múzea darovalo pozemok. Stavbu projektovali baníci, išlo o účelovú budovu, prvú, ktorá bola v strednej Európe určená pre banícke múzejníctvo,“ osvetlil históriu jeho terajší riaditeľ Jozef Csobádi.
Po prípravných prácach sa začali v roku 1905 stavebné práce. „V tom istom roku budovu aj dokončili a začali zbierať múzejný materiál z oblasti baníctva a hutníctva. Stavba však nebola až taká kvalitná a objavili sa isté komplikácie. Prvú expozíciu sprístupnili verejnosti v roku 1912. Málokto vie, že v tom istom roku bolo v meste založené aj vlastivedné múzeum,“ uviedol J. Csobádi.
O 26 rokov neskôr došlo k fúzii oboch múzeí, po piatich rokoch otvorili spoločnú expozíciu. Výstava utrpela počas II. svetovej vojny, keď časť z nej rozkradli. O obnovení činnosti v baníckom múzeu možno hovoriť od roku 1956, muzeologické trendy sledujú pracovníci dodnes.
Výstavu k storočnici múzea s názvom Storočné tajomstvá regálov otvoria práve dnes a potrvá do mája tohto roku. „Verím, že hneď potom inštalujeme a verejnosti sprostredkujeme výstavu významného grafika, maliara a druhého riaditeľa baníckeho múzea v poradí Kolomana Tichyho,“ podotkol J. Csobádi.
Na výstave k výročiu chcú jeho pracovníci prezentovať najkrajšie a najzaujímavejšie zbierky všetkých odborných úsekov. „Chceme predviesť originalitu múzejnej práce. O zber exponátov sa pričinili naši predchodcovia a dobrovoľní spolupracovníci. Dnes by to bola mimoriadne ťažká práca,“ poznamenal Csobádi. Na škodu veci podľa neho je, že sa múzejné predmety dostávajú za hranice do nesprávnych rúk. Ľudia ich upravujú, lakujú, prerábajú. Strácajú tým hodnotu a kontinuitu s minulosťou. (jk)