Počas celého roka ulice oživujú pouliční muzikanti v dobových oblečeniach – stretnúť možno barokový orchester z kráľovského dvora, litovského barda s šedivými vlasmi a charakteristickou dlhou bielou bradou. Krakov je aj takým babylonom sveta. Historickými uličkami sa prechádzajú turisti, miešajú sa jazyky z rôznych kútov sveta. Krakov sa oplatí navštíviť aj kvôli architektonickým pamiatkam. K hlavným atrakciám mesta patrí kráľovský zámok Wawel a Hlavné námestie, Rynek, s kamenicami zo 16. až 18. storočia. Obdivovať však možno budovu jednej z najstarších univerzít na svete (Collegium Maius bola postavená r. 1364), množstvo kostolov, bazilík a kláštorov či starobylé uličky okolo Rynku.
V Krakove možno nájsť mnoho vecí, ktoré sa inde na svete nenachádzajú a málokto o nich vie. Dokonca sa nespomínajú ani v mnohých knižných sprievodcoch o Krakove. Či sú hodné videnia? Rozhodnite sami.
Rynek główny
Žiadne mesto Európy nemá také námestie ako stredoveký Krakov. Hlavné námestie plní tú istú funkciu ako pred storočiami – je miestom obchodu a spoločenských zábav. Sukiennice sú postavené v renesančnou štýle a zdobí ich atika majstra Gucciho. Najkrajšia svätyňa Poľska, Mariacka Bazilika, bola postavená na konci 13 storočia na mieste skoršieho románskeho kostola. Bazilika sa pýši dvoma vežami. Vyššia gotická veža siaha do výšky 81 metrov a pozlátenú „kráľovskú“ korunu s ôsmymi špicmi dostala až roku 1478. Každú hodinu sa z tejto veže ozýva slávny krakovský „hejnał“. Hrá začiatok poľskej hymny až po moment, v ktorom podľa legendy, Turci pri nájazde na Krakov roku 1421 zostrelili vtedajšieho trubača. V súčasnosti sa repertoár hejnała rozšíril o obľúbenú pieseň Jána Pavla II., ktorá bude každý rok znieť v deň jeho úmrtia a pohrebu. Druhá, renesančná, veža má 69 m a dodnes slúži ako zvonica. Nachádza sa v nej päť zvonov, dva z nich sú zo 14. storočia. Zvláštnosťou Mariackeho kostola je jedno z najväčších stredovekých súsoší z 15. storočia. Autorom je Wit Stwosz. Tvorí ho dvanásť pozlátených a polychrómovaných postáv z lipového dreva starého päťsto rokov. Sochy sú veľmi precízne a realisticky vyrezané – zachytené je všetko, vystúpené žily, napnuté svaly, prirodzené zhyby šiat. Majster nad týmto dielom pracoval dvanásť rokov. V bazilike sa okrem tohto súsošia nachádzajú aj iné diela majstra W. Stwosza (napr. oltár predstavujúci život Panny Márie, reliéfy so scénami z evanjelií). Na námestí sa nachádza aj poľská šikmá veža, Ratusz. Je vysoká 70 m a odchýlenie 55 cm spôsobili nezvyčajne silná víchrica v roku 1703. Veža prežila niekoľko požiarov, popukanie múrov a niekoľkonásobné projekty na jej zlikvidovanie, ktoré sa dodnes neuskutočnili.
Krakovské betlehemy
Stavanie či tvorenie vianočných betlehémov je v Krakove tradícia stará niekoľko desaťročí. „Šopky“ sú vlastne prenosné divadielka s bábkami. Môžu byť až tri metre široké a dva metre vysoké. Počas mnohých rokov sa šopky zdokonalili a spestrili, autori mnohokrát nedávajú uzdu svojej fantázii. Kedysi boli výrobkom majstrovských dielní, dnes sa zručnosť a technika stavby šopky predáva z generácie na generáciu ako rodinné tajomstvo. Zbierku najlepších šopiek si možno prezrieť v Historickom múzeu Krakova na Hlavnom námestí. Prezentácia najnovších výtvorov spojená so súťažou o najkrajšiu šopku sa v Krakove koná každý rok v prvý štvrtok decembra. Počas vianočných sviatkov má svoju šopku takmer každý kostol. Najslávnejšie sa počas celého roka nachádzajú v Kostoloch na nebovzatia Panny Márie (Loretanska a Karmelicka ul.) Kostole sv. Petra a Pavla a Kostole sv. Andreja (obidva na Grodskej ul.).
Obraz Leonarda da Vinci
Krakov je jedno zo šiestich miest na svete, ktoré sa môže popýšiť obrazom Leonarda da Vinciho. Viac ako 500 rokov stará Dáma s hranostajom je vystavená v Múzeu Czartoryjských (Ul. sv. Jána). Za mladou ženou na portréte sa pravdepodobne skrýva Cecilia Gallerani, ktorá bola milenkou milánskeho panovníka Lodovica Sforza il Moro. Leonardo da Vinci ju maľoval, keď mala asi tridsať rokov okolo roku 1482, teda asi 20 rokov pred slávnou Monou Lisou. Obraz Dámy s hranostajom priniesol do Krakova princ Adam Jerzy Czartoryjski.
Okná bázne
Jedinečné umelecké diela možno vidieť vo väčšine krakovských kostoloch. Stredoveké vitráže navodzujú tajomnú atmosféru. Nachádzajú sa napríklad v Mariackej Bazilike na hlavnom námestí. Najväčšie okno z farebného skla možno vidieť v Bazilike sv. Františka (ul. Franciszkańska) a zobrazuje Stvorenie sveta a nazýva sa „Staň sa!“. Autorom je známy poľský umelec Stanisław Wyspiański. Spod jeho rúk vyšli aj také vitráže ako František z Assissi, Krakovská Salomea či Kopernikov solárny systém v Dome Opieky (Radziwillowska ul.). Ďalšie farebné okná možno obdivovať v Wyspiańského Múzeu (Kanonicza ul.).
Posvätné ikony
V krakovských kostoloch sa skrýva 25 posvätných ikon, o ktorých sa tvrdí, že majú magickú moc. Najznámejšou je asi nástenná maľba Najsvätejšej Panny z Piaska – pochádza z konca 15 storočia a nachádza sa v Karmelitánskom kostole (Karmelicka ul.). Podľa legendy začal maľbu začal tvoriť istý zbožný mních, ale nedokončil. Keď sa na druhý deň chcel pustiť do roboty, ikona už bola namaľovaná a obkolesovalo ju žiarivé, božské svetlo. Kostol je hodný videnia aj kvôli barokovej kaplnke Panny Márie. Ďalšia zázračná ikona sa nachádza napríklad vo Františkánskom kostole - Obraz Matky Božej. K uvoľneniu vojnového zajatca pomáhal oltárny kríž v kostole sv. Jána (ul. Sv. Jána). Najväčšiu moc má vraj ikona Čiernej Madony v Kaplnke Našej Panny Częstochovskej v Mariackej Bazilike.
Krakovské múmie
Zmumifikované telá sa nachádzajú v kryptách barokového Františkánskeho kostola (Reformacka ul.). Kostol spolu s kláštorom bol postavený v rokoch 1662 – 1673 a od roku 1667 do 1841 v kryptách bolo pochovaných 300 mníchov a 730 zákonníkov. Zo začiatku sa pochovávalo bez truhiel, telá položili na zem, nohy prisypali pieskom a pod hlavu položili nebožtíkom klát dreva. To, že sa telá zmumifikovali samé a zachovali sa v dobrom stave, sa pripisuje mikroklíme, ktorá sa v krypte vytvorila. Tváre mnohých si počas storočia zachovali pôvodné rysy. Ďalšie krypty s múmiami sa nachádzajú aj v Karmelitánskom kláštore v Bielanoch za Krakovom.
Socha Svätovida
Z čias Slovanov sa nám zachoval materiálny dôkaz o ich viere a kultoch – socha Svätovida, boha slnka, ohňa, vojny a úrody. Pochádza pravdepodobne z 11. storočia. Vedci sa domnievajú, že nielenže bola súčasťou náboženského kultu, ale predstavovala kozmológiu istého slovanského kmeňa. Socha má tri poschodia a pôvodne bola maľovaná. Všetky štyri strany Światowida sú odlišné a pravdepodobne zobrazuje štyri rôzne svety, no jednoznačnú interpretáciu jednotlivých reliéfov sa zatiaľ nepodarilo vytvoriť. Vápencová socha je vysoká 2,57 m, má kvádrový tvar s podstavou 32x29 cm. Sochu sa našla roku 1848 v rieke Zbrucz na území dnešnej Ukrajiny. Objavili ju deti, ktoré sa kúpali v rieke a mysleli si, že videli utopenca - tým, že voda opadla, trčala slovanskému bohovi nad vodou iba hlava. Do Krakova ju priviezli až roku 1851, kde spôsobila veľký rozruch. Niektorí ju považovali za znamenie, že Poľsko zmietané vo vojnách zvíťazí, iní zas za symbol dlhotrvajúcich nešťastí. Dnes je súčasťou zbierky archeologického múzea.
Kráľovský Wawel
Wawel je kultúrnym a národným symbolom Poľska, ale hlavne Krakowa. Kedysi bol totiž poľským hlavným mestom a väčšinu poľských kráľov korunovali práve tu. Kráľovský zámok stojí na 228 metrovom pahorku nad riekou Wisła. Kopec bol osídlený už v paleolite 100 tisíc rokov pred n. l. a v 9. storočí sa stal centrom wislanských národov. Okolo roku 1000 bol na pahorku postavená prvý predrománsky kostol, pozostatky ktorého sa zachovali dodnes. Hrad a opevnenia sa začali stavať v 13. storočí. Odvtedy zámok prežil niekoľko požiarov a útokov nepriateľov a dokonca bol na istý čas zmenený na vojenskú pevnosť. Následkom mnohých poškodení bol neustále obnovovaný a rekonštruovaný, no na kráse nestratil.
Pamiatky Wawelu:
Kaplnka Žigmunda
Pozlátená klenba Kaplnky Žigmunda je výtvorom renesančného umenia porovnateľný s architektonickými dielami v Talianku. A nie náhodou. Autorom je Bartolomeo Berrecci z Florencie, ktorý pre kráľa Žigmuda I. Starého postavil nielen kaplnku, ale aj rodinnú hrobku (1519 – 1533). Každý kúsok steny aj klenby je opracovaný, dekorovaný arabeskou alebo nejakým mytologickým výjavom. Bielosť stien zvýrazňujú sochy z červeného mramoru – sv. Petra, sv. Pavla, sv. Václava, sv. Floriána, Jána Krstiteľa a iné; oproti vchodu sa nachádza náhrobný kameň kráľovnej Anny, ktorý vyrobil Santi Gucci v 1574. Kaplnka je dôkazom živých kontaktov stredovekého Poľska s Talianskom.
Obrí zvon
Zvon Zygmunda je tretím najťažším zvonom na svete a je o 350 rokov starší ako jeho bratranec Big Ben v Londýne. Zvon – obor odlial na rozkaz kráľa Žigmunta I Starého roku 1520 norymberčan Hans Beham. Na jeho výrobu použili delá, ktoré ukoristili vo vojne s Ruskom. Zvon váži 18 ton a na jeho rozkývanie treba 10 mužov. Jeho výška je 199 cm, priemer 242 cm a hrúbka od 7 do 21 cm. Zdobí ho latinský nápis a erby Poľska a Litvy. Srdce Zygmunda váži okolo 300 kg a niekoľkokrát už puklo. Zvon sa rozozvučí len na zvláštne príležitosti – na Vianoce, Nový Rok, Veľkú Noc a iné náboženské sviatky. Hovorí sa, že kto sa dotkne srdca zvonu a vysloví želanie, splní sa.
Kríž Čierneho Krista
Socha Spasiteľa vo Wawelskej katedrále má už 650 rokov a je vysoký 4 metre. Bola obľúbenou sochou kráľovnej sv. Jadvigy a hovorí sa, že sa s ňou Kristus z kríža rozprával. Dodnes vraj spĺňa modlitby veriacich.
Kuriozita Wawelu - tajomná sila kameňa
Podľa hinduistickej filozofie sa na svete nachádza len sedem veľkých energetických centier. Jedno z nich sa skrýva vo Wawelskom pahorku, v základoch kráľovského zámku (ostatné sa nachádzajú v Dillí, Mekke, Delfách, Jeruzaleme, Ríme a Velehrade). Odhalili ho Hinduisti tesne pred druhou svetovou vojnou, ktorí chodili potom na Wawel potajme meditovať. Po vojne sa začalo s výskumom čakramu. Zistilo sa, že ohnisko energie sa nachádza v hĺbke 1200 m pod zemou. Ďalšie centrum energie sa nachádza 250 metrov pod zemou hneď nad prvým, čo ho vlastne zosilňuje. O sile pravdepodobne vedeli aj naši predkovia. Na Wawelskom pahorku sa nachádza jedno z najstarších pravekých osídlení tohto regiónu a v skorom stredoveku bol na tomto mieste postavený románsky kostol sv. Gereona. Dnes už kostol neexistuje a tajomné miesto je súčasťou podzemných chodieb zámku (nesprístupnených). Zaujímavé je, že nie mnoho Krakovčanov vie o čakrame. Asi to spôsobilo silné priviazanie na katolícku vieru. Na počudovanie publikácie o wawelskom posvätnom kameni vyšli v Londýne a Turíne.
Legenda o drakovi Krakovi
Pod Wawelom v Smoczej jame žil kedysi dávno jeden drak, ktorý vykorisťoval ľudí žijúcich v okolí. Aby si ho udobrili, pravidelne mu obetuvávali dievčatá a mládencov, ovce aj kravy. Raz sa však objavil smelý mladí, ktorí sa rozhodol oslobodiť spod takéhoto bremena. Mal originálny nápad, ako draka zničiť. Vzal kožu z ovce, naplnil ju smolou a zaniesol pred vchod dračej jaskyne. Drak za istý čas vyhladol a nepohrdol ponúknutou ovcou. Oheň v jeho pažeráku smolu roztopil a drak začal horieť až zhorel do tla. Iná verzia pokračuje a hovorí, že keď zacítil v žalúdku páľavu, rýchlo skočil do Wisly, aby uhasil oheň, no smola ho vlastnou váhou stiahla na dno rieky a drak sa utopil.
Kazimierz
Mestečko nachádzajúce sa pri pôvodnom Krakove založil kráľ Kazimierz Veľký roku 1335 a nazval ho podľa seba Kazimierz. Do konca 18. storočia bol samostatným mestom, teraz tvorí spolu so Starým Mestom a štvrťami Kleparz a Stradom a Nová Huta jedno veľké mesto. Kazimierz pôvodne bolo židovské mesto s vlastnými úradmi a námestím a od okolia bolo oddelené vysokým múrom. Medzi najzaujímavejšie pamiatky starého židovského mesta patrí
Stará Synagóga (ul.Szeroka) z 15.stor. zrekonštruovaná roku 1557 Mateom Guccim. Druhá svetová vojna ju do veľkej mieri poškodila, ale bola nanovo zrekonštruovaná. Dnes slúži aj ako historické múzeum – predstavuje život a kultúru Židov v Krakove. Remuh Synagóga (ul. Szeroka ), bola založená r. 1553 na počesť filozofa a vodcu židovskej komunity – Mosze Iserless, zvaného Remuh (zomrel r. 1572). Nachádza sa tu druhý najstarší cintorín v Poľsku z konca 16. stor., (v Lubline je najstarší) s náhrobnými kameňmi v renesančnom a barokovom štýle. Ďalšie synagógy hodné videnia sú Isaakova synagóga, (ul. Jakuba) z barokového obdobia a Wysoka synagóga (ul. Józefa) zo 16. storočia.
Kopce Krakova
Neďaleko centra Krakova sa nachádza niekoľko kopcov, ktoré majú nezvyčajný tvar a zaujímavú minulosť. Vyzerajú ako niekoľkoposchodové torty ozdobené špirálovitými chodníkmi. Väčšina z nich bola postavená ručne. Kopce majú drevený základ. Najviac opradený povesťami je Kopec Krakusa (Krzemionky), ktorý je vlastne mohylou dávneho vodcu Krakusa. Je vysoký 16,7 metrov. Postavený bol pravdepodobne v 7. storočí, na mieste, kde vraj rástol starý dub. Blízko sa nachádza Kopec Wandy (Nová Huta), mohyla dcéry Krakusa. Súčasní archeológovia sa domnievajú, že systém kopcov tvorí akýsi gigantický astronomický kalendár dávnych Keltov. Totiž z Kopca Krakusa dňa 1.5., čo je keltský Nový Rok, vidno slnko vychádzať presne za Kopcom Wandy. Z ďalšieho vrchu Sikornik 1.11., na keltský sviatok slnka, slnko vychádza presne za Kopcom Krakusa. Zaujímavé je, že na mieste Kopca Sikornik bol postavený v rokoch 1820 – 23 Kopec Kościuszku vysoký 34 metrov. Na tieto kopce sa oplatí vyliezť nielen pre ich zvláštnosť, ale aj kvôli dobrému výhladu na Krakov. Z Kopca Kościuszki vám bude ležať pri nohách celý Krakov, z Kopca Krakusa sa zas oproti vám bude týčiť majestátny Wawel a dymiť krakovský neoficiálny pomník komunizmu Nová Huta.
Soľný labyrint
Staré banícke mestečko Wieliczka sa nachádza len niekoľko kilometrov od Krakowa. Istý francúzky cestovateľ 18. storočia prirovnal krásu soľnej bane k egyptským pyramídam. Tu sa v stredoveku začínala tzv.„soľná cesta“ a viedla cez Oravu na juh Európy. Vo Wieliczke sa taží soľ už viac ako 900 rokov. Hlavná časť bane, ktorá teraz slúži ako múzeum sa nachádza 64 až 135 metrov pod zemou. Ešte hlbšie, v hĺbke 210 m bolo zriadené sanatórium pre astmatikov a alergikov. Dlhodobým kopaním sa baníkom podarilo vysekať viac ako 200 km chodieb a 2040 miestnosti rôznych veľkostí. Niektoré sa aktívne využívajú – konajú sa v nich koncerty alebo výnimočné basketbalové turnaje. Vo vnútri možno okrem iného obdivovať sochy z rôznych druhov soli, lustre či iné zaujímavé nápady. Wieliczka patrí do zoznamu Svetového Dedičstva UNESCO.
Autor: Katarína Laučíková