Cestopisy čitateľov. Prečítajte si cestopisy od čitateľov a blogerov, ktoré zverejňujeme v ich pôvodnej forme s drobnými jazykovými úpravami.
Časy, kedy boli krajiny juhovýchodnej Ázie aj pre nás Slovákov len čírim snom či fantáziou, sa rozplynuli ako kúdole prachu za tuktukom, ktorý odváža nažhavených turistov k múrom jednej z najznámejších pamiatok na celom svete.
Magnet na turistov
Zrejme by bolo celkom zbytočné tvrdiť, že Kambodža nepatrí na zoznam vysnívaných destinácií našinca. Nie je žiadne tajomstvo, že práve symbol krajiny, Angkor Wat, je magnetom pre ľudí z celého sveta.
S tým sa však spájajú aj ďalšie okolnosti, ktoré nie vždy môžu byť práve povzbudzujúce. Ak sa na ne však pred cestou dostatočne pripravím, tak by všetko mohlo ísť celkom hladko. Čo všetko sa teda skrýva neďaleko Siem Reap?

Skúmanie chrámového komplexu

Práve do tohto mesta prúdia nadšení turisti z celého sveta. Dalo by sa pokojne nazvať aj akýmsi základným táborom pred vstupom do rozsiahlych komplexov Angkoru. Dnes sú to už len ruiny, no aj tak stále veľmi pozoruhodné a určite nie ignorované.
Kto by si pomyslel, že toto miesto je už len akási hŕba kameňov a staré zrúcaniny, zrejme zostane zaskočený. Najmä preto, že pred zhruba dvomi rokmi robili jeden z mnohých výskumov s použitím úplne nových technológií sondovania.

Vďaka prístrojom, ktoré boli namontované v helikoptérach sa podarilo z výšky zistiť skutočne skvelý objav. Pod starým areálom známeho Angkor Watu, sa nachádza ďalšie mesto.
Okrem toho, pred pár týždňami mi neušla správa o tom, že hlboko v džungli bol objavený dlho hľadaný chrám, ktorý patrí ku komplexu Angkor. Potrvá niekoľko mesiacov, kým sa k nemu sprístupní cesta a otvorí sa pre verejnosť a turistov. Na zozname svetového dedičstva tak máme zrejme o jednu ďalšiu pamiatku navyše. Ktovie, ako sa k tomu postavia miestni biznismeni a čo si prichystajú na nažhavených turistov.

Symbol Kambodže na prenájom
Keď sem naposledy prišiel filmový štáb, z Holywoodu, aby nakrúcali kultový film Tomb Rider, tak si vláda vypýtala 10 tisíc amerických dolárov za prenájom chrámu na jeden deň. Lenže to bolo takmer 20 rokov dozadu. Dnes sú ceny opäť niekde inde.

Krajina, ktorá je zmietaná takou obrovskou korupciou, že si ju zrejme nevieme predstaviť ani v našich zemepisných šírkach, by mohla dávať školenia, ako byť v tejto „disciplíne“ najlepší. Zrejme netreba hovoriť viac ako to, že aj pýchu a symbol celej krajiny, ktorý majú dokonca aj v štátnej vlajke, sa podarilo niekomu speňažiť.
Áno, zrejme to vyzerá zvláštne, ale vstupné do týchto komplexov neputuje do štátnej pokladnice. Hlavný kabinet, ktorý riadi krajinu, sa rozhodol prenajať svetoznáme ruiny podnikateľovi zo susednej krajiny, a preto všetky peniaze putujú práve tam.

Preto sa vždy pousmejem, keď prechádzam okolo nejakého chrámu, v komplexe, a na ňom je obrovský transparent, kto financuje rekonštrukciu. Takisto by sa dalo len ťažko hovoriť v tomto zmysle práve o rekonštrukcii, lebo po lešení behá viac opíc ako robotníkov.
Pribaľte si trpezlivosť na miestnych šepkárov
Ďalší, kto si tu chce stoj čo stoj zarobiť sú ľudia, ktorí zrejme prešli psychologickým workshopom. Nenápadne sa na osamotených návštevníkov „zavesia“ a pomaličky začnú servírovať nejaké tie informácie o mieste, kde sa práve nachádzajú.

Našťastie však rýchlo prichádzam na to, že môj nový šepkár zrejme nebude ponúkať svoje služby zadarmo. Slušne mu teda poďakujem a snažím sa ho striasť. Pochopil aj on, no zadarmo veru odísť nehodlá. Preto mu teda dávam aspoň symbolickú odmenu.
Vtedy som však ešte nevedel, že ho urazím až do špiku kosti. Odmerane mi odpovedá, že to je málo. K tomu prikladá aj srdcervúci príbeh o tom, aký je hladný a nemá peniaze na školu. Nenechá ma to chladného a v pokoji mu preto odpovedám, že ak by to bolo naozaj tak, ako hovorí, tak by mu bol vzácny každý dar a neopovrhoval by ničím. Keď od neho konečne odchádzam, tak počujem ako na mňa kričí, že teda dobre, zoberie aj to, čo pred chvíľou odmietol.
Neskoro, priateľu. Netrvalo dlho a peniazom, ktoré odvrhol, sa tešili ufúľané deti v prachu. Tie si pochutnali na sladkom ovocí, ktoré boli zaplatené práve tým, čo pred chvíľou bolo niekomu málo.

Tak či onak, rád sa tam pôjdem pozrieť. Kambodža je krásna krajina a samotný Angkor je miesto, kam sa oplatí ísť kedykoľvek. Viem si to predstaviť aj bez „marketingových“ ťahov, ale realita je niekde celkom inde ako moje predstavy. Podstatné je to, aby som si vychutnal to, kvôli čomu tam idem. Je len na mne, či si nechám znepríjemniť deň alebo nie.
Autor: Aleš Tvrdý