SME
Štvrtok, 19. máj, 2022 | Meniny má Gertrúda

Tajomné Arménsko láka unikátnymi kláštormi, horami i vínom

Arménsko, akoby vytesané do kaukazských hôr, servíruje bohatú nádielku zážitkov.

Kláštor Chor Virap (Zdroj: Canva.com)

Hoci je Arménsko neveľké svojou rozlohou, môže sa pochváliť tak bohatou históriou, že len málo krajín vo svete mu dokáže konkurovať. Na atraktivite kaukazskej krajiny pridávajú dramatické pohoria, do ktorých sú zasadené po stáročia zachované kláštory, dotvárajúce tajomno krajiny pod majestátnym Araratom.

Vyrazte do Arménska. Bohytý program poznávacieho zájazdu vás prevedie hlavným mestom i slávnymi kláštormi. Pozrite si termíny a ceny >>

Miliónová metropola Jerevan

Prvý kontakt s Arménskom sprostredkuje cestovateľom hlavné mesto Jerevan, ktoré nezostáva bohatej histrórii krajiny nič dlžné. V roku 2018 oslavovalo úctyhodných 2 800 rokov. Počiatky mesta sa spájajú so založením pevnosti Erebuni na brehu rieky Hrazdan, okolo ktorej sa rozvíjalo súčasné mesto.

Živému centru metropoly s viac ako miliónom obyvateľov dominuje Námestie republiky s fontánou, ktorá je miestom stretnutí miestnych.

Neďaleko od námestia stojí najväčšia arménska katedrála zasvätená svätému Gregorovi Osvietiteľovi, zakladateľovi kresťanskej cirkvi v Arménsku. Roky socializmu pripomína pozostatok funkcionalistickej architektúry v podobe terasovitého betónového pomníka Kaskáda. Po zdolaní 572 schodov sa vám Jerevan ukáže v plnej kráse.

Smutnou kapitolou v arménskej histórii je genocída, ktorú počas prvej svetovej vojny páchali na miestnom obyvateľstve Turci. Na jednom z troch kopcov popri rieke Hrazdan v Jerevane vznikol v roku 1967 monument venovaný spomienke na 1,5 milióna nevinných obetí.

Najväčšie jazero kaukazského regiónu

Severovýchodne od Jerevanu sa v nadmorskej výške 1 900 metrov nachádza tyrkysovo modré horské jazero Sevan. Nápaja ho rieka Hrazdan, ktorá preteká aj Jerevanom. S rozlohou 1 240 km2 je jedným z najväčších sladkovodných jazier na svete.

V 50. rokoch 20.storočia Sovieti budovali na rieke vodné elektrárne, ktoré spôsobili pokles hladiny jazera o 20 metrov. Svetlo sveta tak uzreli mnohé artefakty, ktoré ležali pod hladinou vody celé stáročia.

Pláže na brehoch jazera sú medzi miestnymi vyhľadávaným miestom relaxu.

Na malom polostrove sa na jazero pozerá kláštor Sevanavank. Pôvodne ho tvorili tri kostoly, z ktorých dva sú dobre zachované až doteraz.

Kolíska civilizácie

Arménska vysočina archeológom odhalila časť svojich tajomstiev, ktoré podporujú teóriu, že práve v tejto oblasti sa začali písať dejiny človeka. Rovnako Biblia predpokladá, že aj rajská záhrada sa nachádzala práve v tejto oblasti. Množstvo informácií o starodávnych obyvateľoch Arménska prezrádzajú skalné maľby, ktoré sa našli po celej krajine.

Vďaka strategickej polohe na križovatke dôležitých obchodných ciest bola vysočina miestom stretávania sa rôznych civilizácii, ktoré po sebe zanechali impozantné stavby. Nájdete tu antický chrám, stredoveké kamenné kostoly či starodávne jaskynné osídlenia, ale aj vysokohorské kláštory a pevnosti.

Jednou z veľmi dobre zachovaných pamiatok z pohanského obdobia je antický chrám s kolonádou v obci Garni. Chrám zasvätený bohu slnka Mirtha bol postavený pravdepodobne v roku 77 n. l. a je jediný na území Arménska. Po prijatí kresťanstva bolo množstvo pamiatok zničených a na ich mieste vznikli kresťanské stavby. Chrám v Garni bol považovaný za hrobku, a práve to ho uchránilo pred zničením.

Prvá kresťanská krajina

Arménsko je prvou krajinou na svete, ktorá prijala kresťanstvo ako hlavné náboženstvo. Stalo sa tak už v roku 301 n. l. Viac ako 1 700 rokov sa kresťanstvo podieľa na formovaní dejín Arménska a jeho identity.

Kresťanské komunity sa v Arménsku formovali už dávno pred oficiálnym prijatím náboženstva. Nálezy hovoria o pôsobení apoštolov Tadeáša a Bartolomeja okolo roku 40 n.l. Do Arménska smerovali kroky prenasledovaných kresťanov, ktorí boli v pohanskom Ríme mučení, väznení a vraždení.

Hlavný symbol prijatia a šírenia kresťanstva v Arménsku je kláštor Chor Virap, v ktorom bol väznený svätý Gregor, zakladateľ kresťanskej cirkvi a prvý biskup. Gregor bol synom šľachtica Anaka Pahlavi, ktorý vraj zavraždil otca kráľa Trdata III., ktorý nastúpil po ňom na trón. Gregorova rodina bola za tento čin zavražedená, no on smrti unikol a vyrastal v dnešnej Kappadokii v Turecku, kde sa učil od kresťanov, neskôr si vzal kresťanku Miriam.

Do Arménska sa vracal s nádejou, že odčiní to, čo spáchala jeho rodina a v krajine rozšíri kresťanskú náuku. Rozhodol sa pomáhať kráľovi Trdatovi III., ktorý ho po odmietnutí sláviť pohanský sviatok nechal uväzniť. Veril, že Gregor umrie od hladu, no zachránila ho vdova, ktorá mu každý deň nosila bochník chleba.

Keď kráľ ochorel, bol presvedčený, že vyliečiť ho môže iba Gregor. Ten bol v tom čase už 13 rokov vo väzení a keď prišiel za kráľom, ten sa zázrakom vyliečil. Trdat III. uveril tejto sile a prijal kresťanstvo ako oficiálnu vieru v krajine. Gregor sa stal prvým biskupom.

Z kláštora sa v dobrom počasí otvára nádherný výhľad na biblický vrch Ararat. Ten je pravdepodobne najviac skloňovaný v súvislosti s príbehom o Noemovej arche, s ktorou tu Noe údajte pristál po opadnutí vody potopy sveta. Paradoxom je, že Ararat geograficky leží na území Turecka, no pre Arménov zostal symbolom aj naďalej.

Neďaleko kláštora Chor Virap, na okraji úzkej kľukatej rokliny, sa nachádza ďalší zaujímavý kláštor z 13. storočia. Kláštor Noravank je zasadený do scenérie strmých červených skalných útesov. Jedinečný je dvojposchodový kostol Svätej Matky Božej. Úzke schodisko umožňuje prístup na druhé poschodie.

​​Dôležitou kresťanskou pamiatkou je aj kláštor Geghard, ktorý je jedným z troch arménskych miest zapísaných do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Zmienky o kláštore pochádzajú už zo 4. storočia. V 9. storočí bol zničený počas arabskej invázie. V 13. storočí bol zrekonštruovaný a dostavaný.

Meno Geghard (oštep) dostal podľa kopije, ktorou bol podľa legendy zranený Ježiš Kristus a po stáročia sa tu uchovávala.

Kláštorný komplex tvoria kaplnky a hrobky, z ktorých je väčšina vytesaná do skaly horského masívu.

Vinárska tradícia i legendárny koňak

Tradícia výroby vína je v Arménsku ukotvená tisícky rokov. Hovorí sa, že tradíciu započas Noe, keď po opadnutí vody z potopy zasadil na úpätí hory Ararat vinič. Známe sú archeologické nálezy v jaskyni Areni-1 objavili 6100 rokov starý komplex na výrobu vína. Ide o najstaršie vinárstvo, aké bolo kedy objavené na svete.

Arméni sa o tradíciu pyšne starajú. Do rozvoja vinárstva smerujú aj investície z vlády, ktoré podporujú využívanie technológii a miestnych endemických odrôd, ktorým dodáva punc výnimočnosti aj vysoká nadmorská výška. Najpopulárnejšie odrody sú biele vína Voskehat a Kangun a červené Areni.

Výnimočnosť odrôd viniča je základom prenikavej chuti legendárneho koňaku. Známy Ararat dozrieva v dubových sudoch od roku 1887 v blízkosti Jerevanu.

Od miestnych si určite vypočujete množstvo zaujímavých príbehov, ktoré sa s pitím koňaku spájajú.

Ten najznámejší sa spája s Winstonom Churchillom. Hovorí sa, že arménskemu koňaku prišiel na chuť počas Yaltskej konferencie v roku 1945, keď ho Stalin po večeri ponúkol pohárikom Araratu k cigare. Churchillovi koňak zachutil až tak, že mu zo ZSSR každý mesiac posielali 12 fliaš. Na jeho 75. narodeniny mu Stalin poslal 75 fliaš a Churchill svojím typickým humorov odvetil: „Škoda, že nemám 100 rokov...“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu