Arménsko je síce neveľké svojou rozlohou, môže sa však pochváliť tak bohatou históriou, že len málo krajín vo svete mu dokáže konkurovať.
Srdce tejto krajiny bije v rytmoch duduku a sčasti pripomína poéziu vtesanú do kameňa starobylých kláštorov a cerkví roztrúsených po celom jej území. Kaukazskej krajine pridávajú na atraktivite dramatické pohoria, vrátane hory Ararat. Či už to bude výhľad na majestátnu horu z kláštora Chor Virap, alebo pohľad z úzkych uličiek hlavného mesta Jerevan, kde sa modernosť prelína s tradíciou, Arménsko vám ponúkne cestu časom plnú nevšedných zážitkov.
V každom jedle, ktoré tu ochutnáte, cítiť lásku k rodnej zemi a úctu k tradičným receptom, odovzdávaným z generácie na generáciu. A keď si podvečer sadnete do niektorej z lokálnych kaviarní, pocítite, ako sa miestna atmosféra snúbi s pohostinnosťou obyvateľov, ktorí sú vždy pripravení deliť sa o svoje príbehy pri šálke silnej kávy alebo pohári tradičného vína.
Arménsko naservíruje poriadnu nádielku zážitkov
Vyrazte do Arménska. Bohatý program poznávacieho zájazdu vás prevedie hlavným mestom i slávnymi kláštormi. Pozrite si termíny a ceny >>
Miliónová metropola Jerevan
Kaskáda v centre Jerevanu (zdroj: Adobe Stock)Arménsko iba tri milióny obyvateľov a približne tretina z nich žije v hlavnom meste Jerevan. Práve ono zväčša cestovateľom sprostredkuje prvý kontakt s krajinou. Bohatej histrórii krajiny nezostáva nič dlžné. V roku 2018 oslavovalo úctyhodných 2 800 rokov. Počiatky mesta sa spájajú so založením pevnosti Erebuni na brehu rieky Hrazdan, okolo ktorej sa rozvíjalo súčasné mesto. Živému centru metropoly s viac ako miliónom obyvateľov dominuje Námestie republiky s fontánou, ktorá je miestom stretnutí miestnych.
Neďaleko od námestia stojí najväčšia arménska katedrála zasvätená svätému Gregorovi Osvietiteľovi, zakladateľovi kresťanskej cirkvi v Arménsku. Roky socializmu pripomína pozostatok funkcionalistickej architektúry v podobe terasovitého betónového pomníka Kaskáda. Po zdolaní 572 schodov sa vám Jerevan ukáže v plnej kráse.
Pamätník obetiam arménskej genocídy v Jerevene (zdroj: Amir Kh, unsplash.com)Jednou z najtemnejších kapitol modernej histórie sú roky 1915 až 1923, kedy prebiehala arménska genocída. Počas tohto obdobia bolo systematicky vyvraždených približne 1,5 milióna Arménov, čo výrazne zmenilo demografiu a kultúrnu mapu regiónu. Arméni boli násilne deportovaní, zabíjaní alebo umierali počas náročných pochodov do púští. Táto tragédia dodnes ovplyvňuje vzťahy medzi Tureckom a Arménskom, pretože Turecko genocídu oficiálne neuznalo.
Na jednom z troch kopcov popri rieke Hrazdan v Jerevane vznikol v roku 1967 pamätník Tsitsernakaberd ako spomienka na nevinné obete, ktorá je silnou súčasťou arménskej identity. Každoročne 24. apríla si ju pripomínajú pochodom k pamätníku, kde sa tisíce ľudí zhromažďujú na počesť stratených životov.
Darčeky, na ktoré sa nezabúda
Vyberte darčekový poukaz a potešte svojich blízkych nezabudnuteľným cestovateľským zážitkom. Destinácie po celom svete čakajú, aby sa stali súčasťou vašich najkrajších spomienok.
Najväčšie jazero kaukazského regiónu
Severovýchodne od Jerevanu sa v nadmorskej výške 1 900 metrov nachádza tyrkysovo modré horské jazero Sevan. Nápaja ho rieka Hrazdan, ktorá preteká aj Jerevanom. S rozlohou 1 240 km2 je jedným z najväčších sladkovodných jazier na svete.
V 50. rokoch 20.storočia Sovieti budovali na rieke vodné elektrárne, ktoré spôsobili pokles hladiny jazera o 20 metrov. Svetlo sveta tak uzreli mnohé artefakty, ktoré ležali pod hladinou vody celé stáročia.
Pláže na brehoch jazera sú medzi miestnymi vyhľadávaným miestom relaxu.
Na malom polostrove sa na jazero pozerá kláštor Sevanavank. Pôvodne ho tvorili tri kostoly, z ktorých dva sú dobre zachované až doteraz.
Kláštor Hayravank pri jazere Sevan (zdroj: Adobe Stock)Kolíska civilizácie
Arménska vysočina archeológom odhalila časť svojich tajomstiev, ktoré podporujú teóriu, že práve v tejto oblasti sa začali písať dejiny človeka. Rovnako Biblia predpokladá, že aj rajská záhrada sa nachádzala práve v tejto oblasti. Množstvo informácií o starodávnych obyvateľoch Arménska prezrádzajú skalné maľby, ktoré sa našli po celej krajine.
Vďaka strategickej polohe na križovatke dôležitých obchodných ciest bola vysočina miestom stretávania sa rôznych civilizácii, ktoré po sebe zanechali impozantné stavby. Nájdete tu antický chrám, stredoveké kamenné kostoly či starodávne jaskynné osídlenia, ale aj vysokohorské kláštory a pevnosti.
Jednou z veľmi dobre zachovaných pamiatok z pohanského obdobia je antický chrám s kolonádou v obci Garni. Chrám zasvätený bohu slnka Mirtha bol postavený pravdepodobne v roku 77 n. l. a je jediný na území Arménska. Po prijatí kresťanstva bolo množstvo pamiatok zničených a na ich mieste vznikli kresťanské stavby. Chrám v Garni bol považovaný za hrobku, a práve to ho uchránilo pred zničením.
Antický chrám Garni (zdroj: Canva.com)Prvá kresťanská krajina
Arménsko je prvou krajinou na svete, ktorá prijala kresťanstvo ako hlavné náboženstvo. Stalo sa tak už v roku 301 n. l. Viac ako 1 700 rokov sa kresťanstvo podieľa na formovaní jeho dejín a identity.
Kresťanské komunity sa v Arménsku formovali už dávno pred oficiálnym prijatím náboženstva. Nálezy hovoria o pôsobení apoštolov Tadeáša a Bartolomeja okolo roku 40 n.l. Do Arménska smerovali kroky prenasledovaných kresťanov, ktorí boli v pohanskom Ríme mučení, väznení a vraždení.
Arménska abeceda a literatúra
Vedeli ste, že Arménsko má vlastnú unikátnu abecedu, ktorá patrí medzi najstaršie na svete?
Vznikla v roku 405 n.l. vďaka vizionárskemu mníchovi Mesropovi Maštocovi. Jeho cieľom bolo preložiť Bibliu do arménčiny a priniesť písmo celému národu.
Abeceda pozostáva z 36 písmen a je nielen nástrojom komunikácie, ale aj symbolom národnej identity. Navštívte pamätník arménskej abecedy neďaleko mesta Aparan – gigantické písmená rozosiate v krajine pôsobia ako umelecká pocta kultúre, ktorú stojí za to objaviť.
Hlavný symbol prijatia a šírenia kresťanstva v Arménsku je kláštor Chor Virap, v ktorom bol väznený svätý Gregor, zakladateľ kresťanskej cirkvi a prvý biskup. Gregor bol synom šľachtica Anaka Pahlavi, ktorý vraj zavraždil otca kráľa Trdata III., ktorý nastúpil po ňom na trón. Gregorova rodina bola za tento čin zavražedená, no on smrti unikol a vyrastal v dnešnej Kappadokii v Turecku, kde sa učil od kresťanov, neskôr si vzal kresťanku Miriam.
Do Arménska sa vracal s nádejou, že odčiní to, čo spáchala jeho rodina a v krajine rozšíri kresťanskú náuku. Rozhodol sa pomáhať kráľovi Trdatovi III., ktorý ho po odmietnutí sláviť pohanský sviatok nechal uväzniť. Veril, že Gregor umrie od hladu, no zachránila ho vdova, ktorá mu každý deň nosila bochník chleba.
Keď kráľ ochorel, bol presvedčený, že vyliečiť ho môže iba Gregor. Ten bol v tom čase už 13 rokov vo väzení a keď prišiel za kráľom, ten sa zázrakom vyliečil. Trdat III. uveril tejto sile a prijal kresťanstvo ako oficiálnu vieru v krajine. Gregor sa stal prvým biskupom.
Kláštor Chor Virap (zdroj: Canva.com)Z kláštora sa v dobrom počasí otvára nádherný výhľad na biblický vrch Ararat. Ten je pravdepodobne najviac skloňovaný v súvislosti s príbehom o Noemovej arche, s ktorou tu Noe údajte pristál po opadnutí vody potopy sveta. Paradoxom je, že Ararat geograficky leží na území Turecka, no pre Arménov zostal symbolom aj naďalej.
Neďaleko kláštora Chor Virap, na okraji úzkej kľukatej rokliny, sa nachádza ďalší zaujímavý kláštor z 13. storočia. Kláštor Noravank je zasadený do scenérie strmých červených skalných útesov. Jedinečný je dvojposchodový kostol Svätej Matky Božej. Úzke schodisko umožňuje prístup na druhé poschodie.
Kláštor Noravank (zdroj: Daria Kurennaya, unsplash.com)Dôležitou kresťanskou pamiatkou je aj kláštor Geghard, ktorý je jedným z troch arménskych miest zapísaných do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Zmienky o kláštore pochádzajú už zo 4. storočia. V 9. storočí bol zničený počas arabskej invázie. V 13. storočí bol zrekonštruovaný a dostavaný.
Meno Geghard (oštep) dostal podľa kopije, ktorou bol podľa legendy zranený Ježiš Kristus a po stáročia sa tu uchovávala. Kláštorný komplex tvoria kaplnky a hrobky, z ktorých je väčšina vytesaná do skaly horského masívu.
Kláštor Geghard údajne ukrýval kopiju, ktoru sa zranil Ježiš (zdroj: Canva.com)Zvartnots je ďalší architektonický skvost neďaleko mesta Ečmiadzin. Katedrála zo 7. storočia bola kedysi centrom duchovného života. Unikátna trojposchodová kruhová štruktúra bola v tom čase vrcholom inovácie a estetického umenia, čo Zvartnots radí medzi najvýznamnejšie pamiatky ranokresťanského umenia. Dnes sú tieto ruiny symbolom arménskej kultúrnej identity a hrdosti, a v roku 2000 boli zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Ruiny katedrály Zvartnots (zdroj: Adobe Stock)Arménska kuchyňa
Arménska kuchyňa je symfóniou chutí, vôní a tradícií. Jeden z jej symbolov je lavaš – tenký, pružný chlieb, ktorý je zapísaný na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Pečie sa v tradičnej hlinenej peci zvanej tonir, kde sa cesto lepí priamo na steny a rýchlo nadobúda zlatistú farbu a jedinečnú textúru. Lavaš je neoddeliteľnou súčasťou arménskych slávností, rodinných stretnutí a dokonca aj svadobných rituálov, kde sa dáva na ramená mladomanželov ako symbol prosperity.
Lavaš dokonale vystihuje jednoduchosť a autentickosť arménskej kuchyne. Čerstvo upečený chutí najlepšie, napríklad so slaným bielym syrom a čerstvými bylinkami, ako je koriander alebo bazalka. Môže sa sušiť na tenké tvrdé pláty, ktoré vydržia mesiace, a pred podávaním sa zvlhčia, aby získali späť svoju mäkkosť.
Ak zavítate na trh v Jerevane, sledujte miestnych pekárov, ako s obdivuhodnou zručnosťou naťahujú cesto, ktoré sa pod ich rukami mení na dokonalé plátky. Lavaš však nie je jedinou kulinárskou pýchou Arménska – tradičné pokrmy ako tolma (plnené hroznové listy), chaš (dlhšie varený vývar) či sladká gata sú ďalšie jedlá, ktoré si nesmiete nechať ujsť.
Lavaš sa podáva aj k mäsu (zdroj: Farhad Ibrahimzade, pexels.com)Symbolika v ovocí
Viete, čo symbolizuje oranžový pruh na arménskej vlajke? Marhuľu. V Arménsku sa pestuje už viac ako 3 000 rokov a krajina je považovaná za jednu z jej kolísok. Nečudo, že pre Arménov sa stala kultúrnym symbolom a pýchou. Sladké, šťavnaté marhule sú jedným z najznámejších exportov Arménska, no tie najlepšie ochutnáte priamo na miestnych trhoch – či už čerstvé, alebo sušené, ich chuť pripomína teplo arménskeho slnka.
Hlbokú symboliku má aj granátové jablko. Predstavuje totiž plodnosť, život a prosperitu a jeho symbolika je zakorenená v tradíciách aj v každodennom živote. Podľa arménskej legendy obsahuje každé granátové jablko 365 semien – jedno za každý deň v roku, čo mu pridáva až mystický rozmer. Toto ovocie je častým motívom v umení, literatúre a folklóre. Pri návšteve Arménska ho nielen ochutnajte, ale objavte aj jeho symboliku v suveníroch.
Granátové jablká na trhu (zdroj: Mustafa Bashari, unsplash.com)Vinárska tradícia i legendárny koňak
Tradícia výroby vína je v Arménsku ukotvená tisícky rokov. Hovorí sa, že tradíciu započas Noe, keď po opadnutí vody z potopy zasadil na úpätí hory Ararat vinič. Známe sú archeologické nálezy v jaskyni Areni-1 objavili 6100 rokov starý komplex na výrobu vína. Ide o najstaršie vinárstvo, aké bolo kedy objavené na svete.
Arméni sa o tradíciu pyšne starajú. Do rozvoja vinárstva smerujú aj investície z vlády, ktoré podporujú využívanie technológii a miestnych endemických odrôd, ktorým dodáva punc výnimočnosti aj vysoká nadmorská výška. Najpopulárnejšie odrody sú biele vína Voskehat a Kangun a červené Areni.
Výnimočnosť odrôd viniča je základom prenikavej chuti legendárneho koňaku. Známy Ararat dozrieva v dubových sudoch od roku 1887 v blízkosti Jerevanu.
Od miestnych si určite vypočujete množstvo zaujímavých príbehov, ktoré sa s pitím koňaku spájajú.
Ten najznámejší sa spája s Winstonom Churchillom. Hovorí sa, že arménskemu koňaku prišiel na chuť počas Yaltskej konferencie v roku 1945, keď ho Stalin po večeri ponúkol pohárikom Araratu k cigare. Churchillovi koňak zachutil až tak, že mu zo ZSSR každý mesiac posielali 12 fliaš. Na jeho 75. narodeniny mu Stalin poslal 75 fliaš a Churchill svojím typickým humorov odvetil: „Škoda, že nemám 100 rokov...“
Vyberte sa do Arménska a zažite esenciu kaukazskej krajiny
Poznávací zájazd do Arménska vás prevedie tým najzaujímavejším, čo krajina ponúka. Ochutnáte aj miestne víno a naučíte sa piecť tradičný chlieb lavaš.