Dva svety kontrastov: Tajuplný Černobyľ a moderný Kyjev

Ukrajina je spomedzi našich susedov akosi najviac opomínaná, hoci ak sa sem raz vyberiete, budete vedieť, že sa to zmení a budete sa túžiť vrátiť.

Čím to je, že práve na miestach akým je Kyjev či Černobyľ sa ukrýva toľko príťažlivosti a fascinácie.

Pozrite sa spoločne s nami do týchto dvoch svetov, ktoré kontrastujú tak veľmi ako sa len dá. Moderný a lákavý Kyjev verzus tajuplný a magický Černobyľ so svojim príbehom. Nemusíte si vyberať čomu dať prednosť, obe čakajú na vás.

Ráno na Chreščatyku

Ukrajinský Kyjev je nielen hlavným mestom nášho východného suseda, no spoločne s Ľvovom patrí medzi najkrajšie a najkultúrnejšie mestá celej Ukrajiny. Je krásny, ak sem prídete hoci len tak na bezcieľne potulky.

Rovnako si ho užijete aj keď sa túlate za pamiatkami a spoznávate ich príbehy stratené v toku storočí.

Kyjev dá každému presne to, čo hľadá. Ako to však Kyjev vie? Nepýtajte sa, on neprezradí svoje tajomstvá, ale podíďte k nemu a uvidíte akú má moc.

Centrum mesta s Námestím nezávislosti alebo teda Majdanom ako vošiel do dejín v posledných rokoch, ožíva pomerne skoro.

Prvé stánky s rozvoniavajúcou kávou, pekárničky, malé obchodíky aj prvé podniky už čakajú na raňajky a hlavná tepna Kyjeva menom Chreščatyk sa vylieva zo svojho koryta, aby každého pohltila.

Slávny Majdan (zdroj: Tomáš Kubuš)

Najrušnejšie rána nájdete na Besarabskom rynku, krytej tržnici, ktorá ešte dýcha akousi starou, nostalgickou atmosférou a kde zoženiete všetko čo sa urodí v ukrajinskej zemi a ešte mnoho ďalšieho.

Chreščatyk spája snáď všetkých ľudí od biznismenov v oblekoch náhliacich sa s telefónmi v rukách cez študentov, študentky v priliehavých, krátkych sukniach, cez staručké bábušky ovešané desiatimi taškami kráčajúcimi predať niekoľko kvetov a zarobiť za hrsť hrivien.

Ráno pulzuje bežným životom a večer sa mení na luxusný bulvár po ktorom sa korzuje celé mesto. Sadnite si na raňajky a dobre vám padne tvarohový sirnik, sladké blinčeky s džemom, medom či jogurtom a pohárom čaju.

Hlavná tepna Kyjeva Chreščatyk (zdroj: https://www.flickr.com/photos/sunnylapin/)

Za kyjevskými pamiatkami

Centrum Kyjeva je unikátne prešpikované pozoruhodnými pamiatkami a ich spoznávanie je skvelé začať na námestí so sochou Bohdana Chmelnického.

Tu sa ukrýva koncentrovaná krása mesta, pretože na jednej strane sa dvíha zelené telo Katedrály sv. Sofie a pár desiatok metrov na opačnej strane na vás čaká modrá zvonica Katedrála sv. Michala.

Chrám Svätej Sofie v Kyjeve (zdroj: Michaela Struhárová)

Obe tu stoja pár storočí a nikto sa nevie zhodnúť, ktorá z nich je krajšia. Sofiu nechal založiť ešte v 11. storočí Jaroslav Múdry a jej zelené kupoly sa stali jedným zo symbolov Kyjeva.

Michal prišiel na svet o storočie neskôr a jeho dominantou je vysoká zvonica. Michal však počas tvrdých rokoch stalinizmu prišiel v 1936 o život a museli ho Kyjevu vrátiť až v poslednom roku 20. storočia.

Kyjev bol bez sv. Michala akýsi prázdny, no dnes je už všetko našťastie v poriadku. V Kyjeve akoby bolo úplne jedno ktorým smerom sa človek vyberie, pretože vždy po krátkej dobe natrafí na zaujímavé pamiatky.

Chrám sv. Michala (zdroj: Tomáš Kubuš)

Raz sú to Zlaté vráta, inokedy monumentálny pamätník svätej Oľgy, neoklasicistické priečelie červenej Kyjevskej univerzity alebo Chrám sv. Vladimíra.

Ten nájdete na bulváre pomenovanom po Tarasovi Ševčenkovi, spisovateľovi, ktorý sa stal jedným zo symbolov Ukrajiny a jeho pomníky nájdete snáď v každom väčšom ukrajinskom meste.

Zlatá brána je neprehliadnuteľná hneď pri východe z metra (zdroj: Tomáš Kubuš)

Chrám z 19. storočia je iný ako ostatné v meste a prezradí ho jeho prenikavo žltá fasáda s dvomi vežami.

Neobyzantské telo je fotogenické, a to si ešte niekoľko záberov nechajte na interiér vyplnený freskami a mozaikami. Dnes tu sídli kyjevská patriarchálna cirkev a tak patrí k najdôležitejším v meste.

Čas obeda sa neúprosne blíži a to je ten správny čas sadnúť si do jednej z tradičných ukrajinských reštaurácii. Byť v Kyjeve a neochutnávať typické jedlá by bol hriech.

Na zahriatie pravý, ukrajinský boršč, miska pelmenov plnených mletým mäsom či varenikov a k tomu kvas alebo sto gram vodky. Dobrú chuť.

V Kyjeve sa miešajú rôzne kultúrne vplyvy, čo je vidieť aj na ponuke reštaurácii - Šakšuka je pôvodom z Izraela, no často sa objavuje v raňajkovom menu reštaurácii (zdroj: Michaela Struhárová)

Od tajomných jaskýň po Montmartre

Najznámejším a určite aj najtajomnejším miestom celého Kyjeva je komplex kláštorov, ktorý dnes poznáme ako Kyjevskopečorskú Lavru. Dostanete sa sem pohodlne kyjevským metrom alebo peši cez príjemný park s výhľadom na mohutnú rieku Dneper.

Kyjevské metro patrí ku kultovým miestam a tak ho určite neobíďte, pretože mnohé stanice sú ako malé umelecké galérie.

Jedna zo staníc metra v Kyjeve (zdroj: Michaela Struhárová)

Vstupným bodom do Kyjevskopečorskej Lavry sa stane kostol Svätej Trojice. Vďaka svojim priechodom slúži ako brána.

Prví mnísi stavali jaskynné kláštory a svätyne už od roku 1051 a niektoré z nich sa skrývajú v podzemí dodnes. Je neuveriteľné koľko nádherných stavieb dokázali postaviť jednu vedľa druhej, aby nimi zaplnili celý rozľahlý areál.

Kyjevsko-pečerskej Lavra (zdroj: Tomáš Kubuš)

Nad Lavrou stojí 96 metrov vysoká zvonica, ktorá bola v čase svojej konštrukcie v polovici 18. storočia najvyššou vežou sveta. Pod ňou sa krčí prezdobený Uspenský chrám a dnu prúdi zástup žien v čiernych šatách so šatkami na vlasoch.

Medzi najvyhľadávanejšie miesta Lavry patria kláštory s tajomnými jaskyňami. Mnohí pútnici ich navštevujú z viacerých kútov krajiny, pretože veria, že im mnísi prinesú šťastie.

Dnu vedie séria schodov a kto si so sebou nevezme tenkú, zapálenú sviečku s vôňou medu, ten sa ľahko v labyrinte tmavých chodieb stratí.

Po stenách visia ikony a pri presklených truhlách svätých mníchov sa modlia ľudia. Miestami máte zimomriavky, no odnesiete si odtiaľto nezabudnuteľný zážitok. Aby Kyjev nadstavil odlišnú tvár, zavedie vás do miestnej štvrte, ktorej prischla lichotivá prezývka „kyjevský Montmartre“.

Chrámy Kyjevsko-pečerskej Lavry (zdroj: Tomáš Kubuš)

Tiché uličky s výstavnými fasádami vedú k Chrámu sv. Andreja stojacemu na vŕšku. Pod chrámom sa dláždená, kamenná ulica stáča nadol a jej telom sa rozliala krásna tržnica Andrijevskij Spusk plná suvenírov či starožitností. Milujú ju nielen domáci, ale aj turisti.

Majú tu matriošky, spomienky na sovietsku éru, čiapky, uniformy, platne s ukrajinskými šansónmi, ale aj magnetky, šatky alebo dokonca portrét fúzatého Stalina.

Chrám sv. Andreja (zdroj: Tomáš Kubuš)

Andrijevskij Spusk so štvrťou Podil je pre svoju umeleckú atmosféru vyhľadávaným miestom. Stojí tu niekoľko múzeí, kaviarničiek, podnikov odkiaľ sa ozýva hudba a svoj dom tu mal aj spisovateľ Michail Bulgakov. Skutočná umelecká duša mesta.

Nezabudnuteľný výlet do histórie

Ak sa ocitnete v Kyjeve, tak verte, že čoraz populárnejším výletom je návšteva Černobyľu.

Ľudí z celého sveta sem priťahuje tá tajomnosť, tragédia aj nešťastie a je to niečo čo sa nedá vysvetliť, pretože to treba zažiť.

Černobyľ má príbeh a práve ten dokáže prilákať nejedného cestovateľa. Nevynechajte Černobyľ a poskladajte si tak v hlave mozaiku neslávnych udalostí.

Areál elektrárne Černobyl, v pozadí sarkofág vybuchnutého reaktora (zdroj: Michaela Struhárová)

Mesto duchov zvané Pripiať leží len 110 kilometrov od ukrajinského hlavného mesta a tak ste tu raz dva. Tá zmena a kontrast je šokujúci.

Kyjev plný farieb, života a ľudí a Pripiať naplnený tichom, tragickým pokojom a sivou farbou. Nie vždy tomu tak bolo, pretože aj Pripiať mal svoj zlatý vek.

Keď sa ho rozhodli postaviť v roku 1970, tak sa sníval sen o modernom, živom meste, kde bude žiť cez 50 000 obyvateľov. Nie všetky sny vyjdú podľa predstáv a tak sa stalo, že sa tu život zasekol. Čo zasekol, on sa stratil, zľakol sa a už sa nikdy nevrátil.

Nápis, ktorý víta v meste Pripiať (zdroj: Michaela Struhárová)

Kto vie akoby Pripiať vyzeral dnes, nebyť osudného aprílového dňa v roku 1986, kedy sa prehrial štvrtý reaktor atómovej elektrárne Černobyľ a nastal výbuch, ktorý prepisoval dejiny ľudstva.

Dnes tu už po rokoch nehrozí žiadne nebezpečenstvo, ak samozrejme dodržiavate inštrukcie svojich sprievodcov a môžete nahliadnuť do sveta, ktorý zdá sa nemal už existovať.

Opusteným mestom

Cestovanie v čase. Aj tak by sa dala zhrnúť jednou vetou návšteva Černobyľu. Pri návšteve vám sprievodca plasticky v hlave vymodeluje svet pred nehodou. Bez kontextu by ste kráčali ako slepý či hluchý, no takto získate nový rozmer.

Pozriete sa na dozimeter, staré fotografie, minulosť verzus súčasnosť a veľa vecí sa naučíte ešte pred tým, než sa reálne ocitnete v opustených uliciach „mesta duchov“.

Čakáreň v nemocnici (zdroj: Michaela Struhárová)

Pripiať je unikátnym miestom. Nič také ste totiž nemali kde vidieť ani nič podobné zažiť. Toto robí z Černobyľu tak fascinujúce miesto. Pripiať je prikrytý vše obsiahlym tichom.

Kráčate prázdnymi ulicami, no môžete nahliadnuť aj dovnútra opustených budov. Rozhádzané hračky, nábytok, šaty, drobnosti či fotografie. Akoby si len niekto odbehol a každú chvíľku sa má vrátiť. V kuchyni sa povaľujú konzervy, v detskej izbe bábiky a na stole stále stojí riad.

Bývalý supermarket (zdroj: Michaela Struhárová)

Prázdna plaváreň bez vody je plná olupujúcich sa obkladačiek a škola už roky nepozná detský smiech. Len tabule, obrazy, nápisy na stenách a zažltnuté knihy sovietskych učebníc, ktoré sa pozvoľna strácajú.

Plaváreň v meste Pripiať (zdroj: Michaela Struhárová)

Medzi obrovské zážitky patrí aj návšteva niekdajšieho zábavného parku s ikonickým ruským kolom. Iba 5 dní chýbalo k tomu, aby sa po prvý krát spustilo. Dnes si pomaličky hrdzavie, no stalo sa symbolom.

Zábavný park, ktorý mal byť v meste otvorený na oslavy práce 1. mája (zdroj: Michaela Struhárová)

Návšteva Černobyľu by nebola kompletná, ak by ste na vlastné oči nevideli aj slávnu elektráreň, kde celý tragický príbeh miesta začal. Pre istotou si na dozimetre skontrolujete či radiácia nepresahuje povolené hodnoty a sledujete jej nový kryt. O tomto budete doma rozprávať.

Ruský ďateľ

Medzi unikátne miesta však nepatrí len Černobyľ, ale aj radar zvaný Duga. Možno vám jeho názov na začiatku nepovie takmer nič, ale keď spomenieme, že sa jedná o jeden z najväčších radarov Sovietskeho zväzu, možno sa už kontrolka rozsvieti.

Sovieti na ňom roky pracovali a toto monštrum pracovalo od roku 1976 až do 1989, kedy sa už pomaličky, ale isto začína Sovietsky Zväz rozpadať a trieštiť.

Ohromný radar vidno už z diaľky. Bodaj by nie, keď len po dĺžke meria takmer pol kilometra a siaha do výšky okolo 135-150 metrov.

Jeho miesto si nevybrali náhodne, pretože práve Černobyľ mal radaru dodávať životodarnú energiu a mal sa tak stať ušami aj očami Sovietov, ktorí túžili vedieť o každej vypálenej rakete.

Obrovský radar Duga skrytý v lese (zdroj: Michaela Struhárová)

Projekt Dugy v sebe zhltol 14-tisíc ton ocele a jeho výstavba sa vyšplhala do nepredstaviteľných 7 miliárd rubľov. Černobyľská elektráreň bola o polovicu lacnejšia. Spustenie radaru sa však preplietlo s veľkým fiaskom, kedy sa super tajný radar sám začal ozývať a do sveta vypúšťal pravidelné ťukanie. Získal prezývku „ruský ďateľ“ a vošiel do histórie.

Dnes už nie je tajným projektom a tak sa sem viete dostať pri návšteve Černobyľu.

Pohľad na sarkofág, ktorý zakrýva reaktor č. 4 (zdroj: dovolenka.sme.sk)

Poznávací zájazd plný kontrastov a mrazivých príbehov

• termíny od marca do júla
• 4 dni v Kyjeve spojené s návštevou Černobylu a mesta Pripiať
• spiatočné letenky z Bratislavy
• ubytovanie v 4* hoteli Ukrajina priamo na Majdane s raňajkami
• pozrite si detaily zájazdu >>