SME
Streda, 7. december, 2022 | Meniny má Ambróz

Malý Marlon sa s castrovcami pobil o bicykel

Je to malá ulička v Havane, akých sú tu tisíce. Ani ošarpaný dom sa od iných nijak nelíši.

Mikael, Roberto, Soledad, malý Marlon a Marcos Mirandovci v byte, kde je aj nezávislá knižnica a tajná škola. FOTO - AUTORKA

Svieti na ňom dokonca nálepka CDR, smutne známy znak kubánskych donášačov. Na druhom poschodí tu pritom žije hneď niekoľko generácií oponentov kubánskeho režimu. Ten najstarší má šesťdesiattri a ten najmladší sedem rokov.

"Je tam nálepka CDR? No a čo, my máme na dverách nálepku projektu Varela," smejú sa Mirandovci bez strachu. Šéfka miestneho kubánskeho revolučného výboru (CDR) osobne v tomto bloku nebýva, byt má spolu s manželom v dome oproti. Zato v dome s obávanou nálepkou sa dejú veci, ktoré by režim bez zaváhania označil za kontrarevolučné.

Knižnica a tajná škola

Už to chce riadnu dávku odvahy, vylepiť si na Kube nálepku Varela na dvere a priznať sa tak otvorene k projektu, ktorý najviac znervózňuje režim Fidela Castra. Podpisy pod výzvu za referendum o ekonomických a politických reformách tu zbierajú všetci.

Roberto de Miranda si za to už svoje odsedel. Z kubánskeho väzenia ho prepustili pred rokom. Patril k známej sedemdesiatpäťke kubánskych disidentov, ktorých režim zatkol na jar 2003, a vyvolal tak pobúrenie celého sveta.

Roberto dostal 20 rokov, pre zlý zdravotný stav ho však prepustili. Iba podmienečne, ako mu už stihli niekoľkokrát pripomenúť. Najmenší prešľap a pôjde späť.

Šesťdesiattriročný disident však pokračuje ďalej. Bývalý pedagóg ďalej požičiava Kubáncom knihy zo svojej nezávislej knižnice, ktorú od jej založenia v roku 1996 štátna polícia vyplienila už štyrikrát.

"Táto vláda je nepriateľom čítania, bojí sa ľudí, ktorí rozmýšľajú," hovorí Roberto. Denne ich sem niekedy príde až pätnásť a požičia si knihu nezaťaženú ideológiou miestnej vlády.

Chodí sem aj veľa detí. Zvlášť posledné dva roky Roberto a ďalší učitelia nahrádzajú deťom to, čo by ich v normálnej krajine mali učiť v škole.

"Školstvo je teraz na tom veľmi zle. Na základných a stredných školách sa učí už len pomocou videa. Učiteľ je tam iba ako dohľad, ktorý po skončení videa látku v krátkosti zhrnie. Viete si ale predstaviť, aké ťažké je takto zaujať deti a niečo ich naučiť," hovorí Roberto.

Školstvo trpí na Kube rovnakou chorobou ako väčšina odvetví. Oficiálny mesačný plat učiteľa neprevyšuje desať dolárov, hoci liek, či mydlo nestojí v obchode menej ako tri doláre. A tak učitelia robia taxikárov, čašníkov alebo čokoľvek, čo sa týka turistiky, jediného výnosného odvetvia v krajine.

Oficiálne síce zarobia menej, ale bokom dostanú dvakrát, či trikrát toľko.

Režim preto pláta diery ako sa len dá. Jeden učiteľ vyučuje v škole matematiku, fyziku, chémiu, ale aj španielčinu, či zemepis. Prejde rýchlokurzom a rovnako povrchne to učí aj deti. "Môj vnuk vystriedal za necelý rok šesť učiteľov a všetci to vzdali," hovorí Roberto a pohladí po vlasoch malého Marlona.

Roberto tvrdí, že mnohí mladí ľudia sa musia dať na učiteľský smer povinne. Časť z nich ide do kubánskych škôl, mnohí idú pracovať do spriatelenej Venezuely. Kuba tam posiela učiteľov i lekárov a z Venezuely za to dostáva lacnú ropu. Je to jej nový Sovietsky zväz.

Nová generácia

Roberto je z rodiny Mirandovcov určite najznámejší, v malom havanskom byte už ale nemá hlavné slovo. Keď príde na pretras politika, vzdáva sa ho v prospech svojho syna.

"Ak niekto prinesie zmenu, tak mladí. Kubánsky režim nie je pripravený na ich spôsob boja," vysvetľuje spokojne. Jeho generácia disidentov bojovala nielen proti režimu, ale aj sama proti sebe. "Mladí sú jednotní, aj keď majú rozličné názory."

Robertovi dvaja synovia, 28-ročný Marcos a 26-ročný Maikel, poznajú kubánsky režim z jeho najtvrdšej strany. Marcosa vyhodili z vojenskej školy, keď mal 16 rokov. Odvtedy vystriedal 12 zamestnaní.

"Pracoval som hlavne v reštauráciách v čínskej štvrti. Najprv mi štátna bezpečnosť robila problémy u jednotlivých zamestnávateľov, potom zhromaždila všetkých a varovala ich, aby mi už nedávali prácu."

Kubánsky režim sa nezastavil ani pred jeho rodinou. Marcos je tretíkrát ženatý a viní z toho vládu. "Moja druhá žena mala kaderníctvo. Jedného rána odišla do práce a poobede za mnou prišla úradníčka s papiermi a žiadosťou o rozvod," rozpráva Marcos.

Režim nezaváha ani v prípade jeho detí. Keď bola tehotná jeho tretia žena, vyhrážali sa mu, že nikdy neuvidí svoje dieťa, ak neprestane kritizovať režim. Jeho staršie deti bežne vynechávajú pri povinnom očkovaní.

Marcos najprv trpel pre aktivity svojho otca, teraz bojuje proti režimu sám. Spolu s mladším bratom Maiklom založili v marci novú mládežnícku koalíciu, ktorá už má 400 členov po celej Kube. Nie sú to len deti disidentov, študenti vyhodení z univerzít, ale aj obyčajná mládež z ulice, ktorá mala problémy so zákonom alebo drogami a teraz hľadá cestu do života.

Ak bol doteraz Marcos prenasledovaný za aktivity svojho otca, teraz sa to otočilo. Začiatkom júna zatkli otca ako výstrahu synovi. Stalo sa to tesne predtým, ako sa mal v Havane konať bejzbalový zápas. Mládežnícka koalícia zostavila kubánsky tím, ktorý si mal zmerať sily s Američanmi zo Záujmovej sekcie v Havane, úhlavným Castrovým nepriateľom.

Deň pred zápasom sa objavila tajná polícia. Zhabala všetko, s čím sa dá hrať bejzbal, Roberta de Mirandu zatkla a vyhrážala sa mu, že ho opäť pošle do väzenia, ak jeho syn neprestane. "Povedal som im, že svojich synov podporujem," hovorí Roberto.

Bez práce a bez rodiny

Marcos je zakladateľom a prezidentom koalície, jedným z podpredsedov je jeho brat Maikel. Ako syn známeho disidenta má podobný životopis ako jeho brat. Je dobrý vo výrobe tabaku, vyhodili ho už ale zo všetkých tovární, kde mohol pracovať.

Aj jeho režim neustále zastrašuje. "Vidíte, tu mám dve posledné predvolania od polície," hovorí a ukazuje papiere s dátumami 28. júna a 4. júla. "Pozve si ma obyčajná polícia, ale vždy ma tam čakajú tajní a vypočúvajú ma. Naposledy sa mi vyhrážali, že na nás pošlú tanky, ako to urobili Číňania na Námesti Nebeského pokoja v roku 1989."

Aj Maikel má deti. Malý Marlon má sedem rokov a už vedie s režimom svoju vlastnú detskú vojnu. "Keď mal tri roky, postavil sa tajnej polícii, keď mu chcela vziať bicykel. Je to úžasný chlapec," hovorí hrdo jeho otec i dedo.

Na chvíľu všetko v byte zmĺkne. Do okna už strčilo hlavu niekoľko zvedavých susedov a len Mirandovci vedia, ktorí z nich slúžia obávanej značke na dome. Všetci radšej stlmíme hlasy.

Marcos a Maikel už ale nemajú strach. Sú mladí a jednotní a toho sa Castro bojí najviac. Darí sa im to, v čom ich otcovia neuspeli. Oslovujú širšie masy. Hovoria s nimi o ich právach, hrajú s nimi bejzbal, či organizujú divadelné festivaly. Vedia sa zorganizovať veľmi rýchlo a majú jeden nápad za druhým.

Krátko potom, čo Marcos založil mládežnícku koalíciu, zatkli po celom ostrove asi 400 mladých ľudí. Nič neurobili, ale ani to na Kube nikoho neochráni. Castrov režim má aj pre tieto prípady zákon. Ten hovorí, že sa človek nemusí dopustiť priestupku, ale ak predstavuje pre spoločnosť nebezpečenstvo, preventívne ho môžu zatvoriť. Marcos tvrdí, že naposledy zatvárali tých, čo boli dobre oblečení. Niektorí z nich dostali rok väzenia - preventívne. Potom sa to už s nimi vlečie celý život.

Rodinná demokracia

Keď spomenieme Európsku úniu, prvýkrát sa otec nezhodne so synmi. Bojovní mladíci si myslia, že únia dosiahla viac so sankciami ako bez nich, otec je zmierlivejší. Myslí si, že lepší je dialóg s Castrom.

"Dobre, ale potom nech je to dialóg s jasnými podmienkami, ktoré sa musia dodržiavať," skočí mu do reči syn a obaja sa zasmejú. Riešia tento spor už dlho a zrejme sa nikdy nezhodnú. Ale učia sa rešpektovať jeden druhého. To na Kube nie je nič samozrejmé. Dokonca ani medzi opozíciou nie.

Robertova žena Soledad pobehuje po byte a stará sa o domácnosť. Ktovie čo by si bez tejto útlej ženy jej muži počali. Keď bol Roberto vo väzení, bola to Soledad, kto udržiaval v chode knižnicu i školu a bojoval za prepustenie manžela. I teraz sa z času na čas zapojí do debaty a nemá s režimom žiadne zľutovanie. "Ničia mladých i starých," hovorí nahnevane.

O chvíľu sa už s nami lúči. "Prepáčte, musím zohnať nejaké jedlo a navštíviť chorého priateľa v nemocnici. Nič mu tam nedávajú

jesť," vysvetľuje. Odchádza s ňou aj sedemročný Marlon. Je vždy so svojou babičkou. Keď mal päť rokov, pomáhal jej bojovať za prepustenie dedka. Aj teraz s ňou ide do nemocnice. Skôr než sa rozlúči, vyťahuje spod skla stola nakreslený obrázok. "To je pre toho chorého uja," hovorí a ukazuje nám kresbu. Ešte sa stihne opýtať odkiaľ sme a v atlase z dedovej knižnice si nájde mapu Slovenska i Bratislavy. "Raz vás navštívim," dodáva odhodlane. Možno ako budúci demokratický prezident Kuby.

Ošarpané domy v Havane ukrývajú mnohých oponentov režimu. FOTO - ČTK/AP

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  2. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  3. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  4. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  5. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  6. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  7. Darujte predplatné a získate poukaz v hodnote 10 € do Panta Rhei
  8. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
  1. Helenky prichádzajú na svetlo sveta s ďalšími novými bytmi
  2. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  3. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  4. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  5. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  6. Šariš ľuďom pomáha regiónu už takmer 20 rokov
  7. Aktivácia zasielania elektronickej faktúry
  8. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 669
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 591
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 677
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 940
  5. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 248
  6. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 089
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 045
  8. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 2 579
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Ľuboš Vodička: Maličkosti z Malých Karpát: Kamenné tváre a Obelisk
  2. Soňa Fröhlichová: Jazero Powell – najkrajšie priehradové jazero v USA, deň číslo 6
  3. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť piata-Tirana
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 50. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 2/3, prvý polrok 1929
  5. Aleš Tvrdý: Južná Amerika
  6. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť štvrtá- Skaderské jazero a príchod na albánske pobrežie
  7. Soňa Fröhlichová: Grand Canyon –⁠ jeden z najkrajších prírodných divov sveta, deň číslo 4
  8. Aleš Tvrdý: Cestovateľ
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 65 162
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 10 525
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 4 603
  4. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 4 017
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 211
  6. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 881
  7. Jana Melišová: V závoji hmly 2 481
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 131
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťZatvoriť reklamu