FOTO - TASR
Vôbec prvé verejné toalety v Londýne otvorili na čísle 95 na Fleet Street. Boli vybavené nablýskanými medenými rúrkami a splachovacím mechanizmom - rovnako ako dnes. Podľa historičky Lucindy Lambtonovej záchod v modernom zmysle slova bol však objavený oveľa skôr, už v roku 1596.
„Mechanizmus splachovacieho zariadenia vymyslel sir John Harrington, krstný syn kráľovnej Alžbety I. Svoj objav však nezverejnil, vlastne sa o ňom nikdy nehovorilo. Aj napriek tomu to bol záchod, aký poznáme aj dnes - s nádržkou i plavákom,“ vraví Lambtonová.
V Covent Garden otvorili v apríli 1852 prvé verejné dámske toalety na svete. Oba projekty vznikli na popud Society of Arts, teda Spoločnosti pre umenie.
Vo viktoriánskej ére bola hygiena na vzostupe. Spoločnosť pre umenie sa angažovala pri zavádzaní odpadového a kanalizačného systému. Zasadila sa aj o čistenie Temže.
Začiatkom 19. storočia bol Londýn neuveriteľne špinavý. Kanalizácia tu neexistovala, a tak všetky splašky a odpadky končili v Temži, z ktorej sa stávala zahnívajúca stoka.
„Kráľovná cholera“, ako sa špinavej Temži medzi ľuďmi hovorilo, si každoročne vyberala svoju daň.
Približne v polovici storočia však ľudia pomaly začali chápať spojitosť medzi zlou hygienou a touto chorobou. Od roku 1848 začalo platiť nariadenie, podľa ktorého museli mať všetky domácnosti svoje záchody.
O krok ďalej posunuli Britániu spoločnosti Twyford a Doulton, ktoré začali vo veľkom vyrábať kvalitné keramické misy. Získali svetovú prestíž. Boli totiž nielen praktické, ale aj pekné. Keramické dielne produkovali doslova umelecké diela vyzdobené kráľovskými modrými granátovými jablkami či dubovými vetvičkami vrátane plasticky znázornených listov i žaluďov.
Fakt, že v roku 1852 otvorila Spoločnosť pre umenie prvé verejné toalety, priniesol Británii svetové prvenstvo.
Základný poplatok za jej použitie bez opláchnutia rúk bol dve pence, čo vtedy nebolo málo. A len málokto bol ochotný ho zaplatiť. V apríli roku 1852 navštívilo verejné záchody v Londýne len 44 žien a 8 mužov.
Ďalšie mestské verejné toalety otvorila o tri roky neskôr Korporácia mesta Londýn, ktorá vyberala rozumnejší poplatok - jednu pencu. Ich prevádzkovateľ začal budovať takéto toalety po celej Británii. Vtedy to boli akési „oázy bezpečia“, s vlastnými pravidlami a eleganciou.