Jordánska armáda
Prvý pohľad na Petru – Pokladnica
Petra sa nachádza asi 260 kilometrov južne od hlavného mesta Ammánu. Nech už ste kdekoľvek, dostať sa do Petry nie je žiadny problém. Okrem klasických prostriedkov, ako sú autobusy a mikrobusy, takmer každý ammánsky hotel má pre svojich hostí k dispozícii autobusy so sprievodcami a teda vás bez problémov dopraví do Petry a späť. Niektoré hotely dovoz do Petry poskytujú zadarmo. Po celom Jordánsku sú malé cestovné kancelárie, ktoré vám na mieru ušijú výlet nielen do Petry, ale aj do iných miest púštneho kráľovstva. Treba si však opäť uvedomiť, že všetko niečo stojí - špeciálne v Jordánsku. autobusy so sprievodcami a teda vás bez problémov dopraví do Petry a späť. Niektoré hotely dovoz do Petry poskytujú zadarmo. Po celom Jordánsku sú malé cestovné kancelárie, ktoré vám na mieru ušijú výlet nielen do Petry, ale aj do iných miest púštneho kráľovstva. Treba si však opäť uvedomiť, že všetko niečo Dlho nevidíte nič, len panorámu sivých skál a zaprášeného púštneho mestečka pod vami. Rovnakého, aké sú po celom Jordánsku. Čím viac sa ku skalám približujete, tým menej veríte, že sa ružové skalné mesto Petra nachádza práve tu. A keď už cesta skalným kaňonom trvá tak dlho, že sa chcete otočiť a zutekať, spoza posledného skalného rohu sa otvorí pohľad, ktorý dôverne poznáte. Ak ste, samozrejme, videli Sindibáda alebo Indiana Jonesa a chrám skazy. Obrovské priečelie Pokladnice – al-Khazneh vysekané do ružového vápenca. Ste v Petre.
Mesto založil nomádsky kmeň Nabatejcov, ktorý sem prišiel z Arábie asi v 6. storočí p. n. l. Nabatejci najprv bohatli tak, že prepadávali karavány, neskôr vyberali mýto za „bezpečný prechod svojím územím“. Petra si dlho udržiavala nezávislosť a dlho odolávala rímskej rozpínavosti. Až okolo roku 106 n. l. Rimania po predchádzajúcich okliešťovaniach územia Petru dobyli. Mesto postupne upadalo do zabudnutia. Keďže sa aj doprava odklonila na more, na Petru sa úplne zabudlo. Beduíni, potomkovia Nabatejcov, navyše vstup do starého mesta pred cudzincami utajovali, a to až tak dôkladne, že sa na Petru zabudlo na celých šesťsto rokov od návštevy križiakov v 12. storočí.
Až v roku 1812 ju znovuobjavil švajčiarsky cestovateľ Johannes Ludwig Burckhardt. A odvtedy je najväčším jordánskym turistickým lákadlom. Tomu však zodpovedajú aj ceny vstupného, pri ktorom prevracajú očami nielen mladí ľudia, ktorí zväčša s batohom brázdia Blízky východ, ale aj väčšina návštevníkov. Cena vstupenky je okolo 25 jordánskych dinárov, čo je asi 32 až 35 amerických dolárov. Platívšak tri dni, pretože prejsť a vychutnať si Petru za jeden deň, je nemožné. K tomu treba pripočítať minimálne 1 JD za litrovú fľašu vody, ktorej nikdy nie je dosť, a len ostrieľaný turista si jej so sebou vezme dostatok. Pokušením sú však aj domáci, ktorí vám ponúkajú zvezenie na koňoch. Po celodennom lození po skalách, výstupoch a zostupoch sa dá tejto lákavej, ale drahej ponuke len ťažko odolať.
Petra je kompletné mesto vytesané do ružového pieskovca. Sú tam amfiteátre, domy, hrobky, kláštory, chrámy, paláce.
Sík je takmer 1,2 kilometra dlhý a 100 metrov hlboký kaňon, ktorý ústi pri spomínanej Pokladnici. Dlho to bol jediný prístup do mesta. Na ľavej strane Síku sa dajú aj dnes vidieť kanály, ktorými domáci privádzali vodu.
Khazneh je prekrásna hrobka nabatejských kráľov so všetkým, čo k tomu patrí – nádhernými sochami bohov, zvierat a mytologických postáv. Chrám je vytesaný do výšky asi 40 metrov.
Ďalšou atrakciou Petry je ed-Deir – kláštor, kam sa dostanete po asi trištvrtehodinovom výstupe po schodoch vytesaných do skál. Chrám Qasr el-Bint má obrovskú oblúkovitú bránu, do ktorej sú vytesané opäť postavy vojakov, zvierat a bohov.
Napriek vysokým cenám, rozlohe komplexu, horúčavám, ktoré by vás mohli od návštevy Petry odradiť, ak už ste v Jordánsku, ružové mesto treba vidieť.
JANA ČEVELOVÁ
FOTO - ARCHÍV