Jeden z dvoch víťazných cestopisov v súťaži pre vysokoškolákov, ktorú zorganizoval portál dovolenka.sme.sk. Cestopisy zverejňujeme v pôvodnej podobe, s drobnými korektúrami.
S nápadom osláviť Nový rok v Bosne a Hercegovine prišla pôvodne naša kamarátka, no ja a sestra sme sa k tomuto dobrodružstvu s nadšením pridali, keďže zbožňujeme cestovanie. O Bosne sme vedeli možno akurát to, že patrí k bývalým krajinám Juhoslávie, miešajú sa v nej tri náboženstvá a existuje tam riziko objavenia ešte aktívnych náloží mín. V skutočnosti je však táto záhadná krajina plná prírodných, kultúrnych a historických krás.
(zdroj: Karin Chrvalová)V piatok, 28. decembra sme vyštartovali z Bratislavy na dvoch autách a vydali sa naprieč dvomi krajinami až do Bosny. Spolu s priateľmi sme mali o zábavu postarané už od začiatku, hlavne keď sa priateľke pokazilo auto na hranici s Chorvátskom a okamžite sa stala hviezdou pre prítomných hraničných policajtov.
Na pohľad vyzerá Bosna a Hercegovina chudobne, o čom svedčí veľké množstvo roztrúsených nedostavaných stavieb a všade prítomných túlavých psov. Ibaže človek sa nesmie nechať odradiť, pretože by sa pripravil o úžasný zážitok zo spoznávania tejto krajiny.
Tuzla
Okolo jednej sme dorazili do Tuzly, ktorá leží na sever od hlavného mesta Sarajeva. Ak mám byť úprimná, Tuzla vyzerá ako nejaké staré sídlisko v Košiciach, či v Petržalke.
Našťastie, historické centrum nesklamalo. Zamenili sme si eurá za miestnu menu – konvertibilné marky. Netreba si zamieňať veľa, pretože spätný výmenný kurz je veľmi nevýhodný a mnohokrát dokážete zaplatiť aj eurami. Prešli sme sa po parku, kde sme si urobili skupinovú fotku s kráľom Tvrtkom a zbehli na nákupy do potravín. Ó áno, Bosna je veľmi lacná, takže sa tam rozhodne oplatí nakupovať sladkosti.
Tuzla (zdroj: Karin Chrvalová)Sarajevo I
Hoci podľa Google Maps by cesta z Tuzly do Sarajeva mala trvať necelé dve a pol hodiny (ak zvolíte trasu cez mestečko Olovo), kvôli zápcham nám to trvalo až príliš dlho. Nemohli sme si však nevšimnúť, že v Bosne natrafíte na čerpacie stanice takmer na každom rohu.
Hlavné mesto patrí s rozlohou takmer 142 km2 k menším hlavným mestám, no to neznamená, že sa tam nedokážete stratiť. Nájsť ubytovanie bolo pre nás celkom problémom aj kvôli chaotickej doprave. Ak niekedy pôjdete do Bosny, treba si na toto dávať pozor. Ľudia tu skutočne jazdia ako sa im zapáči – ich šoférovanie mi prišlo horšie ako šoférovanie Tunisanov. V zásade tu treba trúbiť na tých, čo jazdia podľa predpisov.
Napokon sme náš štvorizbový apartmán našli a privítal nás majiteľ Admir, veľmi sympatický mladý muž. Apartmán ma veľmi milo prekvapil, okrem troch izieb sme mali k dispozícii aj priestrannú obývačku spojenú s kuchyňou, no a do kúpeľne som sa zamilovala hádam ešte skôr, ako som ju vôbec videla.
Na druhý deň sme sa so skvelou náladou vydali obdivovať krásy Sarajeva. Musím priznať, že mesto bolo nádherné. Miešajú sa v ňom kostoly spolu s mešitami (z ktorých môžete niektoré aj navštíviť) a minaretmi, odkiaľ, ako v býva zvykom, päťkrát za deň zvoláva muzeín k modlitbe.
Najlepšie však na Sarajeve je, že z každého rohu na vás dýcha história. Pri prechádzke po meste natrafíte na Červené ruže Sarajeva, ktoré uvidíte nielen na chodníku, ale i na budovách. Tieto označujú miesta, kde dopadli šrapnely počas útokov na Sarajevo v rokoch 1992 – 1995.
Sarajevo (zdroj: Karin Chrvalová)V meste sa okrem nich nachádzajú aj iné monumenty, pripomínajúce túto, ale aj iné udalosti z histórie, okrem iných aj Večný plameň, venovaný obetiam 2. svetovej vojny.
Večný plameň, Sarajevo (zdroj: Karin Chrvalová)Staré mesto je fascinujúce svojim zjavom a schopnosťou uspokojiť nákupné aj gurmánske chúťky. My sme sa predovšetkým zamerali na nákup suvenírov, no nezabudli sme občas do niečoho „zobnúť“. Na každom rohu nás vítali priateľskí obchodníci, ktorí však nie sú takí neodbytní ako v niektorých moslimských krajinách. A hoci dokopy ovládame asi osem jazykov, domáci aj tak komunikujú po svojom.
Sarajevo (zdroj: Karin Chrvalová)Najviac som však ocenila návštevu dvoch múzeí, ktoré približovali vojnu v Bosne. Prvým bolo War Childhood Museum, kde sa nachádzalo množstvo predmetov, ktoré si ľudia z čias vojny zachovali dodnes. Ku každému je pripojený príbeh a človek sa dokáže ľahšie vžiť do kože ľudí, čo vojnu zažili. Vstup pre študentov stojí 8 konvertibilných mariek, teda asi 4 € na osobu.
War Childhood Museum, Sarajevo (zdroj: Karin Chrvalová)Po ňom sme sa presunuli do Múzea zločinov proti ľudskosti a genocídy (Museum of Crimes Against Humanity and Genocide), ktoré zobrazuje hrôzy vojny pomocou fotografií, výpovedí obetí, videí, rôznych predmetov, ale aj replík koncentračných táborov. Po celom dni sme boli unavení a ja osobne som už nezvládala čítať dlhé príbehy, no ak múzeum navštívite, dokážete tam stráviť aj dve hodiny, kým prejdete všetky miestnosti. Vstupné na osobu je 5 KM = 2,50 €.
Múzeum zločinov proti ľudskosti a genocídy (zdroj: Karin Chrvalová)Poslednú zastávku sme si urobili v kaviarni Tito, ktorá je ladená do komunistického štýlu a zo stien sa na vás díva diktátor Josip Broz Tito (doteraz ľutujeme, že sme si nekúpili šálku s jeho vyobrazením, ktorá je dostupná takmer v každom obchode so suvenírmi). Keďže vonku bolo chladno, s kamarátkami sme sa zohriali pri horúcej čokoláde s úplne božskou šľahačkou a muži zostali verní pivu.
Mostar
Na ceste do Mostaru sa nám naskytol magický pohľad na bosniansku prírodu. Všade okolo nás sa nachádzali hory a cesta sa vinula popri čarokrásnom tyrkysovo modrom jazere Jablaničko. Vďaka riedkemu osídleniu nášmu pohľadu naň takmer nič nebránilo.
Do Mostaru sme dorazili po približne dvoch hodinách. Osobne priznávam, že je to jedno z najkrajších miest, ktoré som doteraz videla. Malé mestečko sa nachádza v údolí medzi dvoma kopcami a je rozdelené na dve časti – moslimskú a kresťanskú – spojené starobylým mostom. Jednou atrakciou je aj muž z neho zoskakujúci, za skok si pýta 50 € a o jeho financovanie sa zväčša starajú nadšení nemeckí dôchodcovia.
Mostar (zdroj: Karin Chrvalová)Na obed sme sa zastavili v reštaurácii Europa, čo bolo miesto s príjemným posedením a prijateľnými cenami. Dali sme si tradičné čevapčiči so somunom (známy tiež ako arabský chlieb), ajvarom (čo bola pikantná pasta z čili papričiek) a zeleninovou oblohou. K tomu sme si doobjednali ešte baklavu ako dezert a ak máte radi kombináciu orechov a medu, tak vám ju vrelo odporúčam. Za obed pre dve osoby spolu s nápojmi sme zaplatili 12 €.
Mostar (zdroj: Karin Chrvalová)Sarajevo II
Keďže sme si nestihli pozrieť Sarajevo celé za jeden deň, na Silvestra sme sa vybrali pozrieť si most, kde bol spáchaný atentát na následníka Rakúsko-Uhorského trónu Ferdinanda d’Este. Pôvodný pomník tam už bohužiaľ nenájdete, no pamätná tabuľa tam stále stojí.
Odtiaľ sme sa vydali smerom k Žltej bašte, ktorá sa týči nad mestom. Prechádzali sme okolo rozsiahleho cintorína, kde sa nachádza aj hrobka prvého predsedu Kancelárie prezidenta Bosny a Hercegoviny. Polovici z nás sa úplne hore k bašte nechcelo, no i tak sme mali celé Sarajevo i jeho okolie ako na dlani.
(zdroj: Karin Chrvalová)Kým sme sa opäť zoskupili so zvyškom skupiny, strávili sme príjemný čas v kaviarni Kamarija, ktorá ponúka úchvatný výhľad, lahodnú čokoládu a ak máte radi mačky, môžete popri pití kávy jednu rozmaznávať na kolenách.
Na ďalší deň ráno sme Bosnu opustili, no nezabudli sme v ten večer poriadne osláviť Silvestra a sledovať ohňostroj, o ktorý sa niektorí odvážlivci napriek zákazu pokúsili.
Aby som nezabudla, ešte pridám náklady našej cesty:
- ubytovanie 47,50 €/os.,
- palivo (LPG) 34,00 €/os.,
- vreckové 30,00 € (pôvodne zamenené, no dalo sa platiť aj eurami a samozrejme kartou),
- + náklady na potraviny, keďže sme si varili sami.
Autor: Karin Chrvalová