|
Fontána s dvanástimi levmi. |
Sultáni, ktorí do 15. storočia vládli poslednej časti Španielska, neodolali a urobili si pozemský raj v Granade, v pevnosti Alhambra. Ešte dnes moslimovia so zdvihnutým prstom pripomínajú slová, ktoré vraj poslednému sultánovi povedala matka, keď sa, opúšťajúc mesto po porážke v boji s katolíckymi kráľmi, obzrel na Granadu: "Plačeš ako žena za tým, čo si si nevedel ubrániť ako muž." Miesto, kde sa mal sultán Boabdil obzrieť, sa volá Priesmyk maurských vzdychov (Puerto del Suspiro del Moro).
Červená pevnosť
Alhambra dostala názov podľa farby múrov - v arabčine Kalat-al-Hambra, červená pevnosť. Stavať ju začali v 14. storočí sultáni z dynastie Nazari, prví moslimskí králi Granady mali sídlo ešte na protiľahlom kopci, kde je dnes očarujúca štvrť Albaicin. Tu po nich zostali len staré arabské kúpele a časť opevnenia s niekoľkými vstupnými bránami.
Najstaršou časťou Alhambry je vojenská pevnosť Alcazaba a jej dominantná hranatá veža Torre del la Vela. K pevnosti postupne pribudli kráľovské paláce, palácové mestečko Medina s obchodmi, verejnými kúpeľmi či so zoo, a zimný palác Generalife. Najkrajšou budovou mala byť mešita, podľa opisu arabského básnika Ibn al Chatíba obložená mramorom a farebnými mozaikami.
Alhambru už dnešný turista takú nenájde. Keď poslednú baštu Arabov v Európe pokorili v roku 1492 kresťanskí panovníci Izabela Kastílska a František Aragonský, v duchu rekonquisty na mieste mešity postavili kostol svätej Márie a na mieste jedného z palácov Kláštor svätého Františka (dnes jeden z hotelov Parador). Alhambre nepomohli ani reštaurátori. Hneď prvý z nich, Rafael Conteras, v roku 1858 pristaval k palácu s levou fontánou kupolu, aby dostala pevnosť perzský ráz. Kupolu strhol v roku 1934 iný reštaurátor.
Boh je všemohúci
Skvostom je dnes kráľovský komplex Palacios Nazaríes. Prehliadka sa začína administratívnymi miestnosťami a súdnou sálou Mexuar, pokračuje komnatami, ktoré sa prirodzene striedajú so záhradami a nádvoriami. Kým nádvoria očarujú zeleňou a vodou, miestnosti vás priam ovalia výzdobou - mozaiky, mramorové a stĺpy a drevené stropy s nespočetnými ornamentmi a neustále (vraj 9000-krát) sa opakujúcou vetou Boh je všemohúci.
Pri prehliadke prechádzate Gran salon de Embajadores - Sálou veľvyslancov, kde sultán prijímal poslov a kde nakoniec podpísal kapituláciu. Katolíckych panovníkov tu potom žiadal Kolumbus o peniaze na výpravu okolo sveta. Sálou dvoch sestier - Sala de las dos Hermanas, ktorá patrila najobľúbenejšej konkubíne, či Sala de Abencerrajes, kde mal posledný sultán Babdil povraždiť členov rodu Abencerrajcov, práve preto, že sa jeden z nich s touto konkubínou zaplietol.
Na prehliadku paláca má každý polhodinu, musí prísť na čas, ktorý si zaplatil.
Cez miestnosti prechádza s davom, turisti rozmaznaní niektorými múzeami, kde v každej miestnosti nájdu leták s popisom, sa pri prehliadke nič nedozvedia. Sklamaním môže byť aj to, že sa nezachovali interiéry. Sultánov na vankúšoch a perzských kobercoch, ťažké závesy na dverách, gobelíny na stene či nábytok zo slonoviny a cédrového dvera si musí predstavovať.
Voda - krv Alhambry
Najznámejším nádvorím je Patio de los Leones s fontánou na chrbte dvanástich levov. Údajne fungovala ako vodné hodiny - z papule každého leva voda striekala vždy v inú hodinu a rozlievala sa po nádvorí.
Voda je v Alhambre všadeprítomná - tečúca, striekajúca, padajúca či stojaca. Skutočným pozemským rajom však bol palác Generalife s parkmi, zeleninovými a kvetinovými záhradami, ovocnými sadmi. Voda tu zurčí aj v zábradlí schodišťa, nejde pritom iba o dekoráciu, ale funkčný prvok systému obehu vody v pevnosti. Arabi priviedli vodu do pevnosti sieťou akvaduktov, nádrží a potrubí z rieky Darro v Sierre Nevade. Podľa obdivovateľov ukážka arabskej dômyselnosti, podľa kritikov, len dotiahli do detailov rímske systémy akvaduktov.
Arabi v Generalife využívali aj služby prvého andalúzskeho záhradníctva neďaleko Cordoby, kde sa pestovali exotické kvety a stromy, ktoré tiež očarúvali básnikov. A nielen ich - kto si to mohol dovoliť, býval v typickom dome omietnutom na snehobielo, v centre s nádvorím s fontánou a množstvom kvetov - známom ako carmen.
Arabská a cigánska Granada
Práve "carmen" očarúvajú dnes návštevníkov štvrte Albaicin. Majitelia nechávajú vstupné dvere otvorené, aby si mohli tieto nádvoria - patio, pozrieť. Albaicin je starou arabskou štvrťou, labyrintom uličiek s arabskými bazármi, čajovňami, obchodíkmi s arabskými sladkosťami, reštauráciami a fastfoodmi s kebabmi, kuskusom a občas španielskou paellou. Pritom Albaicin je živou ukážkou arabskej minulosti na rozdiel od mŕtvej Alhambry s turistami.
Granada však ponúka ešte viac. Pri prechádzke štvrťou Albaicin smerom hore sa ocitnete v štvrti Sacromonte, obývanou kedysi Cigánmi. V ich domoch, vysekaných do skál, sú dnes obchodíky so suvenírmi a krčmy, v ktorých sa večer tancuje flamenco. Časť jaskýň je súčasťou skanzenu Sacromonte. Úplne navrchu, v poslednej ulici, je Medzinárodné centrum rómskych štúdií - La Chumbera. Každú sobotu tu vystupujú najlepší tanečníci flamenca. Vystúpenia sú fascinujúce - javisko má zadnú stenu presklenú - s výhľadom na nočnú osvetlenú Granadu a Alhambru.
ANDREA HAJDÚCHOVÁ
foto - archív
Vstup do AlhambryDo pevnosti je možné kúpiť si lístok denný - ranný či popoludňajší, alebo nočný. Lístok si treba kúpiť alebo aspoň rezervovať vopred, najkrajšiu časť - paláce Nazaríes - chce každý deň vidieť asi osemtisíc turistov. So vstupenkou si teda kupujete vstup do paláca na konkrétny čas. Každú polhodinu má rezerváciu asi 300 osôb. Kúpiť či rezervovať lístky možno cez internet (www.alhambratickets.com), najviac rok, ale najmenej deň vopred, alebo si ich možno objednať hneď po príchode do Španielska v ktoromkoľvek meste v pobočke banky BBVA.
Za kompletný vstup do celej pevnosti aj palácov zaplatíte 10,88 eura, zľavu majú dôchodcovia nad 65 rokov (7,88 eura), deti do 8 rokov a hendikepovaní (0,88 eura). (haj)