Do Talianska som prišla 29.3., keď už koronakríza udrela v celej Európe. Vôbec som tam neplánovala ísť. No celá situácia ma zahnala do kúta a tak som nemala veľmi na výber.
Prvé správy o koronavíruse ma zastihli vo Vietname
V januári sme aj s talianskym priateľom vycestovali do Ázie. Po pár dňoch sme sa dozvedeli, že v Číne objavili nový nebezpečný vírus. Od toho momentu sme boli dosť nervózni, pretože sme sa nachádzali vo Vietname. A ten je obľúbenou čínskou destináciou.
Hoi An - centrum mesta (zdroj: Barbora Bošková)Kríza bola okolo mňa teda už od januára. Vo februári sa napätie stupňovalo a pokračovalo aj v marci. Podľa oficiálnych čísel a informácii Vietnam bojoval s krízou veľmi dobre. Prebiehali kontroly, zatvárali hranice a taktiež turistické zóny.
Koncom marca už robili testy všetkým turistom, ktorí prišli do krajiny počas posledného mesiaca. Sama som bola svedkom, ako prišli do nášho hotela skontrolovať, koľko majú hostí a kedy sa ubytovali. Boli sme poslední a ubytovaní sme boli už mesiac.
Turistov bolo tak máličko, že sme zažili naozaj nezvyčajné pohľady na pláže alebo mestečko Hoi An, ktoré je inak úplne preplnené.
Hoi An - centrum mesta (zdroj: Barbora Bošková)Išlo o celkom radikálny režim, policajti mali pod kontrolou pohyb všetkých turistov. Ak niekde objavili čo i len jeden pozitívny prípad, vyhľadali všetkých ľudí, ktorí s ním mohli prísť do kontaktu. Nemali problém zatvoriť celý hotel alebo aj obchod. Dnes je už viac ako mesiac Vietnam vyhlásený za “covid free”.
Hoi An (zdroj: Barbora Bošková)Ako som sa dostala do Talianska
Medzičasom sa vírus rozšíril v Európe a Slovensko mi sťažilo návrat do krajiny. Nielenže by som musela ísť povinne do karantény, kde by som sa mohla nakaziť od spolubývajúcich, no nemohla som sa vrátiť s mojim zahraničným priateľom.
Sama som sa bála cestovať na Slovensko. Pokiaľ by som opustila naše ubytovanie a následne letela do iného mesta, už by ma nikto neubytoval. Všetci sa báli všetkých. Lety boli vo veľkom rušené. Rozhodli sme sa, že sa vrátime spolu tam, kde nás prijmú. A to, na moje veľké sklamanie, Slovensko nebolo.
Slovenská ambasáda nebola veľmi nápomocná a o talianskeho priateľa sa nezaujímala vôbec. Naopak, talianska ambasáda nám bola neustále k dispozícii, zástupca konzulátu mi osobne priniesol na letisko dokumenty pre vstup do krajiny a nakoniec sme bezpečne odleteli špeciálnym lietadlom do Milána. Leteli sme veľkým Dreamlinerom a bolo nás asi 20. Celkom zážitok.
Taliansky "lock down"
Po prílete nasledovala 14-dňová izolácia v rodisku môjho priateľa, v Bergame. Presne tak, v európskom epicentre. Nikto od nás nevyžadoval testy, nikto nás nekontroloval. Aj keď v tom momente som sa skôr bála, že dostanem COVID ja od Talianov, ako by ho oni mali dostať odo mňa.
Celý apríl bol v Taliansku prísny lock down, takže to, že som dva týždne strávila v izolácii nespravilo žiadny rozdiel. Nikto nemohol vychádzať von.
Taliansko určite urobilo na začiatku veľké chyby, kvôli ktorým si to Taliani, a nakoniec aj ja, celkom vytrpeli. Veľmi striktné nariadenia sa nedali nedodržiavať, takže sa z Talianska stala krajina duchov.
Situáciu som sledovala aj na Slovensku. Ak by som ju mala porovnať, tak to, čo sa dialo na Slovensku bol slabý odvar.
Lago d’Iseo - aktuálna situácia (zdroj: Barbora Bošková)Taliani nemohli 2 mesiace robiť nič. Na ulici sme nevideli takmer nikoho. Občas ľudí so psom, alebo stojacich v rade na chleba či do obchodu. Nemohli sme ísť ani na prechádzku. Deti nemohli ísť vôbec nikam.
Do obchodu iba jeden z domácnosti. Do auta maximálne dvaja pričom ten druhý musel sedieť vzadu. Žiadne držanie za ruku, žiadny bicyklovanie, turistika, presun na vidiek či na chatu.
Supermarket bol povolený iba v rámci obce. Pokiaľ niekto potreboval ísť za prácou alebo za hranice obce z iných opodstatnených dôvodov, tlačil formuláre a vypisoval dôvody, prečo nie sú doma. Polícia mohla kontrolovať kohokoľvek v pohybe.
Najskôr nebolo možné cestovať medzi dedinami, neskôr medzi regiónmi. Od začiatku júna to už možné je. Už neplatia žiadne limitácie pohybu. Úplne iná realita.
Iseo - stále minimum ľudí v uliciach (zdroj: Barbora Bošková)Lombardia nie je celé Taliansko
Situácia bola v každom regióne iná. Lombardia si to, bohužiaľ, odniesla najviac. Každý deň sme počuli niekoľko sanitiek. Dokonca aj jeden sused z našej bytovky musel ísť do nemocnice. Hneď vedľa bytovky je domov dôchodcov, kde zomrelo niekoľko desiatok ľudí.
Boli sme v napätí celý čas. Dokonca sme aj alkoholom čistili potraviny, ktoré sme si doniesli z obchodu. Na celú situáciu sa dalo zabudnúť iba ak sme pracovali, alebo sedeli na balkóne a opaľovali sa.
Na juhu bol stav lepší, celkovo je tam prípadov koronavírusu oveľa menej. No pravidlá platili pre všetkých rovnako. V Lombardii boli o niečo striktnejšie. Vláda ale rozhodla, že je protiústavné rozdeľovať Talianov do dvoch skupín. Tých, čo žijú v zasiahnutej oblasti a tých, čo žijú v ostatných regiónoch. V súlade s ústavou uvoľňovali regulácie pre všetkých rovnako.
Z toho dôvodu mohlo vyznieť, že je problematické celé Taliansko. Pričom väčšina prípadov aj obetí bolo práve v Lombardii. Zvyšok Talianska dopadol relatívne veľmi dobre a dnes je tam už voľnejší režim. Podobne, ako aj na Slovensku.
Autorka v Turíne (zdroj: Barbora Bošková)Situácia dnes
Bola som už v reštaurácii, kaviarni, u kaderníka. Spoločenský život sa pomaly vracia do normálu. Najväčším obmedzením sú momentálne iba povinné masky. A aj to nie vo všetkých regiónoch. U nás v Lombardii však áno. Pravdepodobne budú veľmi opatrne otvárať školy a rôzne väčšie udalosti. Vláda sa momentálne sústredí najmä na to, aby sa neorganizovali udalosti, kde sa môže združovať väčšie množstvo ľudí.
Ako práve vyzerajú ulice Turína (zdroj: Barbora Bošková)Bola som na výlete v Piemonte, v druhom najviac zasiahnutom regióne. Tam už nie sú vonku povinné masky, nenosila ich asi tretina ľudí. V Turíne sme si užili prechádzku po meste, aj odpočinok v parku. Na námestí sme videli pouličných umelcov a deti naháňajúce sa za bublinami.
Hudobníci v centre Turína, najväčšieho mesta druhého najviac postihnutého regiónu Talianska (zdroj: Barbora Bošková)Pod Alpami sme si kúpili lokálne vína a navštívili prekrásny kláštor Sacra di San Michele. Atmosféra bola oveľa uvoľnenejšia ako v Lombardii. Žiadny stres a obmedzenia. Život sa vracia do starých koľají.
Výhľad na Alpy zo Sacra di San Michele (zdroj: Barbora Bošková)Cestovať do Talianska?
Cestovanie do Talianska a po Taliansku nie je vôbec obmedzené. Cestovateľské obmedzenia už v podstate neplatia. Hranice sú otvorené, regióny tiež. Múzeá, hrady aj galérie či kiná.
Striktnejšie pravidlá stále platia na Sardínii, kde monitorujú prichádzajúcich. Musia zdokumentovať odkiaľ prichádzajú a kde sa budú zdržiavať.
V Bergame musíme pri vchode do reštaurácie niekedy uviesť meno a telefónne číslo, niekde nám zmerajú teplotu.
Pred vstupom na organizovanú pláž by vám mali iba zmerať teplotu a následne vám pridelia ležadlá so slnečníkom, ktoré sú 10 metrov vzdialené od ďalších ľudí. V Taliansku k moru moc nechodím. Pláže sú na môj vkus veľmi preplnené. Toto je ale skvelá príležitosť pre tých, ktorí nemajú radi pláže, kde je to hlava na hlave.
Taliansko nepatrí medzi 19 krajín, kde zatiaľ môžu Slováci vycestovať bez nutnosti karantény alebo negatívneho testu. Po návrate na Slovensko je nutné doložiť negatívny test a následne zostať v izolácii a čakať na ďalší test. Problémom však je, že je tu takmer nemožné nechať si vyhotoviť test. V Lombardii mi test neurobia pokiaľ nemám protilátky alebo sa nenachádzam v oblasti, ktorú plošne testujú.
Ak Slovákom bude dovolené vrátiť sa domov bez nutnosti izolovať sa a testovať, Taliansko je určite skvelou destináciou pre návštevu. Pre mňa je Taliansko jednoznačne najkrajšou európskou krajinou.
Cestovanie počas tohto leta nebude už nikde rovnaké. Taliansko by som však určite nezatracovala. Ak by som mala pomyslieť na bezpečnosť, tak aspoň spomeniem, že Talianske nemocnice sú druhé najlepšie na svete.
Cestovanie v Taliansku je aj napriek koronakríze už dnes veľmi príjemné. Taliani sú úžasní a stále rovnako pohostinní. Ak máte obavy, vyškrtnite z itinerára Lombardiu ako najťažšie zasiahnutý región. Verím, že všade inde dokážete zažiť skvelú dovolenku bez zbytočných obáv.
Barbora Bošková je autorka blogu Eco Hero, popri práci na diaľku rada udržateľne a pomaly cestuje po Európe a aj Ázii.
Autor: Barbora Bošková