SME

Už by som sa na to nedal. Príbehy slovenských pamiatok v UNESCO

Spišský hrad (Zdroj: Dušan Beňo)
Už by som sa na to nedal. Príbehy slovenských pamiatok v UNESCO

Nie všade sa zo zápisu radujú.

Tento článok je od autorov edície knižných sprievodcov Skvelé Slovensko (Spectacular Slovakia) a bol publikovaný v bedekri Slovensko.

Na oltári dreveného artikulárneho kostola v Leštinách na Orave sa vynímajú dve výnimočné postavy kresťanskej ikonografie. Po páde komunizmu a následnom rabovaní kultúrnych pamiatok neoceniteľné originály sošiek bratov Árona a Mojžiša, ktoré v kostole stáli po stáročia, zmizli.

Obyvatelia Leštín niesli ich stratu ťažko, preto požiadali miestneho rezbára, aby za ne vytvoril náhradu. Výsledkom jeho snahy je už len približná podoba vychýrenej a jemnej rezbárskej práce niekdajších majstrov.

Po dokončení sôch máloktorému farníkovi prekážalo, že rezbárovi ako model poslúžila dvojica netradičnejších predlôh. Keď boli totiž Leštiny v roku 2008 zapísané do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO, sošky Árona a Mojžiša sa stali jedinými chránenými záhradnými trpaslíkmi na svete.

Samozrejme, tieto gnómické postavy pre UNESCO v Leštinách neboli rozhodujúce. V centre záujmu bol v prvom rade kostol zo 17. storočia, v ktorom sú sochy umiestnené. Je jedným z ôsmich drevených kostolov nachádzajúcich sa v slovenskej časti Karpát zapísaných do prestížneho Zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO.

Tento zoznam od svojho vzniku v roku 1972 poskytuje pamiatkovú starostlivosť prírodným a kultúrnym pamiatkam z moderných aj antických čias, celkovo v 153 krajinách po celom svete. Na Slovensku máme sedem takýchto lokalít.

Aké ťažké je zapísať pamiatku

„Niektoré drevené kostoly zo zoznamu UNESCO nájdeme v skutočne maličkých dedinkách s 50 obyvateľmi,“ hovorí historik Milan Dudáš, ktorý sa v roku 2008 zaslúžil o zápis drevených kostolov do spomínaného zoznamu.

„Tí ľudia sú na ne veľmi hrdí,“ dodáva. UNESCO samo nové lokality vhodné pre zápis nevyhľadáva, ale podporuje navrhovateľov, aby o vhodnosti predkladanej lokality presvedčili príslušnú komisiu.

Proces je náročný a pre väčšinu vlád a organizácií aj finančne nákladný, no niekedy sa na ňom zúčastňujú aj omnoho menšie zoskupenia, často na základe dobrovoľnosti.

„Keby som na začiatku vedel, aký náročný tento projekt bude, nikdy by som sa do toho nepustil. Vyžiadal si množstvo práce a starostí: vyplniť všetky formuláre a dodržať všetky smernice UNESCO. Niekedy to bolo naozaj hrozné,“ povedal Dudáš.

Jeho úsilie o zápis drevených kostolov do zoznamu trvalo takmer desať rokov a vyžiadalo si nespočetné hodiny výskumu, administratívy a boja s byrokraciou.

Prečo sú slovenské drevené kostoly v UNESCO

Všetko sa to začalo v Nórsku v roku 1998. V drevenom kostole v Urnes, jedinom nórskom drevenom kostole zapísanom do zoznamu UNESCO. Tu totiž Milan Dudáš študoval technológiu reštaurátorstva dreva.

Čítajte viac o Slovensku v edícii knižných sprievodcov Spectacular Slovakia Bedeker Slovensko: Príbehy, ktoré inde nenájdete Čítajte 

„Pomyslel som si, že aj na Slovensku máme množstvo drevených kostolov. Sám som sa narodil v dedine, kde taký kostol máme, a pritom o nich vieme len málo,“ hovorí. Najskôr sa venoval vlastnému výberu kritérií, ktoré by malo UNESCO zvážiť, až potom sa pustil do ďalších detailných požiadaviek organizácie.

„Rozhodol som sa vybrať len živé drevené kostoly,“ hovorí Dudáš a myslí nimi tie, v ktorých sa dodnes pravidelne slúžia omše.

„Pre mňa je kostol stavbou postavenou pre ľudí.“ Niektoré farnosti sa o zápis zaujímali viac ako iné. Cirkevní predstavitelia sa často obávali straty autonómie či toho, že nebudú môcť používať kostoly na ich pôvodný účel. Iní sa báli návratu podmienok z predošlého režimu, kedy neviditeľná autorita podrývala ich individuálnu kontrolu. A niektorí jednoducho nechceli mať žiadne nepríjemnosti.

Tam, kde to bolo možné, sa Dudáš usiloval o kompromis. Ten urobil aj v prípade ponechania spomínaných obľúbených „trpaslíkov“ na ich mieste na oltári v Leštinách počas návštevy inšpektorov z Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla.

Výsledkom jeho práce bol zoznam ôsmich drevených kostolov vybraných približne zo šesťdesiatich z celého Slovenska. Sú medzi nimi rímskokatolícke, evanjelické a gréckokatolícke kostoly v Kežmarku, Hervartove, Hronseku, Bodružali, Tvrdošíne, Ladomirovej, Ruskej Bystrej a Leštinách.

Ako sa Levoča dostala do UNESCO

Aj niektoré ďalšie slovenské pamiatky zapísané v zozname UNESCO prešli podobným zložitým a vyčerpávajúcim uznávacím procesom.

V roku 2002 sa predstavitelia stredovekej Levoče, odkiaľ pochádzal svetoznámy rezbár Majster Pavol, začali usilovať o zápis mesta do zoznamu.

Ich snahou bolo, aby UNESCO rozšírilo zápis neďalekého Spišského hradu a priľahlých pamiatok o toto de facto hlavné mesto regiónu. No aj napriek tomu, že sa Levoča snažila len o rozšírenie už existujúceho zápisu, úsilie, ktoré si to vyžadovalo, bolo obrovské.

Levoča (zdroj: Nákres z bedekra Slovensko - Spectacular Slovakia)

„Pracoval na tom celý tím, nie len jeden človek,“ povedal Ivan Dunčko, bývalý riaditeľ oddelenia cestovného ruchu a rozvoja v Levoči. Pár rokov po zápise bol Dunčko opäť v kancelárii s výhľadom na prekrásne levočské námestie. Z police zložil obrovskú červenú škatuľu plnú papierov v angličtine, zvitkov máp, najrôznejších správ a iných dokumentov.

Bedekre: Skvelé Slovensko (Spectacular Slovakia) Cestujte po Slovensku a spoznajte nepoznané Čítajte 

„Toto je naša prihláška do UNESCO, patrí k tomu ešte jeden podobný spis plný leteckých máp. Je o stave ochrany pamiatok, ochrane prírody, o kostoloch, ovzduší v kostoloch, ohrozujúcich faktoroch... Tieto dokumenty putovali cez ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo kultúry až do centra Svetového dedičstva UNESCO.“

Počas hodnotiaceho procesu inšpektori navštívili Levoču oficiálne aj inkognito.

„Mal som pocit, že Levoču poznajú lepšie ako my. Hrabali sa úplne vo všetkom,“ spomína Dunčko.

Exkluzívne kluby však zvyčajne majú prísne pravidlá a rovnako ako na údržbu kostola, UNESCO prísne dohliada aj na výstavbu v Levoči. Firmy a majitelia nehnuteľností v zóne UNESCO nesmú na budovách vykonávať zásadné stavebné úpravy a pod oficiálnu ochranu spadá napríklad aj výhľad na mesto z cesty do Popradu.

Niektorí kritici tvrdia, že zákaz výstavby len obmedzuje rozvoj mesta. A aj keď po zápise Levoče do zoznamu UNESCO rezervácie v hoteloch a počet turistov vzrástli, naďalej pretrvávajú obavy, že pamiatky UNESCO môžu stratiť svoju funkcionalitu.

​Turistický sprievodca je dostupný v kníhkupectvách a online aj v našom e-shope.

Život vo Vlkolínci sa po zápise do UNESCO zmenil

Obavy z toho, ako sa živá obec môže postupne zmeniť na múzeum, sa najviac zhmotnili v prípade Vlkolínca, malebnej dedinky ležiacej na svahoch Veľkej Fatry pri Ružomberku.

Hŕstka trvalých obyvateľov Vlkolínca je frustrovaná z davov necitlivých návštevníkov, ktorí si zjavne neuvedomujú, že sa nenachádzajú len v mimoriadne autenticky pôsobiacej turistickej atrakcii pod holým nebom.

Vlkolínec bol na zoznam zapísaný v roku 1993, pričom UNESCO vyzdvihlo jeho približne 45 drevených budov ako najzachovalejšie a najkomplexnejšie zoskupenie tradičnej ľudovej architektúry na Slovensku.

Jeho rozprávková scenéria viac pripomína niektorý z našich nespočetných skanzenov ako skutočne obývané mestečko. Pozdĺž hlavnej ulice s niekoľkými lavičkami tečie zurčiaci potôčik. Nad ním sa skláňajú nízke drevené chalupy s priedomiami lemovanými narúbaným drevom a kostrbatými plotmi. Na ne miestni občas umiestňujú tradičné výrobky.

Spod striech občas vykúkajú satelitné antény ako dôkaz moderného osídlenia a v roku 2019 bola v obci konečne otvorená aj reštaurácia.

Zápis do zoznamu UNESCO síce poskytol Vlkolíncu a jeho krehkej architektúre ochranu pred zubom času, ale priniesol so sebou aj zástupy turistov dychtiacich po dotyku s tým, čo je najcennejšie práve vtedy, keď je to nedotknuté.

Slovenské UNESCO jaskyne

Rovnaký osud trápi aj niektoré naše jaskyne, najmä tie v oblasti Slovenského krasu, ktoré boli na zoznam UNESCO zapísané už v roku 1995. Ich sprístupnenie so sebou prináša niektoré znepokojujúce dilemy, napríklad tú, ako vlastne naše podzemné poklady vystavovať, ale zároveň ich chrániť pred zničením.

Bedeker: Región Košice V Košíckom kraji sa nachádzajú všetky naše UNESCO jaskyne ale aj omnoho viac. Čítajte 

Samozrejme, najosvedčenejšou metódou je ponechať ich uzatvorené. No krásy, ktoré nikto nevidí, akoby ani neexistovali.

A tak sa napríklad návštevníkom Krásnohorskej jaskyne ponúka takmer autentický speleologický zážitok: oblečení v jaskyniarskej kombinéze s prilbou a speleologickou lampou, pridŕžajúc sa vodiacich lán, lezú turisti úzkymi štrbinami po rebríkoch, až nakoniec dosiahnu majestátny centrálny stalagmit, jeden z najväčších svojho druhu na svete.

V našej najdlhšej jaskyni Domica si zas turisti môžu kúpit podmanivú plavbu podzemnou riekou.

V Ochtinskej jaskyni vás uhladený betónový chodník povodí okolo krehkých aragonitových útvarov pripomínajúcich špicaté úpony morských ježoviek či vtáčie hniezda.

Bohužial, pred rukami, ktoré si sem-tam uchmatnú zakázaný suvenír, sa brániť nedokážu. Odlomiť stalaktit, ktorý vznikal milióny rokov, trvá menej ako sekundu. Ani UNESCO takémuto vandalizmu nedokáže zabrániť.

Dokonca Milan Dudáš, ktorý je zároveň vedcom, historikom, spisovateľom a uznávanou autoritou v oblasti starostlivosti o pamiatky, ponúka ako ochranu pred ničivými silami ako oheň len jednu neistú metódu: „Modliť sa!“

Čo ešte môže pribudnúť do zoznamu

Stránka UNESCO ponúka aj zoznam pamiatok a lokalít, ktoré boli v minulosti navrhnuté na zápis, no ešte stále čakajú na svoj osud.

Na zozname sú napríklad pamätník Chatama Sofera v Bratislave, archeologické nálezy z obdobia antického Ríma Limes Romanus na strednom Dunaji (na Slovensku je najznámejšia z nich Gerulata v Rusovciach), historické centrum Košíc, gejzír v Herľanoch alebo kostolík v Kopčanoch.

Tento článok je od autorov edície knižných sprievodcov Skvelé Slovensko (Spectacular Slovakia) a bol publikovaný v bedekri Slovensko.

Čítajte ďalej

TOP pätnásť miest v Spojených arabských emirátoch

Emiráty zďaleka nie sú len o modernom Dubaji. Objavte aj menej známe miesta.

Mešita šejka Zayeda

Poznáte vlajky Afriky? Otestujte sa v kvíze

Preverte si znalosti o vlajkách afrických krajín. (2)

Ilustračné foto.

Veterány sú symbolom Kuby. Hemingway ich vlastnil sedem

50 percent áut, ktoré boli registrované pred embargom, je stále funkčných.

Najlepšie destinácie na dovolenku v novembri

V mnohých destináciách sa v novembri dovolenková sezóna rozbieha.

Tipy na skvelú dovolenku v novembri.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop