Jeden z malených zámkov v Pays de le Loire. FOTO - ARCHÍV
Katolícke Bretónsko so zúrivým panenským oceánom na severozápade, romantická Pays de la Loire v srdci Francúzska, jej zámky a domy v skalách, horúce Katalánsko s Pyrenejami a teplým morom na juhu a nakoniec Alsasko a jeho krásne Alpy a distingvované domčeky na východe. Všade sme stretli veľmi príjemných, niekedy až výnimočne pohostinných ľudí, ktorí rozprávali takmer výlučne len po francúzsky.
Kde stopovať
Stopovali sme na péagach - miestach, kde sa platí za úsek autostrády, na autobusových zastávkach a ľubovoľných iných miestach, kde nám osobné autá mohli zastaviť. Väčšinou sme sa zviezli renaultmi a peugeotmi, raz s mitsubishi a raz v luxusnom aute s koženými sedadlami.
Nákladiaky sme stopovali pri vjazde na benzínovú stanicu alebo sme sa pýtali vodičov na odpočívadlách. Vyberali sme si podľa značky - posledné dvojčíslie vo Francúzsku určuje región, z ktorého vozidlo pochádza. Alebo podľa národnosti - pri Čechoch, Slovákoch a Poliakoch sme mali domácu výhodu. Kamionisti však majú zakázané brať stopárov - kvôli svojej bezpečnosti a bezpečnosti tovaru a tiež kvôli poisteniu - ak sa stane nehoda, za stopárov je zodpovedný vodič. Okrem toho sme boli dvaja a väčšina kamiónov má len jedno miesto na sedenie. Napriek tomu sa kamionisti často, ak mali cestu naším smerom, rozhodli zobrať čiernych pasažierov.
Ťažšie sa stopovalo na juhu ako na severe Francúzska. Na juhu sa nás báli - údajne sa tam pohybovalo veľa utečencov z Rumunska. Dokonca sa nám stalo, že žena, ktorá nám pôvodne zastavila, začula slovenčinu, zabuchla dvere a nechala nás na ceste. Na stopa sme čakali v priemere polhodinu. Niekedy to bolo päť minút a raz aj dve hodiny.
Ako bývať
V každom kúte Francúzska sme mali známych, ale kým sme sa k nim dostali, spávali sme v stane. Väčšinou za mestom, ale niekedy aj za benzínovou stanicou, na pooranom poli, medzi frekventovanými cestami a raz aj v obytnej zóne pod oknami paneláku.
Spali sme aj u kameramana, ktorého sme stopli v Nantes. Dokonalý Francúz - slušný a milý, milovník kvalitného vína a dobrého jedla. Ráno nás ešte rozvážal po meste a ukazoval pamiatky. Požičal nám hodinky, telefón a zaviezol asi dvadsať kilometrov za mesto, aby sa nám lepšie stopovalo.
V Paríži bol najväčší problém dostať sa von z mesta. Ani domáci nevedeli presne povedať, kam máme ísť, ak chceme stopovať na západ, do Bretónska. Rozprávali o akejsi benzínovej stanici uprostred poľa - najbližšia autobusová zastávka je odtiaľ desať kilometrov, treba ísť cez pole a sledovať značku "skládka". Našťastie sa nám na ňu nakoniec podarilo dostať stopom.
Pozor na doklady
Natrafili sme na sympatického šoféra nákladiaka - Turka. Hovoril iba po turecky a pár slov nemecky, ale o to bol zhovorčivejší. Púšťal modernú tureckú hudbu, ponúkal čokoládu a cukríky a učil nás po turecky. Keď nás vyhodil na benzínovej stanici v Rennes, boli sme takí dojatí, že sme mu nechali horalku. A môj malý batoh. Hneď prvý deň som tak prišla o všetky doklady, 90 eur a mobilný telefón. Spali sme v benzínovej stanici pri chladiacich boxoch. Personál poznal náš príbeh a ponúkol okrem nocľahu aj kávu a večeru. Pripravili sme si všetky detaily, ktoré sme si o kamióne pamätali, ale na štátnej polícii nás hneď prerušili a pýtali sa, či máme značku kamiónu. Vedeli sme len, že je turecká, takže nám nemohli pomôcť.
S batožinou sú však vo Francúzsku aj iné problémy - niet ju kam odložiť. Vo Francúzsku platí zákon vigipirate namierený proti teroristom, ktorý zrušil všetky nestrážené úložne. Takže batohy si nemožno odložiť na väčšine vlakových staníc ani v turistických centrách.
Čo robiť, keď stratíte alebo vám ukradnú doklady v zahraničí
* Musíte zájsť na miestnu policajnú stanicu spísať zápisnicu - vo Francúzsku tzv. Récepisse de déclaration. Slúži ako preukaz totožnosti vo Francúzsku a doklad pre poisťovňu na Slovensku.
* Musíte sa skontaktovať so slovenskou ambasádou osobne alebo telefonicky. Pre návrat na Slovensko treba náhradný cestovný doklad, ktorý môžu vydať len na ambasáde. Manipulačný poplatok je päť eur, treba ešte dve fotografie, vyplnený formulár z ambasády alebo z jej internetovej stránky.
Vo výnimočnom prípade možno poslať tieto veci aj poštou. Vtedy treba ambasáde poskytnúť spiatočnú adresu, na ktorú vám náhradný cestovný doklad môže poslať.
* Ak prídete o platobné karty, skontaktujte sa s niekým, kto zostal na Slovensku, aby vám ich zablokoval. Faxom mu treba poslať Récepisse de déclaration ako doklad o krádeži pre banku.
* Mobilný telefón sa dá zablokovať, iba ak ho máte na paušál. Na karty Prima alebo Easy to nie je možné.
Ak poznáte PUK kód, môžete po návrate dostať naspäť staré telefónne číslo a kredit, ktorý na mobile zostal. (en)
FOTO