Rajecká dolina má už dlhé roky vybudovaný imidž kúska panenskej prírody vďaka reklamám od rovnomenných minerálok. Čo by ste však určite nemali vynechať pri návšteve tohto regiónu? Prinášame tip na turistiku, poznávanie histórie a kúpanie. Spolu s kilometrami turistických a cykloturistických trás si bude z čoho vyberať.
Výhľady pre náročných
Výstup na vrchol, na ktorý máme dnes namierené, začíname vo Fačkovskom sedle, ktoré v zime slúži aj ako lyžiarske stredisko. Kľak v pohorí Malá Fatra si netreba popliesť s jeho menovcom vo Veľkej Fatre. Je prístupný z niekoľkých strán, ale trasa z Fačkovského sedla je najjednoduchšia. Zaparkovali sme na platenom parkovisku. Už z tohto miesta si užívame výhľad na Kľak s nezameniteľným kamenistým štítom, ktorý je z jednej strany skosený a podobá sa na Kriváň vo Vysokých Tatrách.
I keď sa zdá, že vrchol je ďaleko, samotný výstup zvládnete približne za hodinu a 45 minút. Z parkoviska stúpate poľnou cestou asi desať minút k prvej značke Staré cesty, kde sa napojíte na žltú značku, ktorá vás sprevádza takmer celým výstupom.
Na začiatok vás čaká stúpanie serpentínami v lese. Akonáhle dosiahnete reváňske sedlo, vynoríte sa na lúke s výhľadmi na okolie. Po chvíli vôjdete zase do lesa a širokou lesnou cestou pokračujete miernym stúpaním až k značke Pod skalou. V tomto mieste, kde sa stretávajú dve turistické trasy, ste už od Kľaku skutočne iba na skok. Po ďalších desiatich minútach prechádzania kamenistým terénom, dosiahnete vrchol zdobený dvojkrížom.
Silvia Vajdíková býva v Lednických Rovniach a výstup na Kľak ju lákal už dlho. Túru z Fačkovského sedla postúpila už aj v zime aj v lete.
„Z Kľaku je možnosť vidieť na všetky strany, čo je obrovské plus. Hore je veľa miesta, čiže turisti, ktorých tam býva požehnane, si majú kde oddýchnuť. Túru hodnotím ako nenáročnú, miestami som mala pocit, že deti to zvládajú lepšie ako my, dospelí,“ hovorí Vajdíková.
Celkové prevýšenie na tejto trase je približne 500 metrov a tak vrchol vyhľadávajú aj menej zdatní turisti či rodiny s deťmi. Preto niet divu, že na turistickom chodníku býva celkom rušno.
Do Fačkovského sedla sa vraciame rovnakou trasou. „Bryndzové halušky na Salaši Kľak sú čerešničkou na torte,“ hovorí Vajdíková.
Kuracie riťky a baranie rožky nie sú na jedenie
Z Fačkovského sedla trvá cesta do Čičmian len približne 12 minút autom. Dedinku s drevenicami z tmavého dreva pomaľovanými bielymi vzormi netreba predstavovať. Mnohí však nevedia, že vzory majú svoje špecifické pomenovania ako „na okná“, „zákrutky“, „baranie rožky“, „na panenky“ či „kuracie riťky“.
Originálna výzdoba čičmianskych domov sa datuje do druhej polovice 18. storočia a súvisí s prechodom na používanie štvorhranných trámov, keďže ploché steny domov poskytli priestor na maľovanie takéhoto dekóru, vysvetľuje etnologička Považského múzea Adriana Bardyová.
„Spočiatku mal náter čisto funkčný charakter a v súvislých pásoch izoloval najexponovanejšie časti fasády, rezné plochy trámov a okenné závory pred poveternostnými vplyvmi,“ hovorí Bardyová.
Až neskôr sa rozvinul do bohatej ornamentálnej maľby po celej ploche stien. Na tmavý drevený podklad nanášali čičmianske ženy bielym vápnom vzory, vytvorené z jednoduchých opakujúcich sa geometrických motívov – čiarok, krížov, koliesok, kľukatých, špirálovitých a lomených línií, vytvárajúcich typický, najčastejšie pásový ornament, dodáva etnologička.
„Maľba na domoch sa udržala dodnes, ale postupne sa rozvinula do nových foriem, prenášaných z ľudových výšiviek,“ tvrdí Bardyová.
Tomu, že sú drevenice tak bohato zdobené, môžeme čiastočne vďačiť architektovi Dušanovi Jurkovičovi i medzinárodnej finančnej zbierke. Keď totiž obec postihli dva veľké požiare v rokoch 1907 a 1921, obyvatelia si chceli namiesto drevených domov postaviť murované. Na základe zásahu štátu a pamiatkarov ako aj podpory zo spomínanej zbierky sa domy museli postaviť opäť z dreva.
„V obci bola v tom čase vyhlásená súťaž o najkrajšiu drevenicu a ľudia si tie svoje vyzdobili najkrajšie, ako vedeli,“ vysvetľuje etnologička. „Inšpirovali sa bohatou čičmianskou výšivkou a ornamenty rozšírili na celú fasádu.“
I keď je takýchto zdobených príbytkov v dedine niekoľko desiatok, iba dva z nich sú prístupné verejnosti ako súčasť expozície Považského múzea – Radenov dom a dom č. 42. Tu si môžu návštevníci prezrieť bývanie, zamestnanie, ľudový odev a ľudové umenie. Dom č. 42 je dokonca jediný v rezervácii, ktorý je pôvodný a nepostihol ho požiar. Radenov dom bol síce v roku 1924 nanovo postavený, ale je výnimočný svojou veľkosťou. Poschodové drevenice sa totiž na Slovensku bežne nestavali.
Neďaleko domov, ktoré sú prístupné v rámci expozície, sa nachádza Humno Ondreja Gregora a Ľudovo-umelecké Čičmany, kde si návštevníci môžu kúpiť jednak suveníry a predmety vyrobené na Slovensku, občerstviť sa v reštaurácii alebo sa aj ubytovať.
Minerálka z kúpeľov až domov
Z Čičmian smerom do Rajeckých Teplíc je hneď niekoľko miest, kde sa oplatí zastaviť – Slovenský drevený betlehem a Kalvária v Rajeckej Lesnej, zrúcanina gotického kostola sv. Heleny v Stránskom, vodná nádrž Košiare či túra na Stratený Budzogáň.
My sa však presúvame priamo do Rajeckých Teplíc, kde sa nachádza populárny kúpeľný park s jazierkom, Múzeum dopravy, ale predovšetkým kúpele Spa Aphrodite, ktoré sú dominantou Rajeckých Teplíc. Kúpele a termálny prameň vyhľadával v minulosti palatín Juraj Thurzo, ktorý sa už v 17. storočí zaslúžil o ich rozširovanie.
Okrem pacientov prichádzajú do kúpeľov s výraznou antickou architektúrou aj ľudia, ktorí hľadajú oddych a relax. Procedúry sú pre nich prevenciou a účinným útekom od pracovného stresu. Špeciálny postcovidový liečebný pobyt tu nájdu aj tí, ktorí po prekonaní infekcie bojujú so zdravotnými problémami.
Návštevníci nájdu bazény v interiéri aj v exteriéri, napríklad minerálny termálny bazén, rehabilitačný bazén, plavecký bazén a kľudový bazén či bazén pre rodiny s deťmi. Návštevníci môžu vyskúšať aj Turecký kúpeľ či reflexný chodník vonku. Nájdete tu tiež niekoľko sáun, kde si vyberiete z rôznych teplôt a intenzity ako aj ochladzovací bazén či obľúbené saunové rituály.
„Spa Aphrodite je pre nás skvelé miesto na oddych,“ hovorí Linda Pršová, ktorá si rada zájde do kúpeľov spolu s manželom. „Termálna voda spolu s relaxačnou hudbou a krásnymi priestormi pôsobia upokojujúco na telo aj na dušu.“
Kúpeľní hostia môžu absolvovať aj pitné kúry a komu by chýbala minerálna voda z kúpeľov aj doma, môže si ju objednať cez e-shop vo fľašiach. Ak si pobyt chcete spríjemniť zaujímavou prechádzkou, vyberte sa priamo z Rajeckých Teplíc k zrúcanine Lietavského hradu. Túra tam aj späť zvládnu zdatnejší turisti aj za menej ako štyri hodiny.
Tento článok vznikol vďaka partnerstvu so Žilinským turistickým krajom (www.zilinskyturistickykraj.sk).
Realizované s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.
