Pôvodná verzia tohto článku je od autorov edície knižných sprievodcov Spectacular Slovakia (Veľkolepé Slovensko) a bola publikovaná v bedekri Slovensko. Okrem slovenčiny sú bedekre Spectacular Slovakia vydávané aj v angličtine.
Duchovný predchodca katedrály, malý románsky kostol, pôvodne stál na návrší v areáli Bratislavského hradu. Obyvateľstvo z podhradia navštevovalo chrám na Hrade, čím bola ohrozená jeho bezpečnosť. Preto dal v roku 1221 pápež Honorius III. povolenie na presun prepošstva do podhradia. Stavba gotického chrámu bola zahájená začiatkom 14. storočia, vysvätený bol v roku 1452. Nasledoval ďalší rozvoj vrátane výstavby väčšieho neskorogotického presbytéria v rokoch 1461-87, čím dóm nadobudol viac-menej svoju súčasnú podobu.
I keď vnútorná výzdoba je v ornamentálnom štýle, vonkajšia časť je relatívne jednoduchá v porovnaní s inými gotickými katedrálami, pretože slúžila aj ako mestské opevnenie. Význam jednotlivých vchodov do chrámu sa menil v priebehu storočí. Dóm svätého Martina má tri vchody: jeden z južnej a dva zo severnej strany. Západná časť katedrály bola súčasťou mestského opevnenia a pozostatky hradieb na južnej strane dómu sa zachovali dodnes.
Po tom, čo Uhorské kráľovstvo prehralo bitku pri Moháči s Osmanskou ríšou v roku 1526 (čím prišlo o hlavné mesto Buda a korunovačné mesto Székesfehérvár), sa Bratislava (v tom čase Prešporok) de facto stala hlavným mestom vysídlenej uhorskej monarchie a dóm slúžil ako miesto korunovácií. Jeho vnútro prestavali v barokovom slohu. Väčšinu prác mal na starosti významný rakúsky barokový sochár Juraj Rafael Donner, ktorého do Prešporka pozval arcibiskup Imrich Esterházi.
