INZERCIA

Tip na výlet: Romantický zámoček a lahodné červené víno v severnom Maďarsku

Červené víno chutí najlepšie v 200-ročnej pivnici priamo z rúk vinára.

Boli ste niekedy v Maďarsku? Väčšina z vás asi povie, že áno. Či už na nákupy do Györu, kúpanie do Mosonmagyaróváru, výlet do Budapešti alebo dovolenku k Balatonu. Na objavenie čakajú ešte desiatky destinácií, ktoré tiež stoja za to. Niektoré z nich sme navštívili v rámci seriálu článkov, ktoré sme vytvorili v spolupráci s Maďarským turizmom.

Maďarské pohorie nie je oxymoron

Cestu sme začali na strednom Slovensku, odkiaľ sme si to namierili na juh smerom na Miškovec. Prekvapil nás kraj, ktorý bol veľmi vzdialený od maďarskej roviny. Dedinky a scenéria pripomínali skôr okolie Rožňavy ako nášho južného suseda. Po pár desiatkach kilometrov sme vošli do pohoria Bükk, bukovej hory.

Bükk je druhé najvyššie pohorie Maďarska hneď po Matre. Najvyšším vrchom pohoria je Istállós-kő (959 m.n.m). Naša cesta viedla cez nádherné bukové lesy, ktoré boli na jeseň ešte krajšie. Celé pohorie je popretkávané značenými turistickými trasami. Cestou sme videli viacero skupín turistov aj s batohmi a stanmi, ktorí sa rozhodli stráviť večer pod holým nebom.

Ako miesto na odpočinok si viacero skupín vybralo rozhľadňu nad dedinkou Mályinka. Drevená stavba stála na kopci na hrane pohoria a ponúkala výhľad na dedinu ako aj okolité kopce.

Po krátkej pauze cesta pokračovala ďalej do lesov, kde v neprehľadných zákrutách ste museli ísť naozaj opatrne, aby ste sa náhodou nestretli s protiidúcim autom. Cesta najviac pripomínala serpentíny okolo Pezinskej baby. Celé pohorie zas Malé Karpaty. A rovnako ako v Karpatoch, aj tu môžete navštíviť jaskyne, konkrétne tie najhlbšie v krajine: Bányász-barlang a István-lápa barlang. Ku druhej spomenutej sme išli aj my, pretože hneď vedľa nej sa nachádza časť Miškovca nazývaná Lillafüred.

Novorenesančný zámok a najlepší langoš

Lillafüred, asi 12 kilometrov od centra Miškovca, vznikol až koncom 19. storočia ako oddychový rezort pri umelom jazere Hámori. Šľachtic András Betlen sa ho rozhodol pomenovať po svojej neteri Erzsébet, ktorú prezývali Lilla. Dedinka sa nachádza v údolí rieky Garadna a jeho dominantou je práve jazero Hámori a novorenesančný zámok Pallotaszáló (Palácový hotel).

Do kopcov za Miškovcom, kde sa Lillafüred schováva, sa viete dostať autobusom a historickou železnicou z mesta (na obrázku vyššie), alebo autom. Maďari parkovali na krajnici, my sme auto nechali pri platenom parkovisku nad dedinkou. Dostať sa od parkoviska ku zámku znamenalo prejsť niekoľko sto metrov v obklopení hôr z oboch strán.

Rovnako sme však boli obklopení bufetmi predávajúcimi pivo, vyprážané rezne, hranolky, ale aj pečeného heika. Jednoducho rýchle občerstvenie, ktoré by ste skôr čakali pri kúpalisku.

Pri jednom stánku sme sa však zastavili. Viacero ľudí pred ním postávalo a čakalo na svoje nápoje a jedlo. Nás zaujali domáce langoše. Za kasou stál muž, asi štyridsiatnik, ktorý preberal objednávky a prijímal či vydával peniaze. Za ním v maličkej kuchynke stála jeho žena, ktorá ručne pripravovala cesto na ďalšiu várku langošov. Takže žiadny mrazený polotovar, poctivý maďarský langoš. Hneď sme si objednali dva a boli snáď najlepšie, aké sme za dlhý čas mali.

Architektúrou by ste zámok Pallotaszáló zaradili skôr do Švajčiarskych Álp ako ku umelému jazeru v Maďarsku. Zámok funguje ako hotel, takže ak si v ňom chcete užiť noc, vyjde vás na približne 150 eur. Alebo ho môžete obdivovať a fotiť zvonku ako stovky turistov, ktorí ho denne navštívia.

Ak máte malé deti, visuté záhrady pri zámku vám umožnia trochu vydýchnuť. Práve na tých miestach viacerí maďarskí básnici opisovali krásu miestneho kraja, o čom hovoria informačné tabule. Ak viete po maďarsky, môžete si ich aj prečítať, no do angličtiny sa ich prekladať nepokúšali. Rovnako z visutých záhrad najlepšie uvidíte na najvyšší vodopád v krajine, ktorý vytvorili práve pri stavbe zámku. Ide o obľúbenú atrakciu pre fotkychtivých návštevníkov.

Počas horúcich dní máte dve možnosti, ako sa schladiť. Môžete si požičať loďku a ísť sa člnkovať na jazero, alebo si sadnúť na terasu niektorej z miestnych reštaurácií a vychutnať si variácie vínneho striku zvaného fröccs (čítaj fročč). Máte na výber od malého striku, kde je 50:50 víno a sóda, až po 7 deci vína s 3 deci vody. O kvalitu vína sa báť nemusíte, kraj leží pri jágerských viniciach a do Tokaju to tiež nie je ďaleko.

Lillafüred patrí medzi jednu z najnavštevovanejších turistických atrakcií v okolí, takže odporúčame, aby ste sem radšej prišli mimo víkendu a vyhnete sa masám turistov.

Pili ste už býčiu krv? Je lahodná

Po krátkej návšteve Lillafüredu náš výlet pokračoval do Jágeru (maďarsky Eger). Po Miškovci je to druhé najväčšie mesto v regióne. Dominantou mesta je hrad, ktorý slúžil najmä ako ochrana proti nájazdom Turkov, ktoré aj úspešne odrážal.

Koncom 16. storočia však mesto Osmanská ríša predsa len obsadila a trvalo 90 rokov, kým bolo mesto oslobodené. História Turkov v meste je však citeľná dodnes. Napríklad najsevernejším minaretom Osmanskej ríše alebo tureckými kúpeľmi - obe môžete zažiť aj naživo.

Historická časť mesta je typická úzkymi uličkami a reštauráciami s vonkajšími terasami, kde si domáci vychutnávajú tureckú kávu. Auto sme zaparkovali v priľahlých uličkách (parkovacie automaty sú na každom kroku) a vybrali sa do centra.

Za chrbtom sme mali hrad, po pravici a ľavici potok a pred nami námestie so sochou Dobó Istvána, hrdinom z protitureckých čias. Historické centrum nie je veľké a vypĺňajú ho aj úplne nové budovy ešte z komunistických čias. Ideálne je nájsť si peknú terasu, objednať si pohár miestneho vína a sledovať, ako sa deti hrajú vo fontáne.

Jáger však nie je známy iba Turkami a starými budovami, omnoho známejším ho robia miestne odrody vysokokvalitného vína. Ich centrom je Szépasszöny-völgy alebo Údolie peknej ženy.

Na rozlohe jedného menšieho parku nájdete toľko vinárov, koľko by ste nenavštívili ani za tri dni vínnej cesty. Vyše 40 vinárov tu má v skale vytesané pivnice, vonku postavené terasy a ponúkajú svoje víno.

Večerná atmosféra je elektrizujúca. Celý park je vysvietený a pripomína vianočné trhy, ale bez vône prepáleného oleja, chladného počasia a tísicok ľudí. Vonku ľudia popíjajú víno a každú chvíľu je počuť smiech z niektorej vinárne.

Pivnice lemujú park do tvaru podkovy a je len na vás, kam si pôjdete sadnúť. Nájdete tu obrovské moderné vinárne, kde aj varia drobné jedlá a obsluhujú vás čašníci. A potom sú tu aj jednoduché pivničky s drevenými lavicami, kde prídete k pultu a samotný majiteľ a vinohradník v jednej osobe vám aj niečo naleje. My sme vyskúšali oboje.

Počas vyberania nás zaujala vináreň, kde vnútri postávali ľudia s pohármi v rukách, nehrala tam hudba a nápis vonku nebolo ani vidieť. Očakávali sme autentický zážitok a ten sa aj dostavil. Vnútri vinár Sándor konverzoval so svojimi hosťami a nechal ich ochutnávať svoje víno. Po chvíli sme sa s ním dali do reči aj my. Hovoril, že víno dorábali ešte jeho rodičia, v tradícii sa rozhodol pokračovať aj on.

Vínne pivnice v Szépasszony-völgy vznikli ešte koncom 18. storočia, okrem nich sa zachovali aj miestne odrody hrozna, ktoré z tejto lokality robia unikát. Medzi najznámejšie patrí Egri Bikavér (Jágerská býčia krv), červené víno rubínovej farby, ktoré má plnú korenistú chuť a pripomína ovocie s tmavými bobuľami.

Pohár Bikavéru sme ochutnali u Sándora, ale aj v ďalších pivniciach. Tu sa jednoducho nedokážete zastaviť iba na jednom mieste. Na jednu vec by ste si ale mali dať pozor. Aj keď sa na väčšine miest v Maďarsku dá platiť kartou, niekde sa bez hotovosti nepohnete. Nie je preto zlý nápad si niekoľko tisíc forintov vybrať z bankomatu.

Tento článok vám prináša Maďarský turizmus.

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.