SME

Ha’afeva, Tonga: Aký je život na izolovanom ostrove? (Cestopis)

Elektrina iba pár hodín denne, žiadne hotely, bankomaty, televízory. Ako sa žije na odľahlom ostrove v Tichom oceáne?

(Zdroj: Aleš Tvrdý)

Prečítajte si cestopisy od čitateľov a blogerov, ktoré zverejňujeme v ich pôvodnej forme s drobnými jazykovými úpravami.

Párkrát sa mi už potvrdilo to, že najlepšie okamihy a zážitky sú tie, ktoré si vôbec nenaplánujem. Prídu akosi samé. Či to nazvem zhoda okolností, súhra hviezd a vesmíru, náhoda... Je to celkom jedno, kto alebo čo za to môže. Podstatný je výsledok a skúsenosť, ktorú si so sebou od tých chvíľ odnášam vo svojom srdci alebo v spomienkach.

Dokonalá izolácia uprostred oceánu

Presne tak dopadla aj jedna z ciest, ktorú som absolvoval v roku 2019. Ocitol som sa na ostrove, ktorého populácia je zhruba 260 ľudí. Elektrina funguje len pár hodín denne, a to nie každý deň. Nemajú tu hotely či ubytovne, bankomaty alebo televíziu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ľudia si nezamykajú domy, chodia do kostolov, ktorých tu je na malý počet obyvateľov, celkom dosť. Nikto však nikomu nezazlieva, že chodí do tej či onej farnosti. Za rok sem prídu traja až štyria turisti. Ten predošlý rok som im však prevrátil štatistky na ruby. Prišlo o jedného turistu viac. Ja.

Stráviť týždeň na dokonale izolovanom mieste môže byť pre niekoho nepredstaviteľnou nočnou morou. Pre niekoho iného to môže zasa byť niečo ako raj na zemi. Ja som sa tu dostal takým malým nedorozumením. Spočiatku, keď som zistil, kde vlastne som, do reči alebo do smiechu mi veľmi nebolo. Domáci obyvatelia to však na mojej bezradnej tvári zrejme rýchlo pochopili a hneď sa ma ujali, akoby som bol ich vlastný obyvateľ.

Uniknúť zo sveta, v ktorom väčšina z nás žije dennodenne, sa neskôr ukázalo ako tie najlepšie kúpele, ktoré sa nedávajú na predpis.

Veľká ostrovná rodina

Spoznávanie kultúry, ktorá je od tej našej vzdialená minimálne toľko, ako Tonga od Slovenska, bolo takisto veľmi obohacujúce. Títo ľudia sú ako jedná veľká rodina. Mnohí z nich, videli belocha (mňa) po prvýkrát v živote.

Najmä deti. Tie boli z neohlásenej návštevy v absolútnom vytržení. Práve na deťoch sa dajú emócie sledovať najlepšie. Pravidelne, počas dňa, keď neboli v škole, ma chodili pozrieť. Po anglicky vedeli len jednu vetu a tú na mňa dookola neustále vykrikovali: „Hey Alex, what’s your name?“. Aj napriek tomu, že som im to zakaždým, aj po tisícomkráte zodpovedal, sa to s obrovským smiechom spýtali zas. Bavilo ma to, tak som túto zoznamovaciu hru s nimi hral stále dookola.

Dospelí boli sofistikovanejší. Vždy, keď sa chceli prísť pozrieť na toho blázna, ktorý si pomýlil ostrov a vystúpil na nesprávnom, tak so sebou priniesli aj nejaké jedlo. Aby som nebol hladný. Nebol tu predsa žiaden obchod. Pravidelne mi teda nosili ryby, mušle, ovocie, koláče. Raz dokonca jeden chlapík priniesol polovicu malého prasaťa.

"Ako ďaleko je tvoj ostrov?"

Mal som času dosť. Ana, ktorá bola zdravotná sestra, v malej plážovej ošetrovni, ma ubytovala na jednom lôžku pre pacientov. Nikto na ostrove nebol zranený, takže som tam strávil celý čas, kým išla ďalšia loď. Týždeň. Za tú dobu mi toho o ostrove a aj krajine veľa povedala.

Zobrala ma na večerné nacvičovanie spevu, do kostola, vybavila mi výlet na neďaleký susedný ostrov, kde bola malá dedinka. Takisto mi vybavila aj to, že sa môžem zúčastniť vyučovania v malej škole, kde boli len dvaja učitelia a 25 detí.

To bol asi ten najkrajší zážitok. Tam som sa spoznal so všetkými deťmi, ktoré v ten deň boli v škole. Neskôr ma jedno z nich aj pozvalo na návštevu k nim domov.

Volala sa Rachel a ukázala mi jej rodinu. Ženy vyrábali z listov nejakej rastliny sukne a ďalšie výrobky, ktoré sa potrebovali v dedine. Muži obrábali tabakové pole a zbierali kokosové orechy. Takto majú podelenú prácu.

Zakaždým, keď sa ma niekto chcel spýtať, na moju krajinu, tak sa pýtali na ostrov. Aký veľký je tvoj ostrov, ako ďaleko je tvoj ostrov, koľko ľudí žije na tvojom ostrove... Predsa len to majú akosi vo zvyku.

Ha’afeva je malinké územie obkolesené zo všetkých strán nekonečným oceánom. Prejsť ho dookola pešo mi trvalo asi dve hodiny spolu aj s prestávkami na fotenie a kúpanie sa pod palmou.

Nie je tu ani jeden kopec. To je najväčší problém dedinčanov. Ich nočnou morou je to, že sa na nich raz dovalí vlna tsunami a spláchne ich ako mravce v umývadle. Nemajú sa kde pred ňou skryť.

Rýchlo však meníme tému, lebo na Aninej tvári vidím skutočné zhrozenie sa. Beriem teda fotoaparát a idem sa prejsť po pláži, ktorá je okolo celého ostrova. Jedinú spoločnosť mi robia prevísajúce palmy a obrovské mušle, povaľujúce sa naokolo.

Autor: Aleš Tvrdý

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 099
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 10 411
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 602
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 777
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 721
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 507
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 078
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ľuboš Vodička: Zolná, kostol za hradbami
  2. Ľuboš Vodička: Slovenské hrady: Tematín
  3. Anton Kaiser: 100 rokov organizovanej turistiky III.
  4. Ladislav Kucharik: Bahrain - panské pieskovisko na zimu
  5. Michal Drotován: Singapur - mesto budúcnosti. Naozaj?
  6. Aleš Tvrdý: Ľudské povolania
  7. Ľuboš Vodička: Kam vo Viedni, keď prší? Albertina
  8. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Lokca
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 158
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 455
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 681
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 634
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 758
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 123
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 10 805
  8. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 7 818
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťZatvoriť reklamu