Pôvodná verzia tohto článku je od autorov edície knižných sprievodcov Spectacular Slovakia (Veľkolepé Slovensko) a bola publikovaná v bedekri Slovensko. Okrem slovenčiny sú bedekre Spectacular Slovakia vydávané aj v angličtine.
Veľkolepý Bratislavský hrad, ktorý sa prirovnáva k „stolu obrátenému hore nohami“, je už stáročia dominantou hlavného mesta. Týči sa na strategickom mieste – na vrchole 85 metrov vysokého kopca nad Dunajom. Jeho súčasný vzhľad svedčí o tom, že hrad býval honosným sídlom, no musel tiež čeliť nájazdom dobyvateľov.
Už v dobe kamennej bola táto oblasť považovaná za významnú, hoci prví zdokumentovaní osadníci prišli približne v 3. storočí pred n.l. Od doby železnej bolo územie dôležité nielen vďaka blízkosti Dunaja (nachádzal sa tu brod ako prirodzený priechod), ale aj pre dobrú polohu na križovatke významných obchodných ciest. Okolo hradu prechádzala napríklad Jantárová cesta, po ktorej Kelti a Rimania prepravovali jantár od Baltického mora do Stredozemia.
V roku 2009 tu vykopali archeológovia 22 zlatých a strieborných mincí s menami keltských panovníkov Biatec a Nonnos. Spolu s ďalšími artefaktmi, ktoré sa na Hrade počas výkopových prác našli, tvoria „Zlatý poklad Bratislavského hradu“. Zároveň bolo odkrytých niekoľko antických stavieb, ktoré sa zaraďujú medzi európske unikáty, pretože takáto architektúra sa vyskytovala len na území starovekej Rímskej ríše. Vypovedá o dôležitom postavení oblasti aj počas keltského obdobia. Prvá písomná zmienka o Bratislavskom hrade pochádza z roku 907, keď ho nazývali Brezalauspurch.
Jeho najstaršou, dodnes zachovanou časťou je tzv. Korunná veža, postavená v 13. storočí.
