Prvý dojem z Libanonu? Akási križovatka medzi Európou a Arábiou na pobreží Stredozemného mora, kde sa stretávajú vplyvy východu a západu a miešajú sa do zaujímavého koktejlu. Na rozlohe päťkrát menšej ako Slovensko nájdete zlatisté pláže, päť UNESCO lokalít, vysoké hory, ale i zábavu v rušnom Bejrúte a skvelú kuchyňu.
Najstaršie obývané miesta z čias Feničanov
V priebehu storočí sa v Libanone vystriedali nadvlády rôznych civilizácií, ktoré po sebe zanechali mnoho pozostatkov. Archeologické náleziská z okolia mesta Byblos potvrdzujú, že prvé obydlia vznikali v tejto oblasti už pred 7 000 rokmi. Oprávnene sa radí medzi jedno z najstarších obývaných miest na svete.
Spoznajte krajinu cédrov (aj v kombinácii s Jordánskom)
Libanonom vás bude sprevádzať Adina Flimel, ktorú môžete poznať z našich poznávacích zájazdov po Maroku.
Dôležitosť Byblosu si uvedomovali aj Feničania. V Libanone vládli tri tisícročia do roku 539 pred naším letopočtom. Inšpirovali sa Gréckom a v mestách Byblos, Sidon, Súr a Arwad zaviedli systém mestských štátov.
Dnešný Byblos je vychyteným turistickým centrom s vyhľadávanými piesočnatými plážami a horami za chrbtom. Starobylý prístav a ruiny tu po sebe okrem Feničanov zanechali Rimania i križiaci.
Byblos je dnes prominentné turistické letovisko (zdroj: Adobe Stock)Jedným z mestských štátov z obdobia nadvlády Feničanov bolo mesto Sidon (Saida). Vyhľadávaným cieľom a zároveň symbolom mesta je križiacka pevnosť z 13. storočia. Pevnosť vznikla na malom ostrovčeku, kde pôvodne stál chrám z čias Feničanov. S pevninou ju spája kamenný chodník.
Ešte južnejšie od Sidonu leží mesto Súr (Tyra), ktoré preslávilo 13-ročné vzdorovanie obliehaniu babylonského kráľa Nabuchodonozorovi II. Odhodlanie sa prejavilo aj neskorším sedemmesačným vojenským odporom macedónskemu dobyvateľovi Alexandrovi Veľkému. Mesto v tých časoch stálo na ostrove s ochrannými hradbami. Alexandrovi Veľkému sa ho podarilo sa dobiť až po vybudovaní 800 metrov dlhého mostu, ktorý mu umožnil prístup z pevniny.
Archeologické náleziská v Súre odkryli pozostatky z rôznych období. Spomeňte napríklad časti križiackeho kostola, ulica s mozaikovým chodníkom a dvojitou kolonádou z 2. storočia, rímske kúpele, ruiny rímsko-byzantskej nekropoly či najväčší rímsky hipodróm všetkých čias z 2. storočia s kapacitou 20 000 divákov. V roku 1984 vyhlásilo UNESCO historickú časť mesta za svetové dedičstvo.
Vzácne časti pamiatok z čias Feničanov, keď bol Súr najdôležitejším obchodným centrom, ostávajú ležať pod dnešným mestom.
Archeologické nálezisko Al Bass ruín rímsko-byzantskej nekropoly v meste Súr (zdroj: Canva.com)Pre Feničanov mal veľký význam aj Tripolis na severe krajiny. Vďaka nim vyrástol z malého prístavu na vtedajšie hlavné mesto. Z jeho počiatkov sa zachovala iba križiacka citadela Raimonda zo Saint Gilles a budovy z čias Mamlúkov. Dnes je po Bejrúte druhým najväčším mestom krajiny a môže sa pochváliť aj najväčším a najfarebnejším trhoviskom na Blízkom východe.
Jedny z najlepšie zachovaných chrámových komplexov z čias Rimanov
Feničanov vystriedali Peržania, Gréci a následne sa krajina dostala pod vplyv impéria Rimanov. Pre nich bol Libanon dôležitým kúskom skladačky obchodných ciest tomto v regióne.
Pozostatky kolosálnych pamiatok, aké sa kedy našli z rímskeho obdobia, dominujú centru mesta Baalbek v údolí Bekaa. Miestny chrámový komplex je jednou z najvýznamnejších archeologických pamiatok Blízkeho východu a od roku 1984 je súčasťou svetového dedičstva UNESCO.
Hoci z monumentálneho Jupiterovho chrámu sa zachovalo len šesť stĺpov, ohromia svojou výškou 19 metrov.
Susedný Bakchov chrám, ktorý bol postavený za vlády cisára Nera v polovici 1. storočia nášho letopočtu, zaujme nádhernou vyrezávanou výzdobou a zachovanými nástennými a stropnými rezbami. Považuje sa za jednu z najlepšie zachovaných rímskych stavieb na svete. Oveľa menší Venušin chrám je oproti hlavnému vchodu.
Bakchov chrám v Baalbeku (zdroj: Canva.com)Pozoruhodné nálezisko rímskych chrámov, stĺpov, oltárov a fénických skalných vytesaných hrobiek sa našlo v meste Faqra v nadmorskej výške 1 550 metrov. Okolitá hornatá krajina a údolia, ktoré kopce medzi sebou zvierajú, dodávajú miestu zaujímavú atmosféru.
Po Rimanoch nasledovali sa do libanonskej histórie zapísali Byzantínci, moslimovia, križiaci a napokon Osmani, až kým sa ich impérium po prvej svetovej vojne nerozpadlo. Pod vedením Francúzska s mandátom od Spoločenstva národov pre Sýriu a Libanon nakoniec vznikol dnešný Libanon.
Tváre Bejrútu
Metropolu Libanonu si mnohí predstavujú inak, než v skutočnosti vyzerá. Na prvý pohľad si poviete, že je to organizovaný chaos. Rýchle mesto, ktoré treba vnímať všetkými zmyslami. Bejrút bol vo svojej histórii sedemkrát zničený, opäť postavený a aj dnes chvíľami pripomína veľké stavenisko. Je však obdivuhodné, ako sa dokázal zotaviť z vojnových rán do dnešnej podoby.
Od zvyškov pravekých osád až po celonočné párty, od naleštených skiel výkladov obchodov až po tradičné trhy v úzkych uliciach. Ničnerobenie sa rozhodne v Bejrúte nekoná (ibaže by ste chceli sami).
Bejrútska zátoka Zaitunay s prístavom pre luxusné jachty ukazuje modernú tvár mesta (zdroj: Canva.com)Top kultúrnou inšitúciou je veľkolepé Národné múzeum. Expozícia a jednotlivé artefakty vás prevedú jednotlivými civilizáciami, ktoré formovali históriu Libanonu. Pozoruhodné sú výborne zachované fenické pozlátené bronzové figúrky nájdené v Byblose, fenické sarkofágy s ľudskou tvárou či rímska hrobka s freskami.
Prechádzka prímorskou promenádou Corniche pri západe slnka ponúka pohľad na kontrasty, ktoré sa v meste stretávajú.
Pobrežná promenáda v Bejrúte (zdroj: Canva.com)Zaujímavá je aj rušná ulica Hamra, ktorá bola v 60. rokoch minulého storočia centrom intelektuálov. Bejrút si dlhé roky pred občianskou vojnou niesol prívlastok „Paríž Blízkeho východu“ a práve Hamra bola jeho Champs Elyseés. Prvky francúzskej koloniálnej architektúry nesú obytné domy v časti Saifi.
V blízkosti Bejrútu je obľúbeným cieľom pútnické mesto Harissa, ktoré je známe takmer desať metrovou sochou Panny Márie, patrónky Libanonu. Hľadí pred seba na zátoku Jounieh a pred pár rokmi oslávila svoju storočnicu.
Krajina cédrov
Údolie Kadisha a najvyššie libanonské hory na jar (zdroj: Adobe Stock)Údolie Kadisha (čo v aramejskom jazyku znamená Sväté údolie) na severe Libanonu lemujú kopce s nadmorskou výškou aj cez 2 000 metrov. Členitá krajina je jedným z najvýznamnejších miest, kde sa objavili prvé kresťanské kláštory na svete.
Práve na tomto mieste na vlastné oči uvidíte, prečo sa Libanon označuje ako „krajina cédrov“. Neďaleko dediny Bcharré totiž leží Les božích cédrov, ktorý je zaradený aj do zoznamu dedičstva UNESCO. Historické stromy presahujú výšku 30 metrov a obvod 18 metrov.
V staroveku sa tieto vzácne stromy používali na výstavbu veľkých sakrálnych stavieb. Kráľ Šalamún použil céder z tohto lesa na stavbu svojho chrámu v Jeruzaleme, v mestách Saida a Súr sa z nich vyrábali lode a sochy. Céder je dnes štátnym znakom Libanonu, zobrazený je aj na vlajke.
V našich končinách sa predáva cédrový olej. Môžeme si mylne myslieť, že pochádza z Libanonu. Zaujímavosťou je, že jeho domovom je Sibír a nejde ani o ten istý strom. Cédrový olej sa vyrába z plodov borovice Limba, ktorým sa v ruštine hovorí „kedra“. Odtiaľ sa udomácnilo pomenovanie cédrový.
Najdlhší jaskynný systém na Blízkom východe
Jaskynný systém Jeita (zdroj: Adobe Stock)Ohromujúci podzemný systém Jeita Grotto sa nachádza kilometre hlboko v libanonských horách. Dve prepojené vápencové jaskyne s dĺžkou deväť kilometrov boli objavené v roku 1836. Počas občianskej vojny slúžili ako sklad munície a zbraní, a to aj napriek záplavám z rieky Nahr El Kalb.
Hornú jaskyňu je prístupná aj pešo, zatiaľ čo zatopenú dolnú jaskyňu si môžete pozrieť iba z loďkou. Strategicky umiestnené osvetlenie ešte viac podčiarkuje výnimočnosť stalaktitov a stalagmitov.
Pestrý koktejl zážitkov z Libanonu
Čaro Blízkeho východu, ktoré podčiarkne sprievodkyňa Adina Flimel.
6-dňový poznávací zájazd do Libanonu, alebo 12-dňový aj s návštevou Jordánska. Oba majú skvelý program a odlety z Viedne alebo Budapešti.