Hrad Karlštejn už videli aj Eskimáci

Praha 18. januára (TASR) - Jeden z najkrajších a najvýznamnejších českých hradov - Karlštejn, ktorý po sebe zanechal český kráľ a cisár Rímskej ríše ...

Praha 18. januára (TASR) - Jeden z najkrajších a najvýznamnejších českých hradov - Karlštejn, ktorý po sebe zanechal český kráľ a cisár Rímskej ríše Karol IV., neustále láka návštevníkov z celého sveta. "Hrad už videli aj Eskimáci," skonštatoval s úsmevom jeho kastelán Jaroslav Kubů, ktorý nosí - ako každý správny kastelán - ťažký zväzok kľúčov.

"Vážia asi 1,3 kilogramu a je ich zhruba 60," prezradil TASR kastelán o kľúčoch, ktoré odvážil na žiadosť jedného detského časopisu. Na hrade pôsobí už 14 rokov a spočítať noci, ktoré strávil na Karlštejne, si netrúfa. Už ako študent gymnázia začal sprevádzať turistov po hradoch. "Atmosféra tých historických pamiatkových objektov ma už nikdy neopustila a postupne som skončil až na Karlštejne," hovorí kastelán, ktorý svoje sídlo označuje za druhý najdôležitejší český hrad.

Jeho základný kameň položil Karol IV. v roku 1348 a počas výstavby tam zhromažďoval vzácne predmety rôzneho charakteru. V roku 1350 sa mu podarilo získať ríšsky korunovačný poklad s korunovačnými klenotmi, ktoré na Karlštejne aj uložil. Už v roku 1355 bola z veľkej časti hotová stavba kráľovského paláca, pretože Karol IV. už na hrade zvykol bývať. V roku 1371 tam ťažko ochorel a jeho manželka Alžbeta Pomoranská podnikla pešo púť z Karlštejna do Prahy k hrobu sv. Žigmunda. Podľa kronikárov sa panovník potom zázračne uzdravil, čoskoro z hradu odcestoval a potom ho navštívil už len niekoľkokrát. Vrátil sa ta až na jeseň roku 1376 spolu so svojím synom a nástupcom Václavom IV. Krátko nato zomrel. Václav IV. spočiatku býval na Karlštejne aj so svojou prvou manželkou Johanou Bavorskou. Zároveň bol posledným panovníkom, ktorý sa na hrade zdržiaval.

Kto hrad nevidel na vlastné oči, určite si pamätá film Noc na Karlštejne. Film sa inšpiroval legendou, podľa ktorej ženy nemali na Karlštejn prístup, a zbytočne vyplašil príslušníčky nežnejšieho pohlavia. Ženy dnes nemajú žiadny problém dostať sa do všetkých sprístupnených častí Karlštejna. "Ženy na hrad mohli prísť aj za Karla IV. Vstup mali zakázaný len do Kaplnky svätého Kríža. Predpokladá sa, že ženám bolo potupne vyhradené len okienko zo schodiska, aby mohli nahliadnuť do kaplnky," prezradila sprievodkyňa Irena.

Karol IV. na hrade zhromažďoval vzácne predmety a cenné relikvie, takže sa postupne stal nielen centrom Rímskej ríše, ale aj jej klenotnicou. Na hrade boli sústredené korunovačné klenoty, ktoré časom previezli na Pražský hrad. Aj v súčasnosti je však na Karlštejne napríklad kópia Svätováclavskej koruny. Viaže sa k nej legenda, že ten, kto si korunu neoprávnene položí na hlavu, do roka zomrie. "Vyskúšal si to ríšsky protektor Reinhard Heydrich. V roku 1942 si korunu nasadil, aby ešte viac potupil český ľud, a do roka bol naňho spáchaný atentát," povedala sprievodkyňa pred vitrínou s replikou koruny.

Hrad bol dobývaný dvakrát, ale vždy odolal. Husiti sa v roku 1422 rozmiestnili po okolitých kopcoch a na hrad vrhali primitívne delové gule - opracované kamene a súdky s horiacou smolou. Neskôr začali využívať aj biologické zbrane: vypumpovali pražské žumpy a na hrad vrhali nádoby s fekáliami, aby na Karlštejne rozniesli mor. Podľa sprievodkyne však na hrade najväčšie škody napáchali domáci. Časť drahých kameňov z karlštejnského pokladu, ktoré zdobili oltár v Kaplnke svätého Kríža, putovala do rúk husitov. Hradná stráž si za ne v dobe obliehania hradu kupovala od husitov jedlo. "Dá sa v tom vidieť akýsi príklad stredovekej korupcie," podotkla.

Karlštejn bol aj na stredovek veľmi komfortným sídlom. Panstvo malo k dispozícii stredoveké toalety, ktoré boli zvonka zboku akoby prilepené na hrad. "Rozhodne neboli v každej miestnosti. Legenda hovorí, že keď toaletu používal muž, stála pod ním dole jeho ozbrojená stráž. Keď však žena, dolu stáli hudobníci a vyhrávali jej k ďpráciď," priblížila život na hrade sprievodkyňa. Stredoveké záchody boli drevené, uprostred bola diera a pracovali na báze zemskej gravitácie.

Karlštejn je dobre ukrytý medzi kopcami a pred očami prichádzajúcich návštevníkov sa objaví zrazu. V lete jeho priestory navštívi denne aj 2000 návštevníkov, v zime sa to pohybuje okolo 500 až 600 ľudí. "Ročne hrad navštívi asi 300.000 ľudí, z toho 40 percent cudzincov," uviedol kastelán. Zároveň poznamenal, že v roku 2001 zaznamenali zvýšený záujem turistov zo Slovenska. Hrad ročne získa desať až 15 miliónov korún zo vstupného, čo však - samozrejme - na jeho prevádzku nestačí.

V histórii hrad strážili manovia - hradní strážcovia, ktorých tým poveril Karol IV. a v súčasnej dobe ho 24 hodín denne stráži bezpečnostná agentúra. S návštevníkmi nemajú len pozitívne skúsenosti. Jednej zo sprievodkýň sa napríklad podarilo nachytať muža a ženu, ktorí si z rozobranej vitríny kládli do batoha alabastrovú sošku madony zo 14. storočia. "Polícii tvrdili, že so soškou sa chceli len vyfotiť," prezradil kastelán. Kvôli kauze museli potom dva roky chodiť na rôzne vyšetrovania a súdy.

Návštevníci prichádzajú zo všetkých končín. Podľa kastelána však určité percento ide na hrad len preto, že im to naplánovala cestovná kancelária. "Takí mladí Taliani prídu na prehliadku o pol desiatej ráno, keď sa napríklad o šiestej vrátili z diskotéky. Takže chcú McDonalda a kokakolu, ale hrad nie," skonštatoval Kubů.

Hlavné hradné stavby sú súčasťou horného hradu, ktorý tvorí vysoká Veľká veža s kráľovskou Kaplnkou svätého Kríža, stredná Mariánska veža s Kostolom Panny Márie a Cisársky palác. Pod ním sa rozprestiera dolný hrad s veľkým nádvorím a kastelánstvom (purkrabstvom), ku ktorému vedie prístupová cesta chránená bránami. Na najnižšom mieste areálu hradu je studničná veža.

Prehliadka hradu je rozdelená do dvoch okruhov. Prvý okruh, ktorý bude sprístupnený najbližšie od 1. marca do 24. novembra, zahŕňa historické interiéry Cisárskeho paláca a Mariánskej veže, na prehliadku ktorého sa musí objednať každá hromadná výprava nad desať osôb. Druhý okruh, ktorý bude prístupný od 1. júla do 24. novembra, podľa kastelána ponúka najexkluzívnejšie a najcennejšie historické priestory hradu, vrátane Kaplnky svätého Kríža. Sprievodcovia okruhom prevedú 12 ľudí za hodinu a každý záujemca sa musí ohlásiť vopred a objednať na rezervačnom oddelení Pamiatkového ústavu stredných Čiech v Prahe na telefónnom čísle 74008152 alebo e-mailovej adrese rezervace@pusc.cz.

(spravodajkyňa TASR Katarína Korgová) pel

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  5. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Poslanec Borguľa žiada o uvoľnenie parkoviska pre rezidentov
  2. OMV sa postará o pitný režim, bude rozdávať vodu
  3. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte
  4. Leto nekončí!
  5. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  6. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  7. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  8. Už aj seniori presadajú do SUV
  9. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  10. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 5 392
  2. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 3 447
  3. Ako sme jazdili v socializme 2 171
  4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 707
  5. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 289
  6. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 1 171
  7. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 061
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 007
  9. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte 743
  10. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 644