Plavba z Vancouveru do Seward na Aljaške za 7 dní (Cestopis)

Kto by si snáď myslel, že Vancouver je hlavné mesto kanadskej provincie Britská Kolumbia, bude na veľkom omyle. 700-tisícová metropola je síce, čo sa týka počtu obyvateľov, bezkonkurenčne najväčšia, štatút hlavného mesta ale nesie oveľa menšie, cez úžinu Georgia susediace Victoria.

Vo Vancouveri máme celé štyri dni a stíhame sa tak pozrieť do moderného akvária a tiež si prejsť obrovský Stanley Park, odkiaľ sa dá nádherne sledovať panoráma moderného centra. Najstaršou časťou Vancouveru je historický Gastown s vkusne zrekonštruovanými viktoriánskymi budovami, ale aj neprehliadnuteľným množstvom ľudí bez domova.

Teraz už je ale čas nalodiť sa. Lúčime sa s Vancouverom, ktorý nám dnes prvýkrát ukazuje svoju šedivú, daždivú stránku. Je piatok a my vyrážame na Aljašku. Na jednu z najscénickejších plavieb sveta, neváhali by dodať mnohí.

Inside Passage: Deň na mori

Z Vancouveru do Ketchikan je to 549 námorných míľ, čo je 1 015 kilometrov. A to je poriadna štreka aj pre taký kolos, akým je Celebrity Millenium. Plávajúce mesto sa síce dokáže pohybovať prekvapivo rýchlo, ale aj tak trávime celý deň na mori.

Počasie sa umúdrilo a nielenže už neprší, ale z modrej oblohy krásne svieti slniečko. Ideálny deň na to trochu sa zorientovať a preskúmať loď od podlahy až po strechu.

1. deň plavby na mori (zdroj: Svatava Čoupková)

Ketchikan: Pekné mestečko s nádhernou scenériou

Ketchikan, čiže "svetové hlavné mesto lososa", ako hrdo hlási ceduľa na bráne do historického centra, je super kompaktné a loď kotví priamo na nábrežnej promenáde. V pláne je výšľap k prvej vyhliadke Jelenej hory, ale chodník je dobre udržiavaný a ide nám to tak skvele, že dôjdeme cez pár snehových polí, čo tu zostali po zime, až na samotný vrchol.

Ketchikan (zdroj: Svatava Čoupková)

Rozplývam sa nad prekrásnym výhľadom na zátoke, v ktorej kotví naša loď.

Ketchikan (zdroj: Svatava Čoupková)

Zasnežené hrebene a alpínske lúky, ktoré vyzerajú, ako by sa na nich malo každú chvíľu objaviť stádo losov. Dcéra pichá palicou do hliny a je jej to evidentne úplne jedno.

(zdroj: Svatava Čoupková)

Stále máme ešte dve hodiny na prieskum mesta. Okolo kanála vedie pekný drevený chodníček, lemovaný farebnými historickými domami. Pred bývalým nevestincov fotím Annie, ktorá sa práve vyšplhala na hrozne vysokú lavičku. Než stačím dotlačiť spúšť, hodí sa na zem a rozhryzne si peru. Tak to by sme pre dnešok mali: máme pol hodiny do nalodenia. Ideme na zmrzku a uzatvárame tak prvý, vydarený deň v prístave.

(zdroj: Svatava Čoupková)

Icy Strait Point: Krajina medveďov vo vlastníctve Tlinkitov

Je to ešte len pár rokov, čo sa verejnosti otvoril Icy Strait Point. Z doku vedie okolo pobrežia asi 2-kilometrová prechádzka do Hoonah, dediny obývanej z väčšiny pôvodnými obyvateľmi, ľuďom Tlinkit.

(zdroj: Svatava Čoupková)

Kto si tu nedal halibuta s hranolkami, ako by nebol. Fúka ako o život a po slnku nie je ani pamiatky, a tak je napriek za iných okolností príjemným 11 stupňom nad nulou pekne čerstvo. Sadáme si na terasu pod plynové ohrievadlo a púšťame sa do výbornej ryby, ktorá snáď ešte pred pár hodinami plávala v mori.

Icy Strait Point (zdroj: Svatava Čoupková)

Z bývalej konzervárne rýb je dnes múzeum, kto sa teda chce o histórii miesta dozvedieť viac, nemal by si ho nechať ujsť. To už sme zase blízko lode a ideme si ešte obísť kratučký "prírodný trail". Cedule, ktoré zakazujú prieskum mimo vyznačenú trasu, tu nie sú náhodou: ostrov Chichagof obýva viac medveďov hnedých než ľudí! Kto ich chce uvidieť na vlastné oči, môže vyraziť na obľúbenú exkurziu k rieke Spassk.

(zdroj: Svatava Čoupková)

Juneau: Hlavné mesto na hranici, odkiaľ nie je cesty von

Máme pred sebou najdlhší deň v prístave z celej plavby. Juneau, hlavné mesto Aljašky, nás víta krásnym slnečným ránom a prísľubom teplého dňa.

Juneau, hlavné mesto Aljašky (zdroj: Svatava Čoupková)

Juneau je vôbec tak trochu zvláštne: nielen, že nie je najväčšie, ale ako jediné hlavné mesto sveta leží hneď pri hranici so susedným štátom. Taktiež z neho nevedú žiadne cesty, a tak jediným spôsobom, ako sa sem dostať, je z mora alebo zo vzduchu.

Naše prvé kroky mieria na horu Mount Roberts. Výstup od hladiny mora až na jej vrchol vo výške 1 164 metrov zaberie okolo 8 hodín, to dnes nestihneme. Pôjdeme ale pešo to, čo väčšina ľudí absolvuje lanovkou, nad ktorej hornou stanicou končí les a začínajú alpínske lúky. Sú z nich nádherné výhľady na kanál Gastineau.

Juneau (zdroj: Svatava Čoupková)

Ideme sa prejsť okolo pobrežia a narážame na pekný park s obrovskou sochou keporkakov, z ktorej v pravidelných intervaloch tryská voda. Annie je vo vytržení a mama si aspoň na chvíľu môže sadnúť.

Juneau (zdroj: Svatava Čoupková)

Historické centrum Juneau tvorí pár ulíc, ktoré sa dajú za hodinku prejsť pešo. V malom stánku s "najlepšou zmrzlinou v Juneau" si dávame stredný kopček špeciálnej príchute s názvom o piatich slovách, a nech už sa volá akokoľvek, je výborná.

Juneau (zdroj: Svatava Čoupková)

Skagway: Po stopách starých zlatokopov

... vyrážame hneď ráno. Je pod mrakom, ale teplo a skoro bezvetrie, takže sa zdá, že už piaty deň po sebe nad typickým aljašským počasím vyhrávame na plnej čiare.

(zdroj: PT Tours)

Nasadáme do historického vlaku, ktorý nás vezme na hodinu a pol trvajúci jazdu po stopách dávnych zlatokopov do Bieleho priesmyku až za hranicu Aljašky s kanadským Yukonu.

(zdroj: Svatava Čoupková)

Náš vagón nie je ani zďaleka plný, a tak si môžeme sadnúť na tú "dobrú" stranu, s výhľadom. Vlak pomaly prejde mestečkom a potom (ľahko) naberie rýchlosť a vydáva sa na stúpanie od hladiny mora do nadmorskej výšky 873 metrov.

(zdroj: Svatava Čoupková)

Kocháme sa výhľadmi do údolia a na vrcholky hôr pokryté ľadovcom a prechádzame dvoma tunelmi vystrieľanými do skál a potom zase späť.

(zdroj: Svatava Čoupková)

Pred tým, než do Skagway dorazili tisíce budúcich zlatokopov, bolo mestečko len ospalú osadou, ktorá sa ako mávnutím čarovného prútika zmenila v životom rastúca mesto. Tým je Skagway dodnes. Teda aspoň v lete, keď tu výletné lode vypľuť tisíce svojich pasažierov denne.

Väčšina domov, lemujúcich hlavnú ulicu, pochádza zo začiatku 20. storočia a je domovom obchodov so suvenírmi, niekoľkých reštaurácií a múzeí, ktoré ponúkajú pohľad do doby, ktorá z mesta urobila to, čím je dnes. Odplávame presne o štvrtej a už sa pekne dvíha vietor. Keď po večeri, okolo siedmej, mierime na slnečné palubu, už prší. Idylky, čo sa týka počasia, je koniec, je na čase spoznať tú pravú Aljašku.

(zdroj: Svatava Čoupková)

Hubbard Glacier: Masa ľadu v hmlovom opare

Posledný celý deň na lodi. To, že v kajute, v ktorej je taká tma, že by pokojne mohla byť polnoc, vstávame o 7:00 ráno, má dobrý dôvod. Pred chvíľou sme vplávali do zátoky Yakutat a celé dopoludnie nás čakajú prekrásne výhľady na ľadovec Hubbard. O 8-mej hodine sa k nemu dostaneme najbližšie a zostaneme skoro hodinu.

(zdroj: Svatava Čoupková)

Ľadovec Hubbard je najväčší prílivový ľadovec Severnej Ameriky a masa ľadu je to majestátna. Vrcholky okolitých hôr sa pred nami dnes skrývajú v mrakoch, rovnako ako horná časť ľadovca, čo ale nádhernej scenérii vôbec neuberá na dramatickosti. Práve naopak.

(zdroj: Svatava Čoupková)

Netrvá dlho a z čela ľadovca sa s burácaním odlamuje ohromná kryha a rúti sa do mora. Práve sme boli svedkami javu, ktorému tu hovoria "calving". Loď otáča. To by bolo. Opúšťame zátoku a naposledy naberáme smer sever.

(zdroj: Svatava Čoupková)

Seward: Brána k fjordom

O pol ôsmej už sme z lode a Seward nás víta pekne typickým aljašským ránom: nebo čierne, leje ako z krhly a fúka ako blázon. Navliekame nepremokavé vrstvy a napriek nepriazni počasia vyrážame na krátky trek k ľadovcu Exit.

Mestečko Seward je bránou do prekrásneho Národného parku Kenai Fjords a najlepšou cestou, ako sa k jeho nádhernej prírode a scenériu dostať naozaj blízko, je na palube vyhliadkovej lode. Už sme sa dlho neplavili, že?