Viac ako sto rokov navštevujú veriaci Lurdskú jaskynku v Bratislave

O histórii tohto unikátneho pútnického miesta i o ľudských osudoch hovorí vyše štyri tisíc ďakovných tabuliek, ktorými ľudia obložili múry jaskynky. "Vznikla v roku 1892 v septembri. Je to bývalý kameňolom, z ktorého sa pôvodne ťažil materiál na stavbu neďalekého kostola," povedal pre TASR cirkevný historik Jozef Haľko, ktorý práve o tejto jaskynke napísal knihu.

Na pútnické miesto sa zmenila po tom, čo do nej v roku 1892 robotníčky bratislavskej textilky darovali sochu Panny Márie, ku ktorej postupne začali pribúdať prosebné i ďakovné kamenné tabuľky. "Štatistika hovorí, že je tu 4212 tabuliek, sú formulované v 12 jazykoch, vrátane rumunčiny, ukrajinčiny, nemčiny, angličtiny, slovenčiny a francúzštiny," hovorí Haľko. Je tu dokonca i tabuľka z Austrálie, či San Diega v Kalifornii. Napriek tomu sú ešte aj dnes na múroch v jaskyne voľné miesta. Podľa Haľka pribudlo najviac tabuliek - za jeden rok až sto - v roku 1945 po skončení druhej svetovej vojny. Práve vo vojnových rokoch bola poškodená aj socha Panny Márie, preto sem v roku 1946 umiestnili novú.

Keď začal mladý kňaz Haľko uvažovať o zmapovaní histórie jaskynky, potreboval asi 20 ľudí, aby spísali obsah tabuliek. "Tie osudy, ktoré sa mi podarili vypátrať, hovoria o tom, že sa tu uskutočnili zázraky," tvrdí Haľko. Podľa neho pútnické miesto s takouto hodnotou, kde dali sami mariánski ctitelia do kameňa vtesané vyznania, je ojedinelé nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe.