Laurel 13. júna (TASR) - Úpätie krátera na severnom póle Mesiaca je miestom, na ktoré nepretržite svieti Slnko. Tvrdia to v časopise Nature americkí vedci z Univerzity Johnsa Hopkinsa v Laureli v štáte Maryland, ktorí analyzovali sériu záberov Mesiaca, zaslaných sondou Clementine.
Teplota v tejto polárnej oblasti permanentne zalievanej slnečným žiarením je relatívne stabilná a na mesačné pomery mierna - odhadom dosahuje v priemere 223 Kelvinov alebo mínus 50 stupňov Celzia (na rovníku je to od mínus 180 do plus 100 stupňov). Navyše by sa tam v tienistých miestach mohli nachádzať zásoby vody, čo by túto lokalitu predurčovalo na umiestnenie dlhodobej výskumnej stanice.
Keďže rotačná os Mesiaca je takmer kolmá na rovinu jeho obežnej dráhy okolo Slnka, oblasti najdlhšie vystavené slnečnému svetlu, resp. ponorené do tieňa sa musia podľa astronómov nachádzať na póloch. Tamojšie údolia zrejme ležia vo večnom tieni, ale vyššie polohy sú naopak stále ožarované Slnkom.
Severný mesačný pól je takouto vyvýšeninou, pretože sa rozprestiera na okrajoch troch veľkých kráterov. Pravdepodobnosť, že je permanentne vystavený slnečnému žiareniu, je preto veľká. Južný pól Mesiaca leží v priehlbine a žiadny bod na ňom nie je nepretržite osvetľovaný.
Sonda Clementine mapovala Mesiac 12 týždňov v roku 1994. Z týchto fotografií vedci zostavili mapu s rozlíšením 500 bodov na palec (dpi). Našli na nej niekoľko permanentne osvetľovaných miest, ktoré ležia na severnom úpätí Pearyho krátera, 73-kilometrovej panvy v blízkosti severného pólu.
Snímky však boli urobené počas leta a tak vedci nemôžu definitívne povedať, či na tieto miesta svieti Slnko celý rok. Každopádne hraničí ich domnienka s istotou.
