SME
Štvrtok, 23. september, 2021 | Meniny má ZdenkaKrížovkyKrížovky
KOMERČNÝ OBSAH

Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti

Raz vidieť, než stokrát počuť platí pri jordánskej Petre dvojnásobne.

(Zdroj: Michaela Struhárová)

Kráčame tiesňavou Al Siq, okolo sú iba vysoké skaly, ktoré vrhajú chladný tieň. Približujú sa a vzďaľujú a formujú tak cestu, ktorou v pravidelných intervaloch cválajú konské záprahy s turistami. Netrpezlivo kráčame a odhadujeme, koľko metrov z 1,2 kilometra dlhej tiesňavy nám ešte ostáva prejsť na jej koniec.

Prechádzame okolo poslednej zákruty a v diaľke už začína ostré svetlo pretínať tieň, ktorý vrhajú skaly. Spoza červenej masy pieskovca sa pomaly ukazuje časť najslávnejšieho dedičstva po starom kočovnom kmeni Nabatejcov: Pokladnica, ktorá sa stala symbolom Petry v Jordánsku.

Obľúbený poznávací zájazd po Jordánsku je späť v ponuke. Jediný termín s odletom 17. septembra.

Arabskí nomádi s dômyselným vodným hospodárstvom

Až do 19. storočia bola Petra pre Európanov veľkou neznámou. Dovtedy zabudnuté hlavné mesto nabatejskej civilizácie začalo lákať čoraz viac turistov.

Nabatejci boli nomádi, ktorí zbohatli najmä vďaka obchodovaniu s kadidlom, myrhou a korením. Keď prišli do Petry, mali už dostatok bohatstva, ktoré získali putovaním po obchodnej ceste, ktorá viedla z dnešného Jemenu cez Arabský polostrov až na východné pobrežie Stredozemného mora. Nabatejci ovládli väčšinu z dôležitých obchodných centier na trase.

Zatiaľ čo iné arabské kmene mali v púštnych oblastiach problémy s vodou, Nabatejci boli majstri vo využívaní dažďovej vody. Dôkazy o ich perfektne zvládnutom manažmente vodného hospodárstva môžeme vidieť aj v samotnej Petre.

Najmä v zimnom období sa často vyskytovali prívalové dažde. Nabatejci si stavali rôzne nádrže, do ktorých zachytávali dažďovú vodu. Následne ju sieťou kanálov a akvaduktov transportovali ďalej. Pozostatky akvaduktu sa nachádzajú aj pozdĺž stien v tiesňave Siq, ktorá je vstupnou bránou do Petry.

Hlavné mesto Nabatejcov

Archeológovia a historici sa nevedia zhodnúť, kedy presne Nabatejci na územie dnešnej Petry prišli.

Prvé zmienky pochádzajú z doby okolo roku 312 pred naším letopočtom, kedy sa spomína grécky pokus o napadnutie vyspelej civilizácie v tejto oblasti. Oficiálne sa Petra považuje za hlavné mesto civilizácie Nabatejcov od vymenovania prvého kráľa Aretasa I. v roku 168 pred Kristom.

Súvisiaci článok Jordánsko: Najkrajšie miesta kráľovstva v púšti Čítajte 

Okrem premysleného vodohospodárskeho systému, ktorý bol vzhľadom na poznatky v tých dobách viac ako nadčasový, boli Nabatejci vyspelým kmeňom, čo dokazuje aj postavenie žien v ich spoločnosti.

Ženy mohli byť kňažky a vykonávať náboženské úkony, mohli autonómne vládnuť, vlastniť a zdediť majetok a dokonca ich podobizne boli zobrazované na minciach. Dôkazom o rešpektovaní žien je bohyňa Al'Uzza, tá najsvätejšia, ktorá sa spája s najdôležitejším prírodným zdrojom - s vodou. Spolu s bohom vojny a bohom vzdelania tvorí trojicu najdôležitejších bohov, ktorých uznávali Nabatejci.

Podľa National Geographic, ich panteistická viera vplývala aj na celkovú architektúru Petry. Okrem svojich bohov uznávali Nabatejci slnko. Vedci po premeraní najdôležitejších stavieb v Petre zistili, že boli navrhnuté tak, aby v deň zimného slnovratu slnko žiarilo práve na ne.

Preto sa domnievajú, že Nabatejcom na výstavbu architektonických skvostov, ktoré dnes v Petre obdivujeme, stačilo odpozorovať počas roka polohu slnka pri východe a západe.

Vrchol zlatej éry a postupný pád

Najväčší rozmach zažili Nabatejci počas vlády kráľa Aretasa IV. v 1. storočí. V tých časoch žilo v Petre okolo 40 000 ľudí. Počas svojej vlády sa mu podarilo získať rešpekt v očiach vtedajšieho rímskeho cisára Augustusa, o čo sa jeho predchodcovia márne pokúšali. Petra za jeho vlády dosiahla svoju zlatú éru.

Sila rímskeho impéria narastala a koniec Petry, ako centra nabatejskej kultúry, nastal v roku 106 nášho letopočtu. Pričlenenie pod rímsku nadvládu spustilo jej postupný úpadok a stratu statusu obchodného centra regiónu, ktorým sa stala sýrska Palmýra.

Súvisiaci článok Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? Čítajte 

Zemetrasenie v roku 363 zničilo časť Petry a aj keď Rimania v regióne postavili nové chrámy a snažili sa oblasť po zemetrasení obnoviť, príroda sa rozhodla pre ďalšiu skúšku. Otrasy v roku 551 zničili ďalšie časti a Petra sa postupne vyľudňovala.

Keď sa dostala v 7. storočí pod moc Arabov, Petra už bola opustená a vyľudnená.

1 500 rokov spiace mesto v roku 1812 objavil švajčiarsky cestovateľ Johann Ludwig Burckhardt, keď sa sem v prezlečení za arabského pútnika dostal vďaka svojmu sprievodcovi.

Premiestnenie Beduínov z Petry

S výnimkou niekoľkých križiackych výprav boli Beduíni jediní, ktorí vedeli o existencii Petry. Vedci odhadujú, že prvé kmene do opusteného mesta prišli približne v 16. storočí. Žili tradičným spôsobom v jaskynných obydliach a starali sa o zvieratá.

Keď UNESCO roku 1985 vyhlásilo Petru za kultúrne dedičstvo, jordánska vláda musela nájsť riešenie pre Beduínov, ktorí v kamennom meste žili. Vytvorili pre nich náhradné obydlia v neďalekej dedine, ktorú je možné z Petry v diaľke vidieť.

Napriek tomu, v meste stále žije niekoľko beduínskych rodín, ktoré majú svoje domovy v kamenných jaskyniach a živia sa predajom suvenírov, alebo ponúkajú odvoz turistom na oslíkoch a ťavách.

Poklady Petry sa dajú objavovať aj niekoľko dní

Ešte pred vstupom do tiesňavy Al Siq vás privíta masívna hrobka Bab Al Siq. Vstupná brána má päť pyramídových stĺpov, ktoré znázorňujú päť zosnulých, ktorí sú pochovaní v hrobke.

Pokladnica, po arabsky Al Khazneh, sa stala akýmsi symbolom Petry, aj keď zďaleka nie je najväčšou hrobkou. Vytesali ju v 1. storočí nášho letopočtu a sú v nej uložené pozostatky najvýznamnejšieho nabatejského kráľa Aretasa IV. Fasáda je vysoká takmer 40 metrov a ornamenty sú inšpirované Grékmi. Stĺpy pri vchode zdobí niekoľko postáv z mytológie a koryntské písmená. Legenda dokonca vraví, že vo vnútri je ukrytý poklad egyptského faraóna.

Neďaleko od Pokladnice sa nedá prehliadnuť rímske divadlo s kapacitou 4000 divákov, ktoré bolo významným architektonickým prvkom z obdobia rímskeho vplyvu. Štýlom sa nelíši od divadiel, ktoré sú v iných častiach Jordánska, no ako jediné bolo kompletne vytesané do skál.

Pokračujte ďalej a po pravej strane uvidíte majestátne kráľovské hrobky, kde mal byť údajne pochovaný kráľ Aretas IV., no ako vieme, jeho hrobka je v Pokladnici.

Na prvý pohľad podobná fasáda zdobí Kláštor, po arabsky Ad Deir, ktorý sa skrýva vysoko v skalách. Pomenovanie Kláštor vzniklo pravdepodobne kvôli objaveným krížom, no predpokladá sa, že ide o nabatejskú hrobku, kde sa v minulosti konali náboženské obrady.

Vedie k nemu 800 schodov, no netreba mať pred výstupom strach. Pohodovým tempom cesta trvá 30 - 40 minút. Dekoračné prvy na fasáde sú v porovnaní s Pokladnicou oveľa jednoduchšie, no rozmery Kláštora sú podstatne väčšie. Siaha do výšky 45 metrov a šírku má 50 metrov.

Ak budete pokračovať prašnou cestou ďalej (je označená šípkou), môžete si užiť výhľady na údolie Wadi Araba, Izrael a Palestínu.

Najväčšou samostatne stojacou stavbou v Petre je Veľký chrám, ktorého rozloha je približne 7 000 štvorcových metrov. Chrám je možné vidieť pri prechádzaní Stĺpovou ulicou, ktorú bola považovaná za rušnú nákupnú ulicu s miestnym trhom.

Koľko času si nechať na Petru?

Hlavná trasa Petrou má asi 10 kilometrov a vedie okolo najznámejších chrámov a hrobiek. Ak máte možnosť v Petre ostať dlhšie ako jeden deň, môžete prejsť aj niektorý z ďalších chodníkov, ktoré sú náročnejšie a podstatne menej zaľudnené.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád
  2. Varujú pred púštnymi búrkami v Dubaji
  3. Nová certifikovaná káva na vašich obľúbených čerpacích staniciac
  4. Potrebujeme poďakovať vzorom. Preto rozbiehame novú biznis cenu
  5. Môžu byť kancelárie pripravené na budúcnosť?
  6. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  7. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov
  8. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  9. Znalec slovenského brandy
  10. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  1. Spravte si zásoby zdravia
  2. Stropný zdvihák zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  3. Nevedomosť poslancov opäť zhorší podmienky pre zamestnancov
  4. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  5. Na ropnej plošine sa len pracuje a spí
  6. Potrebujeme poďakovať vzorom. Preto rozbiehame novú biznis cenu
  7. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov
  8. Varujú pred púštnymi búrkami v Dubaji
  9. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  10. SodaStream má viac ako 700 predajcov, očakáva ďalší rast
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 10 194
  2. Slovenský orloj – svetová atrakcia 4 900
  3. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 4 539
  4. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 633
  5. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 584
  6. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 3 134
  7. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 2 781
  8. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád 2 549
  9. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 2 294
  10. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty 2 283
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 16. - Kto objavil Antarktídu - Bransfield, Bellingshausen alebo Palmer?
  2. Pavel Dvořák: Ako ma zmenilo desať rokov v Číne
  3. Alžbeta Szomolaiová: Zo Stratenej na Havraniu skalu
  4. Blanka Ulaherová: Sobota v údolí Wachau - od Richarda Levie srdce až po šnicľu v žemli
  5. Martin Majzlan: Kirgizsko - Z konského sedla až po pláže Issyk-Kul
  6. Vladimír Benčík: Hanoj – s blížiacimi sa sviatkami lunárneho Nového roku je čoraz veselší a exotickejší
  7. Iveta Bakitová: Poďte so mnou spoznávať známe aj menej známe miesta Talianska
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 14. - Desať zaujímavostí o Antarktíde 2/3
  1. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí 25 972
  2. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič. 17 131
  3. Dušan Koniar: Ostávajú možno dva mesiace 8 968
  4. Stanislav Martinčko: Zatýkanie za spevu pápežskej hymny !! 6 097
  5. Martin Dorčák: DPH podľa Remišovej 5 765
  6. Marek Mačuha: Boris Kollár preráža dno 3 770
  7. Lucie Meisnerová: Svadba v polovici života 3 769
  8. Peter Chudý: Vyšetrovateľov NAKA treba umlčať a naordinovať im leopoldovskú diétu alebo ako nevinný človek môže skončiť za mrežami 3 765
  1. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  3. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  4. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  5. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  6. Karolína Farská: Dva rozdielne protesty za slobodu
  7. Adam Valček: Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia
  8. Adam Valček: Kauza DPB: Predaj vyše stotisíc pokút skontrolujú, toto sú ďalšie pochybnosti
Skryť Zatvoriť reklamu