Predaj klinčekov Zanzibaru zarobil viac, než neslávny obchod s otrokmi

Zanzibar ich zlákal srdečnosťou ľudí i pestrosťou aktivít, ktoré teraz pomáhajú objavovať ďalším v ich zážitkovej cestovnej agentúre. B. BoNo NOVOSAD s partnerkou Gabi sa našli nielen v živote, ale i v spoločnom očarení africkým ostrovom. V rozhovore prezradil, kam sa vybrať za autentickými miestami, kde nakúpiť koreniny, ale aj čo domácim prekáža na turistoch a ako si ich dokážete získať.

Na Zanzibare žijete už nejaký čas. Spomínate si ešte na svoj prvý kontakt s ostrovom?

Prvý kontakt bol rovnaký, aký zažívajú aj klienti. Nevedeli sme čo čakať. Asi po dvoch dňoch sme sa prispôsobili miestnym pomerom.

O Zanzibare a miestnych pomeroch veľa napovedajú dve najčastejšie frázy v swahilčine, ktoré každý rýchlo pochytí: „hakuna matata“, čiže nemám problémy, a „pole pole“, teda veľmi pomaly. Miestni zvyknú hovoriť: „Vy Európania máte hodinky, my Afričania máme čas.“ To, čo trápi nás, oni vôbec nevnímajú, a preto sú viac pohode.

Afričanov netrápi to, čo Európanov. Užívajú si každodenné maličkosti, ako východ slnka (zdroj: B. BoNo Novosad)

Čo bol ten kľúčový faktor, ktorý rozhodol, že sa sem presťahujete?

Mali sme dosť skúseností z prvých pobytov, ostrov sme navštívili počas roka 2021 štyrikrát. Vedeli sme, že Zanzibar je bezpečný, na africké pomery s vysokou životnou úrovňou. V priebehu času sme si vybudovali priateľské aj pracovné kontakty. Tu je to pomerne jednoduché, pretože ľudia sú prívetiví, radi komunikujú a keď môžu, spontánne pomôžu.

Vnímajú podobne ako vy ostrov aj turisti, ktorých sprevádzate? Predsa len, s výnimkou niektorých štátov severnej Afriky, nie je tento kontinent bežnou dovolenkovou destináciou Slovákov.

Bariérou je predovšetkým vzdialenosť medzi Európou a Zanzibarom. Sever Afriky je dostupnejší. Tí, ktorí to nevzdali a pricestujú, sú očarení krásou koralového ostrova, Indického oceánu a najmä prívetivým africkým počasím. Väčšina turistov sem prichádza s určitými predsudkami, ako to tu vyzerá a funguje. Keď sa zoznámia s reálnymi podmienkami, zvyčajne veľmi rýchlo zmenia názor k lepšiemu.

Cestovanie po Zanzibare (16 fotografií)

Keď má krajina pevninskú a ostrovnú časť, zvyčajne sú ostrovy trochu odlišné. Platí to aj v tomto prípade?

Áno, platí to aj v prípade Zanzibaru. Má štatút poloautonómnej oblasti Tanzánie s vlastnou vládou a prezidentom. Vďaka vyšším príjmom z turizmu má ostrov v porovnaní s pevninou vyššiu životnú úroveň a bez preháňania ho možno nazvať „Švajčiarskom Afriky“. Zároveň sú ľudia na ostrove vzdelanejší, nachádzajú sa tu 3 univerzity.

Na pevnine sú ťažšie podmienky na život a nízke zárobky, čo motivuje ľudí presúvať sa za lepším životom z pevniny na ostrov. Rodení Zanzibarčania nemajú radi Maasajov a ani prišelcov z pevniny.

Aká je dovolenka na Zanzibare? Akému typu cestovateľa sa ostrov bude páčiť?

Ostrov ponúka veľa možností oddychu. Od slnenia sa na pláži pre tých, ktorí chcú oddychovať, až po aktívne poznávanie ostrova. Rezorty sú bezpečné a vhodné aj pre rodiny s deťmi. Poznávací zájazd je ideálny spôsob, ako spoznať tento africký ostrov a pláže Indického oceánu. Som presvedčený, že pre každý typ cestovateľa sa tu niečo nájde.

Ktoré oblasti sú turisticky najatraktívnejšie?

Turistická príťažlivosť ostrova sa mení od zemepisnej polohy. Sever ostrova je turistami vyhľadávaný, no na druhej strane je preplnený hotelmi a hlučnými plážovými barmi. Obchodníci prevažne z kmeňa Maasajov ponúkajú výlety a iné atrakcie. Rovnako to platí o plážach a nie všetky na severe sú nádherné v každom období roka. Predovšetkým sú preplnené.

Juh ostrova je oveľa romantickejší, pláže nie sú preplnené a ponúkajú nefalšovanú atmosféru bez komercie. Klientom ukazujeme niekoľko z najväčších stromov baobab na ostrove, ktorých vek sa blíži k tisícke rokov, prejdeme sa a zaplávame si v mori na najcharizmatickejšej pláži južného pobrežia a posedíme si v reštaurácii stojacej na skale v mori.

Reštaurácia na skale (zdroj: B. BoNo Novosad)

Čo by sme mali vidieť a zažiť, aby nás zážitok z ostrova ohúril?

Medzi nezabudnuteľné zážitky patrí pozorovanie podmorského sveta, či už pri šnorchlovaní, v pobrežných lagúnach, alebo aj návštevou rybárskych prístavov. Medzi úlovkami miestnych rybárov môžeme vidieť nádherné ryby, od tuniakov žltoplutvých, ktoré bežne vážia aj 25 kilogramov až po exotické exempláre, ako napríklad morská muréna, či chobotnice, kalamáre, kraby.

Čerstvé chobotnice (zdroj: B. BoNo Novosad)

Druhým dobrodružným zážitkom je určite plavba rybárskou plachetnicou vyrobenou z jedného kmeňa stromu mangrovníka. Počas plavby v krištáľovo čistej vode azúrovej farby je vidno na dno aj v niekoľko metrovej hĺbke.

Tradičná loď z mangrovníkového dreva (zdroj: B. BoNo Novosad)

Pre Zanzibar je typický výrazný odliv. Ako reagujú turisti, keď sa chcú kúpať, no musia za vodou kráčať ďaleko od brehu?

Príliv a odliv mora je prirodzenou súčasťou života miestnych obyvateľov. Rozdiel medzi prílivom a odlivom na Zanzibare dosahuje viac ako tri metre. Veľa pláží má rovné dno, čo spôsobuje, že pri odlive more ustúpi do vzdialenosti aj niekoľko sto metrov. Vtedy je možné sa prechádzať v lagúnach a pozorovať miesta, ktoré sú pri prílive niekoľko metrov pod hladinou vody. Alternatívou je v čase odlivu využiť na kúpanie hotelové bazény, ktoré zvyknúť mať slanú vodu.

Napriek malej rozlohe žijú na ostrove i v oceáne naokolo vzácne i ohrozené druhy zvierat. Môžeme ich niekde bezpečne pozorovať?

Národný park Jozani - Chwaka Bay je určite vhodným miestom, ktoré sa bude páčiť milovníkov zvierat. Chránená oblasť s nádherným pralesom a mangrovníkovým pralesom sa rozprestiera na 50 km2. Navštíviť ho môžete so sprievodcom.Z bezprostrednej blízkosti môžete pozorovať opice modré a červeného kolobusa, čo je druh opice, ktorá žije iba na Zanzibare. Okrem zafarbenia je zvláštna tým, že má iba štyri prsty.

Opica červeného kolobusa (zdroj: B. BoNo Novosad)

Ďalším krásnym miestom je ostrov Changuu, známy ako Prison Island, kde sa nachádza rezervácia suchozemských korytnačiek. Pri vstupe návštevníci dostanú šalátové listy, ktorými môžu korytnačky kŕmiť a voľne sa medzi nimi pohybovať.

Návšteva Prison Island s rezerváciou korytnačiek (zdroj: B. BoNo Novosad)

Zanzibar sa vo svete spája s legendárnym Freddiem Mercurym. Ako ho vnímajú domáci?

Obyvatelia Zanzibar City turistom radi a ochotne ukážu cestu, ako sa dostať k domu, kde Freddie v mladosti žil. Na prízemí domu sa nachádza zaujímavé múzeum, ktoré je pre každého fanúšika skupiny Queen veľkým zážitkom. V múzeu sa nachádzajú originály textov piesní tak, ako ich členovia kapely skladali, čmárali do nich svoje poznámky, autentické fotografie, Freddieho oblečenie, klavír, za ktorým skladal hudbu a mnoho iných cenných artefaktov.

Dom, v ktorom kedysi žil Freddie Mercury (zdroj: B. BoNo Novosad)

Ako vzniklo spojenie Zanzibaru s koreninami?

Spojenie s korením vzniklo už za vlády 1. sultána z Ománu, ktorý vládol v období od roku 1856 do 1870. Podporoval arabských a indických obchodníkov s korením a vznik plantáží s klinčekmi. Traduje sa, že sultán mal väčší zisk z predaja klinčekov, ako z neslávne známeho obchodu s otrokmi.

Ktoré sú typické miestne koreniny a kde si ich kúpiť?

Najznámejším korením sú klinčeky. Zanzibarská vláda má dodnes monopol na ich export. Ďalej je to čierne korenie, zázvor, kardamón, kurkuma, muškátový orech, dve kráľovné medzi korením - vanilku a škoricu.

Na ostrove s klientmi navštevujeme koreninovú farmu. Vysvetľujeme im, aký je rozdiel medzi čiernym, bielym, červeným a zeleným korením, alebo ako sa strom škoricovníka využíva od korienkov až po jeho plody a ďalšie zaujímavosti.

Ovplyvnili koreniny aj chute tradičnej miestnej kuchyne?

Prekvapivo, koreniny používajú iba mierne, zvyčajne na naloženie mäsa. Jedlá miestnych obyvateľov sú skromné, avšak veľmi chutné. Prevládajú jedlá z bielej múky, ryže a zeleniny. Ryžu varia tak, aby sa z nej dali formovať malé sústa, ktoré spolu s fazuľou či dusenou zeleninou jedia rukami. Obľúbené je kuracie, kozie a hovädzie mäso. Pred grilovaním ho nakladajú do bylinkového pesta, ktoré mu dodá vynikajúcu korenistú chuť. Zloženie použitých korenín si každý kuchár starostlivo chráni.

Typické jedlá lokálnej kuchyne sú napríklad ugali, čo je hustá kaša z bielej múky, z ktorej sa robia guličky, a tie jedia rukami bez príboru. Chapati je pšeničná placka, ktorá sa je k polievkam, alebo sa plní zeleninou či mäsom.

Najdôležitejšia súčasť stravy sú polievky. Lokálni obyvatelia nimi začínajú každý deň. Pripravujú si vývary z rýb, hovädzieho i kuracieho mäsa, bežné sú aj polievky z morských plodov, najčastejšie z chobotnice.

Najznámejšou africkou polievkou je urojo (čítaj urodžo), na ostrove je známa aj pod názvom Zanzibar mix soup. Hustá polievka sa pripravuje s varenými zemiakmi, opekanými guličky z korenistého cesta, dochrumkava upečené kúsky kasawy (u nás známa ako maniok), vareného vajíčka, korenistých kúskov grilovaného hovädzieho. Všetko je zaliate vývarom z nezrelých jemne kyslých plodov manga. Je to vynikajúci mix chutí.

Polievka urojo s plackou chapati (zdroj: B. BoNo Novosad)

Náš favorit medzi polievkami je silný vývar z kozích kolienok, ochutený zázvorom a limetkou.

Mnohé väčšie africké mestá sa nemôžu pochváliť zápisom do UNESCO, no staré centrum Zanzibar City áno. Čím je výnimočné?

Cez Zanzibar a jeho centrum Stone Town prešlo niekoľko veľkých národov, ako Peržania, Arabi, Indovia a v poslednej etape Briti. Najskôr bola na území ostrova vybudovaná pevnosť Old Fort, ktorá slúžila pre ochranu a kontrolu nad obchodnou námornou cestou z pevninských častí východného pobrežia Afriky. Postupne okolo pevnosti začali vyrastať domy a paláce bohatých obchodníkov. Vplyv týchto rozdielnych kultúr zanechal stopy v zaujímavej architektúre mesta.

Ochranná pevnosť Old Fort v Zanzibar City (zdroj: B. BoNo Novosad)

Návšteva Stone Town, ako aj celého Zanzibar City, ponúka nefalšovanú africkú atmosféru a možnosť bezprostredne spoznať miestnych obyvateľov, ich zvyky a správanie. Preto je dôležitou zastávkou charizmatické miestne trhovisko Darajani. Zvykneme hovoriť, že kto nenavštívil Darajani, akoby ani nebol na Zanzibare.

Trhovisko Darajani v Zanzibar City (zdroj: B. BoNo Novosad)

Ako by ste popísali miestnych ľudí?

Sú nesmierne prívetiví, usmievaví a nezaoberajú sa starosťami, ktoré nás Európanov bežne trápia. Povaha a správanie sa miestnych ľudí bol jeden z dôvodov, prečo sme si za náš nový domov vybrali práve Zanzibar. Samostatný príbeh sú malé deti. Matky im venujú veľa pozornosti, krásne ich obliekajú, starajú sa o ich účesy, sú ozdobou každej rodiny.

Deťom venujú ich matky veľa pozornosti (zdroj: B. BoNo Novosad)

Ako vyzerá ich bežný deň?

Je úplne iný než tie naše v Európe. Ostrov leží v blízkosti obratníka Kozorožca, a preto má deň i noc celoročne 12 hodín. Zanzibar je moslimský ostrov. Vstávajú okolo 4:30 ráno, idú na prvú modlitbu do mešity a potom do práce. Počas poludňajších horúčav sa život zastaví. Bežne sa pracuje do cca 15:30. Pracovný týždeň má 48 hodín, pracuje sa 6 dní v týždni s jedným dňom voľna, ktoré určuje zamestnávateľ.

Keď sa zotmie, ľudia vyrážajú do ulíc, v pouličných stánkoch si dávajú polievky, grilované mäsové špízy s hranolkami a rôznymi omáčkami. Spať sa chodí pred polnocou.

Poznačil ich život rastúci počet turistov?

Poznačil najmä prístup k peniazom. Najväčšia miestna bankovka má nominálnu hodnotu 10 tisíc tanzánskych šilingov, čo sú v prepočte asi štyri eurá. Pre miestnych obyvateľov je to slušný denný zárobok, no pre turistu pár drobných. Preto sa miestni snažia akýmkoľvek spôsobom turistovi čosi predať za čo najvyššiu cenu.

Aké zvyky by mali mať turisti na pamäti, aby niekoho neurazili?

Hoci na Zanzibare vyznávajú islam, obyvatelia nie sú rigidní moslimovia. Odporúčané striedme obliekanie pre ženy ale platí. Do oblastí pri plážach, ktoré obývajú domáci, neodporúčame mužom ani ženám chodiť v plavkách.

Miestni ihneď vycítia, ak sa turisti správajú nadradene a nebudú k nim priateľskí. Naopak, usmievať sa a pozdraviť aj neznámych ľudí určite pomôže, aby ste sa kdekoľvek cítili príjemne a bezpečne.