|
Kaštieľ v Brodzanoch. |
"Zrenovovali sme Puškinovu sálu, sálu prekladateľov Puškinových diel od klasikov po súčasnosť či obývaciu izbu a spálňu poslednej panej kaštieľa Natálie Oldenburgovej," povedala Helena Filipová, riaditeľka múzea, ktoré patrí pod Slovenskú národnú knižnicu.
Múzeum síce nesie Puškinovo meno, nechýbali v ňom jeho knihy, no Puškin v Brodzanoch nikdy nebol. Žila v ňom jedna z troch sestier Gončarovových - Alexandra. Najprv bola Puškinovou milenkou a keď si zobral jej sestru Natáliu, stala sa jeho švagrinou. Zlomené srdce jej liečil rakúsky diplomat Gustav Friesenhof. Ako svoju manželku ju doviedol na brodzianske panstvo. Ich dcéra Natália Oldenburgová poznačila svojím sociálnym cítením región. Založila chudobinec, školu a nemocnicu. Brodzany premenila na kultúrne centrum, pozývala doň umelcov a vzdelancov. Jej pohreb v roku 1937 si najstarší obyvatelia obce pamätajú. A spomínajú, že ju volali pani Osvícená.
"Získali sme obrazy jej troch obľúbených psov - Myry, Minky a Cézara, ktoré sama namaľovala. O psoch po smrti svojho manžela povedala, že keby nemala svoje zvieratá, tak neverí, že existuje naozajstná láska. Dala im postaviť cintorín, v ktorom mal každý náhrobný kameň so zlatým epitafom. Dnes sú z neho iba zvyšky. V novej expozícii je Nátáliin nábytok, umývadlo nájdené na povale i jej fľaštička ťažkého ruského parfumu, ktorý aj po rokoch vonia," hovorí Helena Filipová.
Múzeum v brodzianskom kaštieli prežilo aj vďaka Puškinovmu menu. Podporovala ho aj ruská inteligencia, ktorá emigrovala do Prahy a Bratislavy. Puškin neprekážal bývalému režimu a príliš sa nezdôrazňovalo, že ho kúpil rakúsky diplomat Friesenhof.
Aj keď v kaštieli znela francúzština, nemčina a občas ruština, snom riaditeľky je rozšíriť ho o dokumenty v esperante. Tento jazyk ovládal osobný lekár Leva Nikolajeviča Tolstého Dušan Makovický, ktorého stopy nájdeme v literárnej expozícii. Nachádza sa tam už knižka základov esperanta z roku 1907. (bej)
FOTO SME - JANA BEŇOVÁ