Pláže s jemným bielym pieskom, turistické komplexy s diskotékami, malebné dedinky, ale aj pamiatky a prírodné krásy - pobrežie ponúka rôzne formy oddychuČierne more údajne dostalo svoj názov od Turkov. Tí si jeho nevľúdnu tvár počas viacerých invázií na územie dnešného Bulharska užili zrejme viac než dosť a tak mu tento názov prischol definitívne. Aj dnes, keď sa obloha zatiahne, miestami jasnomodré vody stmavnú, a tam, kde sú morské riasy bližšie k hladine, doslova sčernejú. Bulharské pobrežie však turisti poznajú najmä zaliate slnkom s nádherným okolím, ktoré spestruje dovolenky domácim aj cudzincom.
Pobrežie má 378 kilometrov a domáci ho rozdeľujú na severné a južné. Bulharsko bolo do 90. rokov takmer domovským letoviskom aj Slovákov a Čechov. Dostať sa cez socialistické úrady do Juhoslávie k Jadranu bolo podstatne ťažšie než na čiernomorské pobrežie - či už do Rumunska alebo najmä do Bulharska.
Mnohé turistické komplexy tu vystavali v šesťdesiatych rokoch a dnes, keď sa sem začali hrnúť aj západní turisti zvyknutí na iný štandard, ich postupne renovujú a modernizujú. Najmä vychýrené oblasti ako Zlaté piesky, Albena či Slnečné pobrežie sa môžu pochváliť nielen novými hotelmi, ale aj bohatými doplnkovými službami.
Aj situácia na privátoch sa z roka na rok zlepšuje, rovnako to je v reštauráciách a kaviarňach.
I keď sa iste nájdu nedostatky, ktoré vedia dovolenku znepríjemniť, aj podľa cestovných kancelárií reklamácií postupne ubúda. Navyše príjemní domáci, nádherná príroda a okolie sú aspoň čiastočnou záplatou na nespokojnosť.
Napriek tomu, že najmä centrálne a západné Bulharsko ponúka množstvo zaujímavých možností na kultúrne a športové vyžitie, na pobreží tiež nemusíte len ležať na pláži.
Severné pobrežie
Centrom oblasti je Varna a zatiaľ čo Sofijčania si pre dovolenky vyberajú juh, cudzinci chodia na sever. Navyše sa tým obyvateľom Varny len potvrdzuje, že Sofijčania to nemajú v hlave v poriadku, keď sú schopní vybrať si pláže na juhu. Stihomam centrizmu hlavného mesta nefunguje len na Slovensku.
Severné pobrežie je vo všeobecnosti členitejšie. Nájdete tu skalnaté výbežky, ktoré pozvoľna klesajú do mora a v ich zákutí sú krásne "súkromné" pláže. Zelená tu na rozdiel od južnej časti nie je ničím zvláštnym.
Varna je hlavným turistickým strediskom oblasti a má dokonca tri pláže. Najmä južná má špecifickú atmosféru - nachádza sa pri starom meste. Centrum mesta je posiate parkami, ktorým dominujú gaštany. Staré mesto má síce dve a pol tisíca rokov, ale napriek tomu žije rušným životom každodenným. Má mnoho zákutí, kde sa nevedomky môžete ocitnúť na súkromnom dvore počas večere rozvetvenej miestnej rodiny.
Varna bola známa ako kúpeľné mesto už v časoch Rímskej ríše. Dnes sú na ich mieste ruiny z 2. a 3. storočia, ale môžete si tu prezrieť pozostatky kanalizácie, bazénu a rôznych miestností.
K dominantám mesta patrí chrám Nanebovzatia Matky božej, ktorý postavili v rokoch 1884 - 86. K najvzácnejším v interiéri patrí ikonostas zo začiatku 20. storočia, ktorý vyrobili macedónski majstri. Z múzeí sú najzaujímavejšie archeologické a etnografické. Nielen deti ocenia Prímorský park a v ňom delfinárium.
Neďaleko od Varny smerom na západ leží kamenný les, ktorého vek geológovia odhadujú na 50 miliónov rokov. Sú to skupiny niekedy až šesť metrov vysokých kamenných stĺpov. S kúpeľníctvom v oblasti je spojený najmä Sveti Stefan a Elena, ktorý leží na polceste medzi Varnou a Zlatými
pieskami. Nachádza sa tu kláštor z 15. storočia a kostol. Neďaleko od neho nájdete aj zámoček Evksinovgrad, ktorý využívali bulharskí cári ako letnú rezidenciu a neskôr v tradícii pokračoval aj komunistický vodca Todor Živkov.
Zlaté piesky sú najvychytenejším rekreačným strediskom, ktoré sa môže pochváliť viac než trojkilometrovou plážou miestami až sto metrov širokou.
Na výlet si určite vyjdite do Balčiku, ktorý dostal prezývku biele mesto podľa vápencových skál, na ktorých stojí. Nachádza sa tam aj nádherný zámok rumunskej kráľovnej Márie postavený v orientálnom štýle. Jeho súčasťou je aj park s botanickou záhradou. Severnejšie leží mys Kaliakra (Nos Kaliakra), kde sa skaly vypínajú do výšky sedemdesiatich metrov a je odtiaľ nádherný výhľad.
Ďalším vyhľadávaným rekreačným strediskom je aj Albena či Kamen brjag.
Južné pobrežie
Jeho strediskom je Burgas a proti večnému rivalovi využíva ako zbraň nepreplnené dlhé pláže s jemným bielym pieskom a skôr komornejšie prostredie.
Burgas je typické socialistické mesto, na ktorom sa nespravodlivo podpísala šedivá architektúra. Medzi nezáživnými betónovými molochmi sa však sem-tam zjaví učupený chrám či katedrála ako je kostol Sveti Kiril i Metodij z polovice 19. storočia. Burgas je najmä ekonomické a kultúrne centrum oblasti, takže si tu na svoje prídu skôr kaviarenské typy.
Hlavným turistickým ťahákom však je najmä Nesebar a potom Sozopol. Unikátne mestečká s drevenými domami z konca 18. a začiatku 19. storočia majú neopakovateľnú atmosféru. Pri pohľade na okolité mestá sa zdá až neuveriteľné, že sa ich podarilo zachrániť pred socialistickým realizmom.
Nesebaru určite pomohol aj zápis do zoznamu svetového dedičstva UNESCO v roku 1983. Napriek tomu, že je to vlastne múzeum, žije si svojím pomalým životom. Mnohé domčeky s murovaným prízemím a vysunutými drevenými poschodiami slúžia ako hotelíky či turistické ubytovne. Z pôvodných takmer 40 kostolov sa v Nesebare zachovalo len dvanásť a niekoľko zrúcanín.
Najstaršou je trojloďový chrám Stara metropolija s pozostatkom hlavnej mohutnej klenby a Sveta Bogorodica zo 6. storočia. Nezabudnuteľnú atmosféru má kostol Svätého Todora, kde je obrovský a majestátny ikonostas a vysoké vitrážové okná.
Keďže Sozopol nie je ako celok zahrnutý do zoznamu historických pamiatok Bulharska, staré domy tu niektorí majitelia rekonštruujú a niekedy dokonca použijú aj klasickú omietku, v uličke s viac než dvestoročnými domami pôsobí ako päsť na oko. Sozopol je najmä mestom umelcov. Takmer v každom druhom dome je galéria a v uličkách nájdete pri stojanoch množstvo maliarov.
Neďaleko od Nesebaru je prírodná rezervácia Ropotamo, kde mal kedysi Živkov vlastný lovecký revír.
Najväčším letoviskom v Bulharsku vôbec je Slnečné pobrežie. Osem kilometrov dlhú pláž obklopujú stovky hotelov, reštaurácie a kaviarne. Treba však počítať s tým, že všade je plno a súkromie tu nenájdete.
Pravým opakom Slnečného pobrežia sú dedinky južne od Burgasu a Sozopolu smerom k tureckej hranici. Djuni, Arkutino, Primorsko, Kiten, Carevo či Achtopol sú bývalé rybárske dedinky, ktoré ponúkajú široké piesočné pláže s dunami a tiché zátoky a súkromie.