SME

Stráviť noc na Sahare a zaspať? Toľko by ste toho zmeškali, hovorí sprievodkyňa

Berberi majú v púšti neľahký život. Môžu nás inšpirovať ukotvením v prítomnosti.

(Zdroj: Tatiana Zanon, unsplash.com)

V staroveku križovali púštne obchodné cesty celé dni v dlhých karavanách. I dnes žijú na okraji púšte, alebo v horách Atlasu, kde sa prispôsobili neúprosným podmienkam.

Sprievodkyňa ADINA FLIMEL v rozhovore porozprávala o živote, zvykoch pôvodných obyvateľov severu Afriky, ktorí si nadovšetko ctia hodnoty slobody.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Predstavujeme si ich v dlhých plášťoch, ako putujú púšťou, no kto sú v skutočnosti títo nomádi?

Berberi sú pôvodný kmeň, ktorý osídlil severné územie Afriky. Prvé zmienky siahajú do obdobia desaťtisíc rokov pred Kristom.

V arabčine sa nazývajú Amazigh, čo v preklade znamená slobodný. Aj vo svojej vlajke majú písmeno, ktoré vyjadruje ich slobodu. Majú ju zapísanú na všetkých úrovniach na úrovni mysle, duše a tela. Majú svoju vlajku, históriu, reč, písmo i zvyky.

Postupne sa usadili v krajinách severnej Afriky. V Maroku žijú na celom území krajiny, viac ich žije v pohorí Atlas v berberských dedinách. Týmito miestami prechádzame aj počas návštevy Maroka a vďaka ich kultúre sa krajiny dotkneme naozaj na tej najhlbšie úrovni. Je to podobné, ako keď čítame dvaja tú istú knihu. Každý z nás si z nej zobere niečo iné, niečo, čo potrebuje.

Odkiaľ pôvodne pochádzajú?

Archeologické nálezy naznačujú, že do severnej Afriky putovali z oblastí dnešnej juhozápadnej Ázie.

Boli v niečom iní predtým, ako prišli do Afriky?

Berberi boli slobodní ľudia. Keď prišli do Afriky, uznávali mnohobožstvo. Ich obrady boli spojené s astrologickým cyklom, prechodom planét či Mesiaca, čo si zachovali dodnes.

Po vzniku islamu na začiatku 7. storočia postupne prijali toto náboženstvo, ktoré aktuálne vyznáva 99,9 percent Berberov.

Ako ich ovplyvnilo putovanie Afrikou? Sú iní Berberi, ktorí žijú v Maroku v porovnaní s inými krajinami?

Áno, ovplyvnila ich kultúra i história krajiny, v ktorej zakotvili. Napríklad, Maroko bolo francúzskou kolóniou, čo na nich určite zanechalo svoj vplyv.

Líšia sa aj v rámci územia jednej krajiny. Ich jedinečný berberský jazyk má ďalšie nárečia. Keď sa stretne Berber z Atlasu, z Marakéša a Sahary, nemusia si porozumieť, ak sa nebudú dostatočne snažiť. Dá sa to prirovnať k rozhovoru niekoho zo Záhoria a z východného Slovenska.

Spomenuli ste, že si zakladajú na hodnote slobody. Ako sa to premieta do ich charakterových vlastností?

Majú otvorené srdce a dali by vám prvé posledné. Ak by sme k nim prišli a potrebovali pomoc, môžeme sa spoľahnúť, že nás nenechajú len tak napospas. Je to jeden z pilierov Koránu, ale aj ich prirodzená črta. Ak by na dvere ich príbytku zklopal človek, ktorý putuje, privítajú ho u seba a tri dni mu poskytujú nocľah, stravu, oblečenie a potom ho pustia ďalej. Toto sú Berberi.

V berberských dedinách máme reálnu možnosť s nimi na istý moment splynúť. Stáva sa, že nás pozvú priamo k sebe domov a na krátky časový úsek naskočíme na rytmus, ktorým žijú.

Ako prebieha návšteva u Berberov? Je niečo, na čo by sme si mali dať pozor, aby sme ich neurazili?

Viete, čo mi odporučili priniesť ako dar, keď som bola pozvaná na návštevu k Berberom? Cukor. Používajú ho takmer do všetkého a minú kvantá cukru. A tak som prišla s dvoma kilami cukru v rukách.

Návšteva zväčša začína ponúknutím čaju. Aj ich rituály súvisia s čajom. Oslavujú, radujú sa i smútia cez čaj. K tomu ponúkajú oriešky, sušienky alebo koláč. A potom nasleduje obed, alebo večera. Ak vás pozvú na jedlo, chodov je vždy viac. Preto si dajte pozor, aby ste vládali. Očakávajú, že s nimi budeme jesť až do konca.

Je neslušné jesť ľavou rukou, pretože u nich je to nečistá ruka. Na toto si dajte naozaj pozor.

Jedlo je určite jeden zo spôsobov, ako sa spojiť s inou kultúrou. Čo nám ešte môže pomôcť spoznať ich hlbšie?

Môžu to byť napríklad šperky či ručne tkané koberce, v ktorých sú spísané príbehy cez symboly či farby. Koberec vždy tká žena a je súčasťou každej jednej rodiny. Keď sa deti vydávajú alebo ženia, mama pre ne vytvorí koberec, do ktorého im pomocou symbolov vpíše odkaz. Deti ho vedia prečítať.

Zaujímavé je, že koberec je ukončený iba na jednej strane. Na druhej strane ho môžu dotvárať ďalej.

Takýto koberec si môžeme zobrať domov aj my. Navštevujeme miesta, kde ich berberské ženy v dedinách vysoko v horách tkajú. Spoznáme jeho celý príbeh - ako sa volala žena, ktorá ho utkala, koľko má rokov, koľko má detí.

Nesmiem zabudnúť na byliny a koreniny, ktoré sú prepojené s ich kultúrou. Majú svoje berberské apotéky, kde si robíme zastávku. Rozprávame sa v nich o bylinách, ktoré môžeme nájsť od Atlasu až po oceán.

Najobľúbenejšiu marockú zmes korenín Ras al Hanout používajú všade. Zaujímavé je, že má základné zloženie surovín, ale každý predavač si ju o trochu vylepší.

Samostatnou kapitolou je arganový olej z endemického stromu Argania spinosa, ktorý rastie iba na území Maroka. Preto ho nazývajú tekuté zlato.

V ich kultúre stále žijú spevy a určité obrady, rituály a ceremónie, súčasťou ktorých je hlboké prepojenie s prírodou.

Môžu sa ich zúčastniť aj cudzinci, alebo sú prístupné len pre domácich?

Áno, môžeme sa stať ich súčasťou. Mala som možnosť byť pri niekoľkých svadbách a bola to pre mňa veľká česť.

Zaujímavý zvyk je spojený s rodinou nevesty. Najstaršia žena, ktorá je stále slobodná, má v rukách kyticu z muškátov a od domu k domu chodí pozývať každého jedného obyvateľa dediny. Symbolika muškátu vyjadruje ženu a je pozvaním na svadbu. Zároveň je to pre ňu možnosť, aby sa zoznámila s niekým v dedine, kto je slobodný ako ona.

Počas jedného z rituálov sa muži a ženy rozdelia na dve skupiny a formou spevu a hry na nástroje sa medzi sebou rozprávajú. Takto sa dokážu zabávať aj dve-tri hodiny.

Aký je každodenný život v typickej berberskej dedine?

Život v Maroku nie je jednoduchý. Vďaka ich prístupu k nemu má však človek pocit, že naozaj žije. Žijú vo viacgeneračných domoch, žena sa väčšinou sťahuje do domu svojho muža. Keď sú v rodine traja synovia, v domácnosti žije mama a tri nevesty, ktoré sa predtým nikdy nevideli. Niekedy z toho môžu vzniknúť nedorozumenia.

O chod domácnosti, deti a dobytok sa starajú ženy, ktoré zvyčajne nechodia do práce. Ráno vstávajú ako prvé a každý deň pečú čerstvý chlieb. Keď sa muž zobudí, má pripravené raňajky. Sú jednoduché, ale výživné. Takmer vždy sú súčasťou ďatle. Pripravujú si niečo ako orieškové maslo z mandlí s arganovým olejom a medom, ktoré jedia s chlebom. Nesmie chýbať čaj. S blížiacou sa zimou sú ženy zodpovedné za zber dreva.

Úlohou muža je zabezpečiť peniaze na obživu a pasenie dobytka.

Akú prácu si dokážu muži zohnať v týchto odľahlých oblastiach?

Aj v práci sa prejavuje sloboda, ktorá je v nich tak hlboko zapísaná. Berberi ťažko ostanú na jednom mieste a robia niečo dlhodobo, radšej dajú prednosť slobode, ako sa k niečomu uviazať.

Majú silnú vieru v to, že Allah sa o nich postará za každých podmienok. Je záhadné, ako sa im vždy nakoniec podarí zohnať peniaze. Majú neuveriteľné siete prepojení. Jeden zavolá druhému, druhý zavolá tretiemu a ten práve potrebuje vykopať studňu. A on ide a urobí to.

Predpokladám, že v horách majú podmienky, aby si niečo vypestovali a chovali dobytok. Čo taká neúrodná Sahara?

Predtým som si myslela, že púšť rovná sa pieskové duny, no väčšinu púští sveta netvoria duny, ale nehostinná krajina, kde je štrk a teplo. S výnimkou nomádskych kmeňov, ktoré som spomínala, ľudia hlboko v Sahare už nežijú. Bývajú v okrajových častiach, kde si vytvorili dediny. Raz týždenne v nich funguje miestny trh, kde sa dajú kúpiť potraviny. Koná na rôznych miestach v okolí asi 20 až 30 kilometrov. Niečo si dokážu dopestovať, niečo si kúpia alebo vymenia.

Mnohí uvažujú podobne ako vy a čakajú od púšte najmä piesok a vysoké duny. Čo teda v púšti uvidia?

Sprievodca, ktorý prežil v púšti 20 rokov, nás vezme na miesta, kde sa iní bežne nedostanú. Prejdeme oblasťami, ktoré majú typické veľké duny, aké si na Sahare predstavujeme, ale uvidíme aj každodenný život obyvateľov nehostinnej púšte. Môže sa nám zdať, že žijú na hrane, ale oni sú vyrovnaní a šťastní.

Presunieme sa aj hlbšie. Asi po dvoch hodinách jazdy dorazíme do kempu na území nikoho a tu strávime noc.

Niekedy majú ľudia obavy z výkyv teplôt. Aby sme si tento zážitok užili bez veľkých teplotných extrémov, na púšť prichádzame až večer a odchádzame po východe slnka.

Aké je nocovanie v púšti, na čo sa pripraviť?

Pohľad na nočnú oblohu v spojení s tichom je zážitok, ktorý sa ťažko opisuje. Podľa mňa je škoda ísť spať. V púšti je nulový elektrický smog, preto je ľahké pozorovať, ako sa obloha počas noci mení, pribúdajú miliardy hviezd a my sme tam v absolútnom tichu. Klienti často noc prebdejú a hovoria mi, že nechcú ani na chvíľu zavrieť oči.

Ráno nastane ďalšie divadlo. Východ slnka na Sahare je niečo, čo je neopísateľné a čo treba zažiť. Tu si uvedomíme, akú silu má príroda.

Spomínate sprievodcu, ktorý strávil časť života v púšti. Fascinuje ma spôsob, akým sa Berberi dokážu orientovať v púšti.

Je priam neuveriteľné, ako sa dokáže na púšť napojiť, ako ju číta, pozná každú dunu zo všetkých strán.

Pomáhajú im v tom napríklad šperky. Jeden z berberských šperkov slúžil na to, aby v púšti rozpoznali, kto k akému kmeňu patrí. Boli to strieborné prívesky, ktoré plnili úlohu našich cestovných pasov. Ďalší mal určitý tvar, ktorý stačilo priložiť k oblohe, a pomohol im určiť smer cesty.

Je obdivuhodné, ako si dokážu poradiť a spoliehajú sa to, čo je overené a tradičné. Ovplyvnili ich život výdobytky modernej doby?

Samozrejme, mobily majú všetci. Aj keď cestujeme na Saharu, v okrajových častiach je stále signál. V Atlase to kvôli vysokým horám so signálom nie je také jednoduché. Stále preferujú osobný kontakt.

Napriek tomu som si uvedomila, že v iných krajinách sa na tradičný spôsob života chodíme pozerať do múzea. V Maroku stačí cestovať a objavovať. Na Sahare je územie, kde dodnes žijú nomádi. Putujú z miesta na miesto, aby zabezpečili stravu pre svoj dobytok. Na mieste, kde nejaký čas pobudnú, bývajú v jaskyniach.

Je až neuveriteľné, ako v celom Maroku žijú životom ukotveným v prítomnom okamihu. Klienti mi často hovoria, že im čas plynie iným spôsobom. Vďaka množstvu vonkajších podnetov, farieb, vôní, zvukov dokáže našu myseľ s absolútnou ľahkosťou dokáže ukotviť do prítomného momentu. Počas cesty sa k Berberom nielen priblížime, ale naše cesty sa prepoja. Bývame v srdci, stravujeme sa ako oni, súznieme s berberskou kultúrou.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu