|
Demänovská ľadová jaskyňa priťahuje stovky návštevníkov. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK |
Najväčší počet z nich sa rozhodol pre Demänovskú jaskyňu slobody, Beliansku jaskyňu, Demänovskú ľadovú jaskyňu a Dobšinskú ľadovú jaskyňu. Slovenské jaskyne považuje svet za unikátne. Nie náhodou sa napríklad jaskyne Slovenského krasu dostali do svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. V tomto roku je to desaťročnica, čo bol bilaterálny slovensko-maďarský projekt Slovenského a Aggtelekského krasu úspešný.
Nádhera jaskýň Slovenského krasu sa dostala na jednu priečku napríklad s národným parkom Mamutej jaskyne - najdlhšieho jaskynného systému na svete, či výnimočných Carlsbadských jaskýň v USA. Slovenský kras ukrýva vo svojom vnútri množstvo vertikálnych a horizontálnych jaskýň.
Ešte pred niekoľkými rokmi ponúkali viaceré z nich aj šteklivý adrenalín. Oficiálne síce neboli prístupné, no so speleologickou službou ste mohli do viacerých priepastí a jaskýň zostúpiť. Sprísnenie zákona urobilo adrenalínu koniec a dnes môžete obdivovať Veľkú Žomboj, Veľkú Bikfu či Zvonicu už iba na obrázkoch.
"Zákon o ochrane prírody sprísnil pravidlá, no istým spôsobom je to aj na škodu. Aj to bola jedna z foriem propagácie unikátnych jaskýň, zapísaných na zozname UNESCO. Návštevnosť v nich nikdy nebola masová. Teraz musíme hľadať iné cesty, ako ich spropagovať. Napríklad výstavami, ale to už asi nie je celkom ono," povedal nám Jaroslav Stankovič zo speleologickej služby Slovenského krasu.
Sprístupnená už teda zostala iba nádherná Krásnohorská jaskyňa. V roku 1964 ju objavili rožňavskí jaskyniari. Medzi skvosty jaskyne patrí Kvapeľ rožňavských jaskyniarov - 32, 6 metrov vysoký, ktorý je zapísaný aj v Guinnessovej knihe rekordov. Niektoré vertikálne jaskyne, kam sa dalo pred troma rokmi ešte dostať, sú už iba spomienkou - napríklad sto metrov hlboká Zvonica v strede Plešivskej planiny, 55-metrová Veľká Žomboj či 141-metrová Veľká Bikfa. Ak ste sa báli spustiť do Zvonice, pomohli vám speleológovia. Ďalšie dve jaskyne boli vhodné skôr pre speleoalpinistov či absolventov jednolanovej techniky.
Ak máte predsa len chuť na zimomriavky a jaskyne s množstvom návštevníkov vám nepostačujú, šancu ešte máte. Obľúbená Jaskyňa mŕtvych netopierov v Ďumbierskom vysokohorskom krase je prístupná stále. Samozrejme, platí tu špeciálny režim. Počas letných mesiacov sa sem môžete vybrať denne okrem pondelka - no iba so sprievodom speleológov. Speleológovia odporúčajú nechať menšie deti doma a tie do troch rokov nevpúšťajú do jaskyne vôbec. Trasa, ktorú si volíte sami, má niekoľko alternatív a je pomerne náročná. Pobyt pod zemou sa pohybuje podľa obtiažnosti až do dvanástich hodín a vyžaduje si špeciálny výstroj a obuv. A nezabudnite - kým vyjdete k jaskyni, tiež sa v masíve Ďumbiera poriadne nachodíte. Jaskyňa je dlhá 16,2 kilometra a dosahuje hĺbku 300 metrov. Zaujímavé sú tisícky kostričiek netopierov, niektoré z nich sú staré až šesťtisíc rokov. Návštevu jaskyne si treba dohodnúť so speleologickou službou (0905 135 535, 048/617 54 28).
Keďže väčšina turistov si vyberá sprístupnené jaskyne, ktoré spravuje Správa slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši, prinášame o nich užitočné informácie - ceny vstupného, dĺžku jednotlivých prehliadkových trás a vstupy.
Driny
Jaskyňa Driny je jediná na západnom Slovensku. Objavili ju v roku 1929 a už od roku 1935 sprístupnili krátku trasu verejnosti. Jej dĺžka je 680 metrov, ale dve prehliadkové trasy merajú len 450 metrov.
Driny nemá vodný zdroj, vytvorili ju atmosférické vody, ktoré korodovali na spodnokriedových rohovcových vápencoch. Jaskyňa má nádhernú sintrovú výzdobu, typické sú akési sintrové záclony so zúbkovanými okrajmi. Je tu viacero jazierok, sintrových vodopádov, komínov a jám. Niektoré zo stalagmitov, kam sa už nedostáva voda, zvetrávajú. Od jesene tu zimujú netopiere. Do Driny sa dostanete zo Smoleníc, prístupová cesta je dobre značená.
Otvorené: od 1. 4 do 31. 10. okrem
pondelkov od 9.00 do 16.00,
vstupy každú hodinu
Dĺžka prehliadky: 35 minút
Vstupné: dospelí 70, deti 40, študenti,
dôchodcovia 60
Poplatky: foto 100, video 200,
mimoriadny vstup 500
Kontakt: 033/558 62 00
Bystrianska jaskyňa
Bystriansku jaskyňu neďaleko obce Bystrá na úpätí Nízkych Tatier už roky vyhľadávajú rodičia detí, ktoré majú problémy s dýchacími cestami, predovšetkým s astmou.
Zaujímavým útvarom je priepasť Peklo, cez ktorú sa do Novej jaskyne odvážlivci prvýkrát dostali. V jaskyni žije osem druhov netopierov, predovšetkým podkovár malý. Ako speleojaskyňa je Bystrianska známa už roky.
Samotná speleoterapia nie je nový pojem, o jej účinkoch vedeli už v starom Ríme. Aj v stredoveku mali lekári odskúšané, že mnohým chorým baníkom sa uľavilo, keď vošli do podzemia. V Bystrianskej jaskyni sa v spolupráci s odborníkmi z Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici robili mnohé skúmania vplyvov jaskynného pobytu na zdravotný stav chorých detí. Bronchitíd či astmatických záchvatov výrazne ubudlo. Aj preto vyrástlo v blízkosti jaskyne kvalitné speleosanatórium.
Sprístupnených je 490 metrov celkovej dĺžky jeden kilometer.
Otvorené: 2. 1. - 31. 5. a 1. 9. - 31. 10.
od 9.30 do 14.00, vstupy
o 9.30, 11.00, 12.30, 14.00,
od 1. 6. do 31. 8. od 9.00 do
16.00, vstupy každú hodinu,
okrem pondelkov
Dĺžka prehliadky: 40 minút
Vstupné: dospelí 70, deti 40, študenti,
dôchodcovia 60
Poplatky: foto 100, video 200,
mimoriadny vstup 500
Kontakt: 048/619 51 33
Belianska jaskyňa
Jaskyňa sa nachádza vo východnej časti Belianskych Tatier blízko Tatranskej Kotliny. Je vyhľadávaná návštevníkmi Vysokých a Belianskych Tatier. Má nádherné sintrové vodopády a jazierka. Vstupné časti jaskyne objavili zlatokopi už začiatkom 18. storočia, no na dlhé roky ostalo jej vnútro neznáme. Prví bádatelia sem prišli až v roku 1882. Už koncom 19. storočia bola jaskyňa elektricky osvetlená. Sprístupnená je 1370-metrová trasa.
Otvorené: 2. 1. - 31. 5. a 1. 9. - 15. 11.
od 9.30 do 14.00, vstupy
o 9.30, 11.00, 12.30, 14.00,
od 1. 6. do 31. 8. od 9.00
do 16.00, vstupy každú
hodinu, okrem pondelkov
Dĺžka prehliadky: 70 minút
Vstupné: dospelí 140, deti 70,
študenti, dôchodcovia 120
Poplatky: foto 120, video 200,
mimoriadny vstup 1200
Kontakt: 052/446 73 75
Dobšinská ľadová jaskyňa
Jaskyňa sa nachádza v Národnej rezervácii Stratená v Slovenskom raji. Vytvoril ju bývalý tok Hnilca. Dosahuje dĺžku 1483 metrov, sprístupnených je však len 475. Samotnú jaskyňu objavili v roku 1870, hoci otvor bol známy od nepamäti. Verejnosti ju sprístupnili už v roku 1871 a o šesť rokov sem zaviedli elektrinu, čím sa stala prvou, elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku.
Dobšinská jaskyňa patrí charakterom zaľadnenia medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete. Navyše v Európe zaujíma jedinečné postavenie, pretože inverzia prebieha priamo v jaskyni. Je to akýsi najväčší podzemný ľadovec, ktorý má objem okolo 110-tisíc kubických metrov, najväčšiu hrúbku namerali 26,5 metra. Najbližšia podobná jaskyňa je v Rumunsku.
V jaskyni zistili dvanásť druhov netopierov, pričom ide o najvýznamnejšie zimovisko netopiera fúzatého.
Otvorené: od 15. 5. do 30. 9. okrem
pondelkov od 9.00 do 16.00,
vstupy každú hodinu
Dĺžka prehliadky: 30 minút
Vstupné: dospelí 150, deti 80,
študenti, dôchodcovia 130
Poplatky: foto 200, video 300,
mimoriadny vstup 1400
Kontakt: 058/788 14 70
Jasovská jaskyňa
Nachádza sa v Medzevskej pahorkatine Košickej kotliny v Národnej prírodnej rezervácii Jasovské Dubiny. Vytvoril ju ponorný tok Bodvy v piatich vývojových úrovniach. Dosahuje dĺžku 2811 metrov. Má bohatú sintrovú výzdobu - pagodovité stalagmity, stalagnáty, štíty, bubny či brčká.
V jaskyni sa zistilo 19 druhov netopierov. Patrí medzi najvýznamnejšie zimoviská podkovárov veľkých na Slovensku.
Osídlená bola už v neolite. O jaskyni sa vedelo už v druhej polovici 12. storočia. Najstarší nápis je z roku 1452. Sprístupnili ju už od roku 1846. Po úpravách sa pre širšiu verejnosť znovu otvorila v roku 1924. Sprístupnených je 550 metrov. Od roku 1995 sa v jaskyni vykonávajú ozdravovacie speleoklimatické pobyty.
Otvorené: 1. 4. - 31. 5. a 1. 9. - 31. 10.
od 10.00 do 15.00 vstupy
9.30, 11.00, 12.30, 14.00,
1. 6. - 31. 8., od 10.00 do
17.00 vstupy každú hodinu,
okrem pondelkov
Dĺžka prehliadky: 45 minút
Vstupné: dospelí 70, deti 40, študenti,
dôchodcovia 60
Poplatky: foto 100, video 200,
mimoriadny vstup 500
Kontakt: 044/554 81 70
Ochtinská aragonitová jaskyňa
Ochtinská aragonitová jaskyňa sa nachádza v Revúckej vrchovine, prístup do nej je z dediny Ochtiná v Rožňavskom okrese. Jaskyňu objavili náhodou v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne. Pre verejnosť ju otvorili v roku 1972, jej dĺžka je 300 metrov a sprístupnených je 270.
Aragonitová výzdoba vznikla za špecifických hydrochemickýh a klimatických podmienok v uzavretých podzemných priestoroch. Aragonit je chemicky kryštalizovaný uhličitan vápenatý. Názov dostal podľa španielskej provincie Aragon, kde ho v 18. storočí objavili. Kryštáliky aragonitu môžu byť stĺpcové či ihlicovité, môžu byť aj kríkovité. Môže byť číry, octovo alebo medovožltý. V Ochtinskej jaskyni sa vyskytuje vo forme obličkovitej, ihlicovitej a špirálovitej.
Otvorené: 1. 4. - 31. 5. a 1. 9. - 31. 10.
vstupy 9.30, 11.00, 12.30,
14.00, 1. 6. - 31. 8., vstupy
každú hodinu,
okrem pondelkov
Dĺžka prehliadky: 30 minút
Vstupné: dospelí 100, deti 50,
študenti, dôchodcovia 80
Poplatky: foto 120, video 300,
mimoriadny vstup 800
Kontakt: 058/488 10 51 - 2
Domica
Jaskyňa leží v národnom parku Slovenský kras, na juhozápadnom okraji Silickej planiny. Odtiaľto sa začína ťahať Silický príkrov smerom na východ. Domica je dlhá päť kilometrov. Zvyšok 25-kilometrového jaskynného systému je na maďarskom území ako jaskyňa Baradlo. Je súčasťou Národného parku Aggetelek, ktorý je zapísaný v zozname UNESCO. Vytvorili ju podzemné vody riečky Styx a Domického potoka. Má bohatú sintrovú výzdobu vo forme kaskádových jazierok, bubnov, štítov, cibuľovitých stalaktitov. V Čertovej diere zimuje 16 druhov netopierov. Starú Domicu obývali ľudia už pred 35-tisíc rokmi v dobe kamennej. Jej pokračovanie objavili až v roku 1926 a sprístupnili ju v roku 1932. Sprístupnených je len 1315 metrov. Ak je prítok vody do Styxu dostatočný, na 140-metrovom úseku sa dá plaviť na loďkách.
Otvorené: 1. 2. - 31. 5. a 1. 9. - 31. 10.
od 9.30 do 14.00 h, vstupy
9.30, 11.00, 12.30, 14.00,
v júni otvorené do 16.00,
1. 7. - 31. 8., od 9.00 do
17.00, vstupy každú hodinu,
okrem pondelkov
Dĺžka prehliadky: trasa s plavbou 85 minút,
bez plavby 45 minút
Vstupné:
okruh s plavbou: dospelí 140, deti 70,
študenti, dôchodcovia 120
okruh bez plavby:
dospelí 100, deti 50,
študenti, dôchodcovia 80
Poplatky: foto 120, video 300,
mimoriadny vstup 800,
pri plavbe 1200
Kontakt: 058/788 20 10
Gombasecká jaskyňa
Nachádza sa v Slovenskom krase a vytvorili ju vody Čierneho potoka a jeho prítokov. Charakteristická je unikátnou výzdobou - tenkými sintrovými brčkami (vnútri sú duté ako husie brko). Brčká niekde dosahujú dĺžku až tri metre. Objavili ju v 50. rokoch rožňavskí jaskyniari a dlhá je 1525 metrov. Verejnosť uvidí len 530. Ako prvá jaskyňa začala využívať speleoterapiu.
Otvorené: 1. 4. - 31. 5. a 1. 9. - 31. 10.
od 9.30 do 14.00 h, vstupy
9.30, 11.00, 12.30, 14.00,
1. 7. - 31. 8., od 9.00
do 16.00, vstupy každú
hodinu, okrem pondelkov
Dĺžka prehliadky: 30 minút
Vstupné: dospelí 60, deti 30, študenti,
dôchodcovia 50
Poplatky: foto 100, video 200,
mimoriadny vstup 400
Kontakt: 058/788 20 20
Harmanecká jaskyňa
Jaskyňa bola pre rekonštrukciu prístupového chodníka a výstavbu nového vstupného areálu zavretá. Vynovené priestory si turisti môžu znovu pozrieť od 1. júla.
Jaskyňa sa nachádza v Harmaneckej doline a meria 2763 metrov. Známa je jej výzdoba z bieleho mäkkého sintru, ktorý vytvoril jazierka, záclony a vodopády. Žije tu deväť druhov netopierov. Od júla bude prístupných 720 metrov.
Otvorené: 1. 9. - 31. 10. od 10.00
do 15.00 h, vstupy 10.00,
12.00, 14.00, 15.00,
1. 7. - 31. 8., od 10.00
do 17.00, vstupy každú
hodinu, okrem pondelkov
Dĺžka prehliadky: 30 minút
Vstupné: dospelí 100, deti 50,
študenti, dôchodcovia 80
Poplatky: foto 120, video 200,
mimoriadny vstup 800
Kontakt: 048/419 81 22
Važecká jaskyňa
Jaskyňa sa nachádza vo Važeckom krase na styku Kozích chrbtov s Liptovskou kotlinou. Obľúbená je hlavne medzi návštevníkmi Vysokých, Západných a Belianskych Tatier, ako aj Liptova. Sú tu zaujímavé jaskynné prvky a významný paleontologický nález jaskynného medveďa. Pokračovanie priestorov jaskyne objavili v roku 1922 a znovu ju otvorili v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Dĺžka je 530 metrov, sprístupnených je 235. Do jaskyne sa dostanete z obce Važec.
Otvorené: 1. 2. - 31. 5. a 1. 9. - 31. 10.
od 10.00 do 15.00 h, vstupy
10.00, 12.00, 14.00, 15.00,
v júni otvorené do 16.00,
1. 7. - 31. 8., od 10.00
do 17.00, vstupy každú
hodinu, okrem pondelkov
Dĺžka prehliadky: 25 minút
Vstupné: dospelí 60, deti 30, študenti,
dôchodcovia 50
Poplatky: foto 100, video 200,
mimoriadny vstup 400
Kontakt: 044/529 41 71
(eta, jač)
foto - www.ssj.sk
Ceny sú v korunách.
Počas výletu do Driny robíte niečo nielen pre rodinu, ale aj pre zdravie
Keďže je jaskyňa Driny jediná na západnom Slovensku, je aj podľa sprievodkyne na tomto území najkrajšia.
Jaskyňa leží v útrobách Malých Karpát a dostanete sa k nej zo Smoleníc, odkiaľ vás navigujú tabule. Auto musíte nechať na parkovisku, kde zaplatíte za hodinu 15 korún, zatiaľ čo len niekoľko kilometrov ďalej na hrade Červený Kameň vás rovnakú sumu stojí celodenné parkovanie.
Vstupy do jaskyne sú v sezóne každú celú hodinu. Priamo k jaskyni musíte ísť pešo, takže je dobré si nechať časovú rezervu. Z parkoviska je to asi 20 minút svižným tempom, ale s malými deťmi prípadne staršími si nechajte väčšiu rezervu. Popri chodníku sú aj informačné tabule, lavičky sú až pod bralom, kde je vchod. Keďže sa nám nechcelo čakať ďalšiu hodinu, pridali sme do kroku. Stihli sme to na poslednú chvíľu. Ledva sme si natiahli svetre a ponožky, ktoré sa vám zídu aj v strede leta.
Jaskyňu objavili na konci 20. rokov a už o pár rokov ju sprístupnili verejnosti. Najprv len krátku trasu, postupne ju niekoľkokrát umelo rozširovali a dynamitom prerážali jednotlivé siene. Dnes sú trasy dve a skupiny prechádzajú dvakrát len vstupnou chodbou. Jaskyňa má aj ozdravné účinky a tak počas 35-minútovej prehliadky dostane telo toľko látok, koľko je v jednej kalciovej injekcii. Po tejto informácii sa však dvaja asi osemroční chlapci začali rozpačito obzerať po rodičoch - predstava, že by ich mali v jaskyni očkovať sa im veľmi nepozdávala.
Kvapľovitá výzdoba spočiatku neohúri, ale to najlepšie vám dávkujú postupne. Úzke chodbičky sa striedajú s väčšími sieňami, nechýbajú jazierka s mincami pre šťastie. Ak vraj do jedného z nich hodíte korunu, budete mať šťastie, ak dve, budete zdraví. Ak však päťdesiatku - uvidíte plávať sprievodcu.
Symbolom jaskyne, ktorý má aj v znaku, sú nádherné slonie uši so zúbkovaným okrajom. Ak si ich pozriete proti svetlu, zdajú sa až neuveriteľné tenké a priesvitné.
Do niektorých miest jaskyne sa už nedostáva voda, a tak časť výzdoby nerastie a pomaly zvetráva. To je aj prípad najvyššieho stalagmitu. Palmový peň, ktorý meria 190 centimetrov, pred turistami chráni plexisklo. Druhý najvyšší ho však pomaly dobieha a stihne to približne o dvetisíc rokov. Ak by sa niekto z našej skupiny toho požehnaného veku dožil, bude mať vstup zadarmo. (jač)