Košičanka Juliana Antožyová si počas posledných 8 rokov vytvorila náhradný domov hneď v niekoľkých krajinách. Indonézsky ostrov Bali ju inšpiroval natoľko, že sa rozhodla založiť projekt GadoGado, vďaka ktorému robí radosť módnymi doplnkami na Slovensku a v Českej republike a pomáha lokálnym ľuďom.
Juliana, ďakujem, že si si našla čas na rozhovor. V článku na tvojom blogu Life is better in bikinis píšeš, že cestuješ celý život. Viedli ťa k tomu rodičia alebo si začala cestovať sama?
To ja ďakujem za túto možnosť. K cestovaniu ma určite už od malička viedli moji rodičia. Po prvýkrát som bola pri mori, keď som mala tri roky a odvtedy sme pravidelne jazdili každé leto do prímorských letovísk a v zime zase na hory za snehom a lyžovačkami. Každé prázdniny, či už dlhšie, alebo kratšie sa nám rodičia snažili vymýšľať výlety.
Od momentu, kedy som sa začala na plno venovať basketbalu sa k tomu pridalo aj cestovanie po Európe s mojim basketbalovým teamom. Úplne sama na vlastnú päsť som vycestovala po prvýkrát na pracovné leto len pár týždňov po maturite. Od tohto momentu datujem moje teraz už 10-ročné obdobie pravidelného a pomerne častého cestovania po svete.
(zdroj: Juliana Antožyová)Prečo si sa rozhodla študovať v Prahe?
Vyhorela som v práci, rozišla sa s priateľom a potrebovala som zmenu. Od posledného štúdia, ktoré som ukončila s bakalárskym titulom na Slovensku, som mala 3-ročnú pauzu a naplno som sa venovala klasickému dospeláckemu životu. Pracovný kancelársky život som nedokázala skĺbiť s tým súkromným, a tak úplne ideálne nedopadlo ani jedno ani druhé. Musela som si ako rozptýlenie vymyslieť nový projekt, a tým bola výzva zvaná magisterské štúdium Ázijských štúdií na Metropolitní univerzite v Prahe (MUP).
Viem o tebe, že vďaka škole si dostala možnosť študovať v Thajsku, no po štúdiu si sa rozhodla pre Bali. Čím ťa tak uchvátilo, že si sa rozhodla tam na dlhšiu dobu zakotviť a neostala si v Thajsku?
Aj vďaka môjmu štúdiu Ázijských štúdií na MUP Praha som dostala možnosť ísť na polroka študovať do Bangkoku na jednu prestížnu univerzitu, kde som sa dostala do lepšieho kontaktu s Juhovýchodnou Áziou. Región, ktorý dodnes označujem za najkrajší na svete. Tak neuveriteľná rozmanitosť, príroda, kultúra, ľudia - mohla by som pokračovať do nekonečna.
Juhovýchodná Ázia bola láska na prvé zažitie a ja som po polroku v Thajsku vedela, že sa chcem chvíľu zdržať a užiť si to tam naplno. Bali bol v podstate kompromis, ktorý som v tej dobe urobila s mojim bývalým priateľom. Hľadali sme miesto, ktoré by na život a prácu vyhovovalo nám obom a Bali nám prišlo ako ideálny ostrov, na ktorom sme nakoniec kotvili krásne tri roky.
(zdroj: Juliana Antožyová)Ako vyzeral tvoj domov na Bali? Snažila si sa vytvoriť si svoje “malé Slovensko”, aj keď pod palmami?
“Doma” som si za 28 rokov života tak rôzne po svete už vytvárala niekoľkokrát. Spomeniem Prahu, Bangkok, Bali, Sydney, či momentálne Košice. Za každým je to pre mňa viac o tom, s kým som a aké obľúbené miesta mám v okolí apartmánu/bytu/domu ako o tom kde bývam.
Na Bali som bývala s bývalým priateľom a kamarátmi z Brna, ktorí mi robili moje malé Česko Slovensko uprostred Indonézie. Západy slnka na pláži, pizza pri pozeraní filmov na plátne u nás vo villke, drink pri bazéne, či výlety na motorkách takmer každý víkend boli to naše obľúbené. Slovensko mi pripomínali návštevy, ktoré za nami na Bali lietali, ale aj náhodní turisti zo Slovenska, na ktorých som občas natrafila.
Typický balijský Joglo domček (zdroj: Juliana Antožyová)Mala si možnosť absolvovať štipendijný pobyt na ďalšom indonézskom ostrove Sumatra, ktorý je úplne odlišný od Bali a oveľa menej turistický. Akí sú tam ľudia a ich bežný život v porovnaní s Bali?
Uff! Pri spomienkach na Sumatru sa mi vždy vynoria rôzne zmiešané pocity. Dozvedela som sa tam, o čom skutočne je náboženstvo v Indonézii, keďže až 88% krajiny sú moslimovia a hinduistické Bali je skôr výnimka. No a tiež som sa 4 mesiace do hĺbky venovala štúdiu sumatrianskej kultúry s názvom minangkabau.
Ľudia na Sumatre sú práve týmito dvoma vecami veľmi ovplyvnení a s Bali sa to absolútne nedá porovnať. Turizmus a všetko to, čo na Bali priniesol (dobré aj zlé) na Sumatre nie je, respektíve len úplne minimálne. Ľudia tam preto vôbec nevedia, ako sa majú v určitých situáciách správať a nemajú naše "západné" zmýšľanie. Veľa z nich nikdy neprišlo do kontaktu s “bule”, čo je indonézsky výraz pre expata/belocha a ja spolu s ostatnými zahraničnými študentmi sme pre nich boli neuveriteľná exotika.
V tradičnom oblečení na Sumatre (zdroj: Juliana Antožyová)Tvorili sme skupinu 12 študentov z krajín ako Slovensko, Grécko, Fiji, Vietnam, Vanuatu, Tuvalu, Azerbajdžan, takže keď hovorím o exotike, naozaj nepreháňam. V určitých situáciach verili, že im prinesieme šťastie, a preto si nás fotili alebo sa nás chceli dotknúť, no a v opačnom prípade boli aj situácie kedy mamičky zakrývali deťom oči pretože si mysleli, že prinášame smolu.
Aj kvôli tomu som sa občas vyskytla v situáciách, ktoré by som znova zažiť nechcela. Na druhej strane musím povedať, že na Sumatre som videla nádhernú ešte nedotknutú prírodu, pláže, čajové plantáže a spoznala, čo to je žiť v skromnosti, kde je základom života rodina a nie materializmus.
Na Bali sa tiež zrodila myšlienka tvojej značky módnych doplnkov GadoGado, ktorá ponúka nielen krásne produkty, ale má aj hlbší zmysel pre lokálnu komunitu.
GadoGado vzniklo ako projekt, ktorým chcem aj ľuďom doma na Slovensku a v Česku priniesť kúsok toho raja, ktorý som si na Bali žila. Ako? Prostredníctvom módnych doplnkov, ako napríklad kabelky, peňaženky a obaly na PC.
Módne doplnky GadoGado (zdroj: Juliana Antožyová)Po niekoľkých mesiacoch hľadania "animalfriendly" materiálov a hlavne výrobcu, ktorý by pre mňa mohol všetky moje nápady vyrábať, som našla malú rodinnú manufaktúru, v ktorej pre mňa dodnes pracuje a šije jedna rodina pôvodom z Jávy. Na Bali prišli za lepším životom a ja som sa rozhodla, že im okrem ponuky práce za férových podmienok skúsim pomôcť čo mi budú sily stačiť.
Okrem toho som za tie roky niekoľkokrát spolupracovala s jedným stacionárom pre mamičky s deťmi, ktoré sa na Bali ocitli vo veľmi zlých podmienkach. Vyrábali pre mňa náramky, z ktorých výťažok šiel práve na chod tohto centra, kde chodia za vzdelaním, hygiénou, ale aj stravou.
Kabelky GadoGado (zdroj: Juliana Antožyová)Na ostrov prúdia davy turistov, preto zo všetkých strán počuť, že jeho tvár je stále viac a viac poznačená turizmom. Čo by si odporúčala turistom na Bali navštíviť, aby si odniesli domov zážitky, ktoré reprezentujú autentické Bali?
Ťažká otázka, bohužiaľ, veľmi ťažká, keďže ja sama som sa pred rokom z Bali odsťahovala a jedným z dôvodov bol aj spomínaný turizmus, ktorý tam podľa mňa dosahuje vrchol znesiteľnosti. Bali stále je, a verím, že ešte dlho bude, rajom na zemi, no bohužiaľ by už mali zasiahnúť vyššie sily, aby to tak nebolo už len pár rokov ale minimálne ďalších pár desiatok rokov. Vyššími silami však nemyslím len prírodu, ktorá už poplašné signály spustila vo forme zemetrasení, výbuchov sopiek a záplav, ktorým ostrov posledné roky čelí, ale myslím tým aj politické vyššie sily, ktoré by turizmus začali regulovať.
Ľuďom, ktorí sa rozhodnú na Bali vycestovať prajem nájsť si dobrého lokálneho sprievodcu, ktorý im ostrov ukáže z balijského uhla pohľadu.
Ostrov Lembongan (zdroj: Juliana Antožyová)Po Bali smerovali tvoje kroky do austrálskeho Sydney. Prečo sa rozhodla opustiť ostrovný život a ísť do veľkomesta? Nebol to zo začiatku trochu šok?
Na Bali som sa za tri roky života naučila všetko, čo som sa mala a ostrov mi už viac nemal čo ponúknuť. Zachcelo sa mi ísť do civilizácie, vzdelávať sa a zažiť znova trošku ruchu moderného mesta.
Šok to nebol, pretože som sa rozhodla pre bývanie aj štúdium v Sydney v časti, ktorá sa volá Manly. Manly je mestská pláž, ktorá je veľmi podobná atmosfére, akú malo mesto Canggu, v ktorom sme na Bali bývali. Takže oceán, surfisti, promenáda na behanie, prvotriedne gastro, kaviarne.
Väčšina cestovateľov a ľudí, ktorí žijú v zahraničí sa zhoduje, že najťažšia je vzdialenosť od rodiny a blízkych. Akým spôsobom si sa s tým vyrovnávala počas tých rokov, ktoré si strávila v zahraničí?
(zdroj: Juliana Antožyová)S tým určite súhlasím a aj to je jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodla vrátiť na konci roka 2018 domov na Slovensko. Chýbala mi rodina, ktorú som posledné roky videla 1-2x do roka, a tak som sa rozhodla zmeniť to a skúsiť si život v mojich rodných Košiciach. Na diaľku som bola v kontakte s rodinou najmä vďaka sociálnym sieťam a tiež môjmu blogu, kde si vždy mohli prečítať články o mojich zážitkoch z ciest. No nič sa nevyrovná tomu pocitu mať možnosť byť s nimi doma a môcť moje radosti a sem-tam aj starosti zdieľať osobne.
Na blogu si tiež veľmi úprimne popísala, že smútok za domovom bol jeden z dôvodov, prečo si sa rozhodla po rokoch vrátiť na Slovensko. Odvtedy ubehlo už pár mesiacov, neľutuješ návrat? GadoGado riadiš na diaľku?
Veľmi málo vecí v mojom živote ľutujem. Momentálne som doma 4 mesiace a ak by som mohla, urobila by som toto rozhodnutie znova. Košice, a celkovo Slovensko, sú moje jediné reálne “doma” a cítim sa tu skvelo. Po 8 rokoch života v zahraničí som si to tu chcela skúsiť a musím povedať, že život na Slovensku je krásny. Máme tu nádhernú prírodu, pitnú vodu, elektrinu a internet na každom rohu, možnosť vzdelania zadarmo. Okrem iného tu mám tú najlepšiu rodinu a kamarátov.
Myslím, že ešte chvíľu potrvá než sa Slovensko dostane na úroveň štátov západnej Európy, ale sme na dobrej ceste a ja som tu momentálne šťastná. GadoGado si riešim na diaľku a od návratu domov sa mi z každej strany hrnú ďalšie rôzne projekty na ktorých začínam pomaly pracovať a spolupracovať, ale tie si ešte chvíľu nechám pre seba.
(zdroj: Juliana Antožyová)Ako správna cestovateľka už máš určite ďalšie plány, tak nám prezraď, kam sa najbližšie chystáš?
Pred pár dňami som sa vrátila z New Yorku a ešte stále nemám zrovnaný časový posun, takže na tento mesiac ma snáď už žiadne veľké cesty nečakajú. Okrem NYC som v tomto roku stihla absolvovať týždennú lyžovačku v Rakúsku či pobyt v nádhernom exotickom Marakéši. Ďalšie výlety si chcem dať v máji a bude to určite len vrámci Európy, no môj zoznam miest, kam by som sa chcela pozrieť je nekonečný, tak uvidíme čo všetko ešte rok 2019 prinesie.
Ďakujem veľmi pekne za rozhovor.