Angkor Wat - najväčšia sakrálna stavba na svete
v Mjanmarsku a Borobudurom v Indonézii trojlístok najvýznamnejších pamiatok juhovýchodnej Ázie.
Éra Angkoru sa začala písať v období rozkvetu Kmérskej ríše od 9. do 13. storočia. Na jeho vrchole bol Angkor hlavným mestom ríše, ktorá zaberala územie od dnešného Vietnamu až po Bengálsky záliv a samotná metropola mala viac než milión obyvateľov. Svätyne v Angkore sú dôkazom jedinečnej kreativity a zručnosti khmérskej civilizácie a patria k najdokonalejším stavbám v celej histórii ľudstva. Monumentálne paláce venovali kmérski králi hinduistickým božstvám, aby si získali ich priazeň. Dodnes ostáva záhadou, čo spôsobilo rýchly zánik takej silnej ríše. Známe však je, že kmérski vládcovia v roku 1432 utiekli z Angkoru do dnešného Phnom Penhu pred dobyvateľmi zo Siamskej ríše. Na viac ako 400 rokov sa stali susedmi bohov Šivu či Višnu zvieratá kambodžských pralesov. Schátrané chrámy znovuobjavila francúzska expedícia v roku 1860, no svoj dlhý boj s časom začal Francúzsky inštitút pre Ďaleký východ v pieskovcových zvetralinách až o ďalších 50 rokov. Jeho práca musela byť ešte raz prerušená v období genocídy a totalitného režimu šialeného diktátora Pol Pota.
Tajomné tisícročné úsmevy
Do dnešného dňa sa na rozsiahlom území niekdajšieho kráľovského mesta zachovalo viac ako sto chrámov. Najimpozantnejším je hlavný chrám Angkot Wat. Dominantou tejto trojposchodovej stavby je hlavná veža, týčiaca sa do výšky 55 metrov, symbolizujúca posvätnú hinduistickú horu Meru. Obvodový múr centrálneho chrámu zdobia úchvatné reliéfy vytesané do pieskovca, znázorňujúce scény z indického eposu Rámajána a Mahabharáta. Bojové scény striedajú vyobrazenia bohov i zmyselné tanečnice apsary. Celú stavbu obkolesuje vodný kanál, ktorý je pozostatkom dokonalého systému, kedysi rozvádzajúceho vodu z neďalekého jazera Tonlé Sap do jednotlivých rezervoárov.
Najtajomnejšou zo svätýň je Bayon. Na každého, komu sa podarí vystúpiť po strmých schodoch na tretie podlažie, sa z 54 veží s ľadovým úsmevom díva viac ako dvesto tajomných tvárí panovníka Avalokitesvaru. Úzke chodby pomedzi mohutné steny a rozpadnuté veže chrámu Ta Prohm boli ponechané v takom stave, v akom ich objavila francúzska expedícia. Stáročné múry sú prerastené mohutnými koreňmi stromov, vrcholky veží sa strácajú v ich korunách. Najprepracovanejšie reliéfne dekorácie má Citadela žien Banteay Srei, ležiaca asi 20 kilometrov od hlavného komplexu.
Zmŕtvychvstanie
Najčulejší ruch dnes je v okolí chrámu Baphuon, napriek tomu že je uzavretý pre verejnosť. Francúzske, japonské, nemecké a kambodžské archeologické tímy sa tu snažia opäť vztýčiť päťstupňovú pyramídu symbolizujúcu vrch Meru. Baphuon nemal toľko šťastia ako ostatné chrámy - jeho jadro bolo vystavané z piesku, ktorý monzúny po stáročia vymývali, až sa pieskovcové hradby prepadli. Archeológov čaká nekonečná mravčia práca - celý chrám rozobrať do poslednej pieskovcovej kocky, tie zakresliť a očíslovať, v základoch vytvoriť betónovú drenáž a obrovský kolos znova postaviť.
Najlepším spôsobom ako prezrieť celý komplex Angkoru je prenajať si mopedtaxi aj s vodičom. Všetci dokonale poznajú areál a mnohí z nich vedia podať aj základné informácie o jednotlivých chrámoch. Samozrejme, toto unikátne miesto je možné si prezrieť aj v rámci organizovanej skupiny s profesionálnym sprievodcom. Môže sa vám však stať, že sa budete musieť prispôsobiť jej harmonogramu a z miesta, ktoré vás zvlášť opantalo svojou atmosférou, kvôli druhým predčasne odísť.
V poludňajšej horúčave dobre padne občerstvenie, na ktoré prehovárajú malé školáčky prosíkaním v piatich svetových jazykoch. Svätyne sú najpôsobivejšie v rannom a večernom svetle, keď získavajú zvláštnu plasticitu a nízke slnko ich sfarbuje do oranžova až ružova.