Keď sa chcú Slováci vybrať na dobrú túru na Slovensku, zväčša zamieria na sever. Pri plánovaní trasy zaváži najmä kondícia, časové možnosti a výhľady, ktoré chceme z vrcholu vidieť. Tri túry, ktoré sme v Žilinskom kraji vybrali, sa navzájom úplne líšia a nájdu sa v nich víkendoví aj skúsenejší turisti. Prešli sme si ich osobne.
Dva Kriváne za pár hodín
Na prvý výlet vyrážame z Vrátnej doliny pri Terchovej. Plánujeme prejsť časť hrebeňa Krivánskej Malej Fatry, ale na začiatok si to trochu uľahčíme – lanovkou z Vrátnej doliny do Snilovského sedla. Je v prevádzke celoročne a kým v zime slúži lyžiarom a snowboardistom, v lete ju zase využívajú hlavne turisti. Parkovanie pri dolnej stanici lanovky je zadarmo. Lístky sa dajú kúpiť na mieste, ale i vopred cez eshop Vrátnej. Ušetríte si tak čakanie v prípadnom rade na pokladni.
Osemmiestna lanovka vás do Snilovského sedla vyvezie za pár minút. Máte tak bez námahy prekonaných 750 výškových metrov a dostávate sa na dôležité rázcestie. Najčastejšie sa odtiaľto turisti vyberú doprava (na západ) na Veľký Kriváň alebo doľava (na východ) na Chleb.
My sme sa rozhodli pre Veľký Kriváň a potom ešte trochu ďalej na jeho menšieho menovca. Od Snilovského sedla ideme k rázcestiu Hrana Veľkého Kriváňa, odkiaľ je to na vrchol už len pár minút. Celkový čas stúpania od lanovky je približne 35 minút. Z vrcholu vidíme na jednej strane susedný Chleb a dominantné skalnaté vrcholy Veľký a Malý Rozsutec, ktoré si len ťažko pomýliť s inými. Pri pohľade na druhú stranu sú to Pekelník a Malý Kriváň, kam máme ešte namierené.
Cesta k Pekelníku prevažne klesá, takže o žiadnej veľkej námahe nie je reč. Od sedla Bublen ďalej klesáme až na úpätie Malého Kriváňa, odkiaľ začneme zase stúpať – čaká nás asi hodinka až na vrchol.
Po prvotnom strmom stúpaní vedie naša trasa väčšinou priamo po hrebeni a ťažko sa rozhodnúť či sa pozerať skôr napravo alebo naľavo. Na vrchole Malého Kriváňa je osadený kamenný stĺp aj s turistickou knihou. Z vrcholu sa pozeráme späť smerom na Pekelník a Veľký Kriváň, odkiaľ sme prišli, no odhaľuje sa nám aj ďalší kus hrebeňa Malej Fatry – Kľačianska Magura, Suchý, Biele Skaly, Stratenec a tiež Žilina, Martin a pohorie Veľkej Fatry.
Výhľady nie sú to jediné, čo na tejto ceste zaujme. Malá Fatra je domovom vzácnych živočíchov a rastlín. Botanik Jozef Limánek zo správy tohto národného parku nás upozorňuje na druhy európskeho významu – zvonček hrubokoreňový a klinček lesklý, ktorý má v Malej Fatre jednu z najpočetnejších populácií v rámci Slovenska. Pozorné oči si všimnú aj niektoré druhy orchideí, napríklad päťprstnicu obyčajnú.
„Hlavne okolie Chlebu je bohaté na chránené a ohrozené druhy, avšak práve z dôvodu neúnosnej návštevnosti mnohé ustupujú,“ hovorí Limánek. „Odporúčam na prechod menej frekventované a ťažšie dostupné turistické chodníky, avšak zaujímavé pohľady na faunu a flóru sa naskytajú vždy, ak má návštevník pozorné oko a otvorenú myseľ.“
Naspäť sa vraciame po rovnakej trase až k ústiu lanovky. Celkovo nám túra zabrala nejaké štyri hodiny aj s prestávkami a prešli sme skoro 11 kilometrov.
Ďalšie miesta v Žilinskom kraji, kde si viete skombinovať svoje výlety s lanovkami sú Kubínska hoľa, Oravice, Roháče – Spálená, Jasná, Malinô Brdo a Veľká Rača. Prvé tri sú na Orave, ďalšie dve na Liptove a posledná na Kysuciach.
Na stúpačke nad potokom
Turisti, ktorí vyhľadávajú trochu adrenalínu, ocenia ferraty. V Liptovských Revúcach je ferrata s názvom Dve veže, my sme si však vybrali Ferratu HZS, ktorá vedie na Martinské hole.
„Výstup je vhodný aj pre rodiny s deťmi,“ hovorí Miroslav Dolinský zo spoločnosti Fatra Ski, ktorá požičiava ferratové sety a horské kolobežky. Dolinský vysvetľuje, že existujú obmedzenia, ktoré vyplývajú z fyzickej zdatnosti detí, ako aj technického prevedenia trasy a to najmä vzdialenosti stúpačiek a chytov. „Všeobecne by som ferratu odporučil rodinám s deťmi staršími ako 10 rokov.“
Výstup začíname v mestskej časti Martin-Stráne, kde sa dá zadarmo parkovať. Ferratový set si požičiavame v miestnom penzióne Ferrata. Druhá možnosť je v požičovni výstroje Fatra Ski. V oboch prípadoch sa odporúča rezervácia aspoň deň vopred.
Na výstup vyrážame od penziónu a pokračujeme popri Pivovarskom potoku. Začiatok turistického chodníka ešte nie je ferratou, ide o bežnú turistickú trasu, ktorá na viacerých miestach prekrižuje potok drevenými lávkami. Dolinský hovorí, že aj tento prístupový chodník je veľmi atraktívny. Počas cesty je niekoľko miest, kde je príležitosť oddýchnuť si na drevených laviciach so stolmi.
Asi až po hodine a pol kráčania prichádzame na miesto, kde začína ferrata – upozorní nás značka. Nahor sa dá vybrať aj obyčajným turistickým chodníkom, keďže ferrata je jednosmerná a nie je možnosť sa ňou vrátiť.
Na tomto mieste je potrebné nasadiť si helmu, úväz a tlmič pádov, prípadne rukavice. Turisti kráčajú po stúpačkách pribitých v skale a istia sa na oceľovom lane vo výške pása. Niektoré časti sú zaistené rebríkmi.
O malú chvíľku sa dostávame k najzaujímavejšej časti trasy – k dvom lanovým mostíkom, ktoré vedú ponad potok. Ponúkajú krásne výhľady a zároveň skvelý adrenalín. Táto časť má obtiažnosť A, to znamená najľahšia možná ferrata. Po krátkom stúpaní týmto úsekom sa ferrata rozdvojuje a na výber je z dvoch trás – kým tá ľavá je kratšia a jednoduchšia, obsahuje úseky náročnosti B a A/B, pravá časť je dlhšia a náročnejšia, tu nájdete úseky B a dokonca aj C. Obe alternatívy vás dovedú na to isté miesto, k výstupovej knihe.
Pozor na sezónnu uzáveru ferratového chodníka. Chodník je prístupný od 1. júna do 15. septembra a od 1. novembra do 15. apríla.
Pokiaľ by ste si na trasu netrúfali sami, je možné si objednať aj doprovod. „Výhodou výstupu so sprievodcom je to, že vás zaškolí ako správne používať ferratový výstroj a dozrie na to aby priebeh výstupu bol bezproblémový,“ hovorí Dolinský. „Poradí, pomôže a spraví výstup bezpečnejší. Významným aspektom je aj poskytovanie informácií o danej lokalite.“
Od výstupovej knihy už s pevnou pôdou pod nohami za nejakých 10-15 minút dorazíte do horského strediska Martinky, kde sa v zime lyžuje. Okrem rôznych možností ubytovania sa tu dá aj občerstviť.
Keďže je ferrata jednosmerná, naspäť môžete použiť obyčajný turistický chodník, ktorý vás dovedie späť na Stráne. Aby bola cesta trochu záživnejšia, odporúčame si v stredisku pri chate Nová ponorka požičať horské kolobežky.
„Horské kolobežky sú rýchlejšou a zároveň adrenalínovejšou alternatívou zostupu z Martinských holí,“ hovorí Dolinský.
Trasa jazdy vedie v úvode po asfaltovej ceste, vysvetľuje Dolinský, následne sa napojí na starú serpentínovú cestu, ktorá je spevnenou lesnou cestou s rôznym povrchom – hlina, kamene, šotolina. Dĺžka trasy je približne 7 km, prekonáva prevýšenie 700 metrov a kolobežkou ste dolu približne o hodinu skôr.
„Podstatná výhoda je, že jazdou na kolobežkách šetríme naše kĺby, ktoré pri zostupe pešo dostávajú zabrať,“ hovorí Dolinský.
Skaly, všade kam sa pozriete
Posledná z vybraných túr je najnáročnejšia zo všetkých troch – nepomôžeme si ani rebríkmi, ani lanovkou. Sivý vrch v Západných Tatrách je pre mnohých turistov neznámy. Jeho horná časť pripomína skalnaté mestečko, v ktorom sa chvíľami necítite ako na Slovensku.
V pohoriach na území Žilinského kraja je spolu stovky kilometrov turistických trás, ktoré vedú Západnými Tatrami, Skorušinskými vrchmi, Oravskými Beskydmi, Oravskou Magurou, Oravskou vrchovinou, Chočskými vrchmi, Krivánskou Fatrou, Kysuckými Beskydmi, Kysuckou vrchovinou, Javorníkmi, Nízkymi Tatrami, Veľkou Fatrou, Lúčanskou Fatrou a Strážovskými vrchmi.
Začíname pri horárni Biela Skala, kde je možné aj zaparkovať. Po červenej značke stúpame strmo nahor. Asi po hodine a pol sa dostaneme k bodu s názvom Biela skala. Miesto ponúka výhľady na okolitú krajinu s dvojkrížom na mieste.
Po ďalších 30 minútach sa pred nami objaví charakteristický vrchol Sivého vrchu – skalné mestečko popretkávané cestičkami, kam teraz povedú naše kroky. Dva zložitejšie úseky na lezenie sú vybavené reťazami.
Vrchol dosiahneme asi po ďalších 45 minútach. Výhľad je kruhový, dovidíte od Liptovskej Mary až po Oravskú priehradu, obklopenú Babou horou a Západnými Tatrami.
Tento článok vznikol vďaka partnerstvu so Žilinským turistickým krajom (www.zilinskyturistickykraj.sk).
Realizované s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.
