde pôsobil ako kapelník na dvore arcibiskupa. V expozíciách uvidíte rôzne knihy, listy, rytiny, noty, hudobné nástroje aj repliku Mozartovho cestovného kočiara. Nachádza tu aj fortepiano z roku 1785, na ktorom otec aj syn hrali a v jednej z miestností, ktorá funguje ako poslucháreň, si môžete vypočuť jeho skladby.
Dom Leopolda Mozarta (zdroj: Maroš Puček)Za návštevu stojí aj rodný dom Bertolta Brechta, slávneho nemeckého spisovateľa a taktiež zážitkové múzeum Fugger a Welser, ktorého expozície vás oboznámia s históriou dvoch najvýznamnejších kupeckých rodov mesta z prelomu 15. a 16. storočia.
Mesto Fuggerovcov
Hlavne rod Fuggerovcov významne zasiahol do histórie Augsburgu a zanechali tu výraznú stopu. Pôvodne sedliacka rodina, ktorá začala podnikať s látkami, obchodovala s korením a neskôr začala pôsobiť v banskom a finančnom sektore sa stala synonymom bohatstva v celej Európe.
Fuggerovci pôsobili na prelome 15 a 16.storočia aj na Slovensku, v Banskej Bystrici, kde ich spoločnosť ťažila meď, ktorú vyvážali do sveta a výrazne na tom zbohatli. Po tom čo začali financovať Habsburgovcov a podnikať s pápežským dvorom si získali svetové meno.
Najznámejší príslušník rodu Jakob Fugger prezývaný Bohatý ovládal nitky európskeho obchodu a politiky. Na rozdiel od svojich súčasníkov, talianskej bankárskej rodiny Mediciovcov však len zo zákulisia.
Keď Jacob v roku 1525 umrel, zanechal po sebe obrovský majetok, ktorý by v súčasnej dobe predstavoval zhruba 400 miliárd dolárov. Nebol však iba bankárom a tvrdým obchodníkom. Bohatstvo, ktoré získal mu umožnilo byť aj patrónom umenia a venovať sa charite.
V rokoch 1516 – 1521 dal vybudovať Fuggerei, najstarší projekt sociálneho bývania na svete určený pre pracujúcich, ale sociálne slabších obyvateľov Augsburgu, ktorí si bežné bývanie nemohli dovoliť.
Fuggerei (zdroj: Maroš Puček)Toto „mesto v meste“ obohnané hradbami tu dnes patrí medzi najväčšie turistické atrakcie. Pozostáva zo 67 dvojposchodových domov so 142 bytmi, ktoré obýva 150 núdznych obyvateľov Augsburgu katolíckeho vyznania za ročné nájomné 0,88 eura plus energie. Popri tom sa musia trikrát denne pomodliť za celú Fuggerovskú rodinu.
Mestečko spravuje ich rodinná nadácia, ktorá zvyšné náklady na jeho chod financuje zo ziskov z ťažby dreva v ich lesoch a aj zo vstupného od návštevníkov. Pri prehliadke areálu navštívite múzeum s ukážkou bývania v 18.storočí s multimediálnou projekciou.
Nahliadnuť tu môžete aj do moderne zariadeného bytu. V areáli sa taktiež nachádza protiletecký kryt, kde sa obyvatelia koncom vojny ukrývali počas náletov a bombardovania mesta. Dnes je tu stála výstava, ktorá cez fotky, texty a filmy dokumentuje útok, rozsah zničenia po bombardovaní a rekonštrukciu Fuggerei a Augsburgu po vojne.
Ďalší objekt v meste, spojený s Fuggerovcami je ich niekdajší palác na Maximilianstrasse. Svojho času bol jedným z najväčších v Nemecku a aj prvou renesančnou stavbou severne od Álp.
Palác Fuggerovcov na Maximilianstrasse (zdroj: Maroš Puček)Slúžil ako ich rezidencia, sklady aj sídlo jeho firmy, v tom čase najväčšej v Európe. Počas svojich častých pobytov v meste tu boli ubytovaní významní hostia ako cisári Maximilán I. Karol V., Rudolf II., švédsky kráľ Gustav II. Adolf, maliari Dürer a Tizian, a taktiež Wolfgang Amadeus Mozart, keď mal v meste svoj koncert. Aktuálne palác nie je verejnosti prístupný, sídlia tu rôzne firmy a fuggerovská banka. Sprístupnené sú však jeho štyri nádvoria. Jedno z nich, Damenhof s toskánskymi stĺpmi podopierajúcimi arkády a maľovanými oblúkmi bolo navrhnuté ako záhrada pre ženské členky rodiny. Fauggerovci si dali postaviť aj kaplnku s pohrebnou kryptou, ktorú môžete vidieť v kostole sv. Anny. Je v nej pochovaný Jacob Fugger, jeho dvaja bratia a synovci.
Unikátny vodný systém
Mesto sa pýši aj unikátnym vodohospodárskym systémom, ktorý v Európe nemá obdobu. Keďže cez mesto priamo nepreteká žiadna rieka vybudovali tu vodné kanále, ktorými do nich privádzajú vodu z riek Lech a Wertach, ktoré mesto obtekajú. Kanále majú celkovú dĺžku 90 kilometrov a premosťuje ich zhruba 500 väčších aj menších mostov. Toľko mostov nemajú ani Benátky. Voda z riek tu bola po stáročia využívaná aby poháňala vodné kolesá dodávajúce energiu pre remeselnícke prevádzky, poháňala čerpadlá ktoré následne zásobovali mesto pitnou vodou a slúžila aj na prepravu tovaru.
Mestom preteká viacero kanálov (zdroj: Adobe Stock)Kanále sú súčasťou unikátneho vodohospodárskeho systému Augsburgu, ktoré v súčasnosti tvorí 22 objektov ako sú vodné veže, viaceré fontány a elektrárne. Práve jedinečný systém týchto stavieb, z ktorých niektoré pochádzajú už zo 14. storočia, sa zapríčinil o hospodársky a kultúrny rozvoj mesta. Najstaršie vodné dielo nájdete pri Červenej bráne, kde sa vo vodárenských vežiach voda spracovávala už od roku 1416. Mestskí radní sa museli v tom čase vysporiadať so situáciou, ako vodu dostať z dolnej do hornej časti mesta. Vtedajší konštruktéri vymysleli systém vodných veží, ktorých výška presahovala úroveň horného mesta. Voda z kanála v nich poháňala obrovské vodné kolesá, ktoré následne poháňali čerpadlá pumpujúce podzemnú pitnú vodu do nádrží na vrchole veží a odtiaľ sa distribuovala cez drevené potrubia do mestských fontán.
Vodné kolesá na kanáloch (zdroj: Adobe Stock)Tento systém tu fungoval až do roku 1878. Bohaté rodiny si mohli vodu dať zaviesť aj priamo do fontán vo svojich domoch, čo ich stálo zhruba 200 guldenov ročne. Pre predstavu, jeden gulden bol týždňový plat remeselníka. Medzi objekty tohto systému patria aj tri nádherné fontány, postavené na prelome 16. a 17.storočia. Pred Radnicou sa nachádza Augustova a na Maximilianstrasse Herkulova a Merkúrova fontána. Jedným z kanálov je aj Eiskanal, ktorý od roku 1970 slúžil ako obtokový kanál pre nánosy ladu, aby nepoškodil turbíny vodnej elektrárne. V roku 1972 bol dejiskom súťaží v kanoistickom slalome na letných olympijských hrách v Mníchove a je zároveň aj prvou postavenou umelou kanoistickou slalomovou dráhou na svete.
Herkulova fontána na Maximilianstrasse (zdroj: Adobe Stock)Všetky tieto unikátne technické vodné diela sú svetovým unikátom a priťahovali sem majstrov z celej Európy aby sa inšpirovali vynaliezavosťou tunajšieho hydraulického inžinierstva a technologickej vyspelosti. Aj vy si ich môžete do detailov prezrieť aj na viacerých prehliadkových trasách so sprievodcom, ktoré mesto návštevníkom ponúka. Augsburský vodohospodársky systém si v roku 2019 vyslúžil titul pamiatka svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Čo ešte vidieť a zažiť
Milovníci piva sa môžu vydať do chýrneho historického pivovaru Riegele, kúsok od Hlavnej stanice. Pivovar ponuka návštevníkom aj prehliadky, počas ktorých sa dozviete všetko o výrobe tunajšieho piva, ktoré sa tu vyrába už od roku 1386. V pivovarskej reštaurácii môžete následne ochutnať tunajšie gastronomické špeciality a k tomu vyskúšať niektoré z chutných pív, ktoré pivovar produkuje.
Pivovar Riegele (zdroj: Maroš Puček)Navštíviť môžete aj múzeum Lutherstiege – Lutherove schody, v kostole sv. Anny. Práve v jeho miestnostiach bol počas svojho pobytu v Augsburgu v roku 1518 ubytovaný Martin Luther. Vo Fuggerovom paláci sa vtedy stretol s kardinálom Kajetánom, pápežským vyslancom, ktorý ho žiadal aby odvolal svoje tézy proti predaju odpustkov. Múzeum približuje život a dielo Luthera, ako aj udalosti z obdobia reformácie.
Lutherove schody (zdroj: Maroš Puček)V jeho multimediálnej expozícii si môžete vypočuť aj rozhovor Luthera s kardinálom, ktorý skončil veľkou hádkou a Luther musel následne z mesta rýchlo utiecť, aby ho nezatkli. Počas prechádzky centrom mesta si môžete oddýchnuť a dopriať chutný obed, či večeru, prípadne pohár dobrého vína, alebo skvelú kávu v jednej z mnohých reštaurácii a kaviarní s terasami, kde budete môcť nasávať atmosféru tohoto výnimočného mesta, ktoré si určite zamilujete.