SME

Trinásť zaujímavostí o Moskve, ktoré ste netušili

Ruská metropola ukrýva tajomstvá, o ktorých mnohí návštevníci nemajú ani len najmenšie tušenie.

(Zdroj: Tomáš Kubuš)

Moskva je u nás notoricky známym miestom, o ktorom si mnohí myslia, že ho dokonale poznajú. Je to však skutočne tak?

Každé miesto a ruská metropola nie je výnimkou totiž v sebe ukrýva zaujímavosti či tajomstvá, o ktorých mnohí návštevníci nemajú ani len najmenšie tušenie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

1. Stalinov bunker

Vedeli ste, že ruská Moskva v sebe ukrýva bunker samotného Stalina? Kedysi išlo o tak tajné miesto, že o jeho existencii nevedeli ani obyvatelia Moskvy, no dnes sa situácia zmenila a môžete do neho nahliadnuť aj vy.

Stalin sa ho rozhodol postaviť v roku 1951, ale ako mnohí „stavitelia“ veľkých projektov, ani jemu nebolo dopriate, aby tu strávil čas alebo sa aspoň prešiel týmto obrím komplexom, ktorý vyrástol hlboko pod zemou v Taganke a nosil anonymné označenie Bunker 42. Pracovali tu stovky ľudí, no nikto z nich neprezradil, že útroby Moskvy ukrývajú podobné miesto.

Až do roku 1995 bola jeho existencia prísne utajená a dnes ho premenili na Múzeum studenej vojny. Nedáte si povedať?

2. Park padlých monumentov

Rozmýšľali ste niekedy, kam sa podeli všetky tie sochy Leninov, kosákov s kladivami, Marxov či iných sovietskych ikon po tom, ako sa rozpadol obrovský Sovietsky zväz?

Ruské mestá nimi boli doslova prešpikované a Moskva ako hlavné mesto ich nevedela ani spočítať. Odpoveď môžete nájsť na ulici Krymskiy Val, kde leží netradičný a takmer neznámy Park padlých monumentov.

Objavíte tu sochy Leninov, Stalinove busty, zabudnuté sochy, Felixa Deržinského, ale aj emblémy Sovietskeho zväzu, ktoré poznal naspamäť každý od Užhorodu cez Dušanbe až po Kamčatku.

3. Moskovské metro je vlastným svetom

Kým mnohé iné svetové metropoly majú svoje metro najmä na odľahčenie dopravy a aby presunuli ľudí z bodu A do bodu B, metro tu v Moskve má vlastný život, vlastné tajomstvá a príbehy.

Je to dokonalý svet o ktorom by sa dali točiť filmy či písať knihy. Prvýkrát sa nápad s moskovským metrom objavuje už koncom 19. storočia, ale prvé stanice otvorili až v roku 1935. Od vtedy funguje nepretržite až do dnešného dňa.

Len jeden jediný deň bolo metro mimo prevádzku a tým dňom bol 16. október 1941, kedy boli Nemci príliš blízko Moskvy a z bezpečnostných dôvodov ho radšej odstavili. Počas 2. svetovej vojny jeho stanice fungovali ako kryty a v moskovskom metre sa tak narodilo dokonca 217 detí.

Dnes má už viac než 200 staníc a denne prepraví cca 7 miliónov ľudí. Nielen tých, pretože sa dokonca zistilo, že aj niekoľko moskovských psov vie využívať stanice metra a pohodlne sa odviezť až do cieľa.

4. Najväčší zvon sveta

Slávny moskovský Kremeľ ukrýva za svojimi hradbami nejednu zaujímavosť, no kým mnohých fascinujú kostoly, cibuľovité kupoly či história cárov, ktorí kráčali týmito priestormi, tak medzi najväčšie zaujímavosti patrí obrovitánsky zvon položený na zemi z ktorého sa odštiepil niekoľko tonový kus.

Všetci ho volajú zvon Cár Kolokol a jeho váha prekračuje 200 ton, čo z neho robí najväčší zvon celého sveta.

Dokončili ho v roku 1737 a zrejme ho po odliatí príliš rýchlo schladili, a tak praskol.

Nikto nikdy nepočul jeho hlas, no stal sa symbolom ruskej Moskvy spoločne s vedľa stojacim delom Cár Puška z ktorého sa zrejme nikdy nevstrelilo. História môže mať aj bizarné podoby.

5. Opitý medveď aj Bulgakov

Keby mohli steny známeho domu Spaso rozprávať, boli by to príbehy, ktoré by nemali konca kraja. Vilu si ešte v roku 1913 nechal postaviť textilný magnát Nikoľaj Vtorov, ale o 20 rokov sa stala hlavnou rezidenciou amerického ambasádora v Sovietskom zväze.

Práve tu sa v roku 1935 konala opulentná party, ktorá vošla do dejín. Ambasádor Bullitt dal za úlohu všetkým naokolo pripraviť oslavu, akú ešte nikto nikdy na svete nezažil.

Do rezidencie priniesli brezové stromy, z moskovskej ZOO si požičali desiatky rôznych vtákov, ktoré neskôr uleteli, horské kozy a dokonca aj medveďa. Ten sa stal neslávne známym symbolom celej oslavy, pretože sa napokon opil zo šampanského.

Party sa zúčastnil aj spisovateľ Bulgakov, ktorý niektoré epizódy zvečnil vo svojom diele Majster a Margaréta.

Prečítajte si tiež: Hektická Moskva, ktorá nikdy nespí Čítajte 

6. Moskva v Moskve

Zamysleli ste sa niekedy odkiaľ vôbec vzala Moskva svoje meno? Hoci má Rusko niekoľko obrovských a slávnych riek, tak práve Moskva patrí medzi tie najdôležitejšie.

Práve táto 503 kilometrov dlhá rieka sa totiž kľukatí aj hlavným mestom a bola to ona, kto mu dal jej meno, ktoré dnes pozná celý svet. Dodnes je pre Moskovčanov aj zdrojom pitnej vody, pretože sa zbiera v piatich rôznych zásobníkoch.

7. Najkratšia ulica mesta

Ak sa spomenú moskovské ulice, tak takmer vždy sa v mysli vynorí slávny Arbat či Leninský prospekt.

Najdlhšia ulica Moskvy je Varšavská ulica s úctyhodnou dĺžkou 21 kilometrov, ale vedeli ste, že najkratšia ulica hlavného mesta má len 48 metrov?

Jej meno je Venetsianov a nájdete na nej len dva domy. Je pomerne nová, pretože vznikla len v roku 1920, ale dodnes je zapísaná v moskovských zaujímavostiach.

8. Prvý pes vo vesmíre

Pamätník pre prvého človeka vo vesmíre? Samozrejme, že si Moskva takýmto spôsobom nenechala ujsť poctu Gagarinovi, ale to je známy fakt. Mnohých však možno prekvapí, že na moskovských uliciach nájdete aj monument pre slávnu Lajku.

Vedeli ste, že ju najprv nazvali Kučierka a až potom sa zaužívalo jej menom Lajka? Ruskí vedci ju vypustili do vesmíru v 1957, no trvalo viac než 50 rokov, kým sa dočkala svojej sochy.

Od roku 2008 stojí na monumente pripomínajúcej raketu s vystretou rukou a ak ju chcete vidieť, musíte prísť na ulicu Petrovsko-Razumovskaju aleju.

Prečítajte si tiež: Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska Čítajte 

9. Stáť vo zápche? Kdeže!

Doprava v Moskve vie byť katastrofálna a kým sa my doma sťažujeme na zápchy, tak Moskovčania na tie svoje už zrejme nemajú ani slovo. Pri horšom dni tu viete stráviť aj zopár hodín denne a preto sa mnohí bohatí Moskovčania rozhodli vyriešiť túto situáciu svojsky.

Niektorí si najímajú falošné ambulancie, aby sa s pustenými majákmi vedeli prepraviť z bodu A do bodu B za čas, o akom by sa im inak ani nesnívalo.

10. Kostol, palác či bazén?

Ikonický Chrám Krista Spasiteľa dnes zdobí panorámu Moskvy natoľko, že ho takmer nikto neobíde.

Leží na brehu rieky Moskvy a neďaleko odtiaľto sa dvíhajú múry Kremľa. Ak by ste si pozerali archívne fotografie zo sovietskej éry, jeho siluetu by ste tu nenašli. Ako to, keď ešte v roku 1883 bol najväčším ortodoxným kostolom Ruska?

Sovieti sa v roku 1931 rozhodli, že ho vyhodia do vzduchu a mal sa tu realizovať obrovský, monumentálny projekt ktorému dal Stalin zelenú a o niekoľko rokov tu mal vyrásť 415-metrov vysoký Palác Sovietov, pričom posledných sto metrov bude patriť najväčšej soche Lenina akú kedy tento svet videl.

Vojna, málo financií aj podmáčaný terén tento megalomanský projekt, ktorý mal byť vyšší než newyorský Empire State Building, prerušili, no základy už boli vykopané.

Chruščov sa rozhodol, že dieru premení na najväčší bazén sveta. Až v roku 2000 sa opäť nad Moskvou zaleskli jeho zlaté kupoly.

11. Koľko stojí Lenin?

Kremeľ alebo Červené námestie s chrámom Vasila Blaženého? Takto môže často znieť otázka ohľadom najznámejšieho moskovského miesta. Mnohí by oponovali a spomenuli by Leninovo mauzóleum.

Práve ono do mesta už roky láka turistov a hoci sa časy nekončiacich zástupov ľudí čakajúcich dnu skončil, stále sa pred ním tvoria fronty. Koľko však stojí udržiavanie večne živého Lenina pri „živote“?

Ruskí vedci vypočítali, že jeho údržba sa ročne vyšplhá na cca 13 miliónov rubľov (cca 166 000 eur) a počas sovietskej éry sa o jeho zabalzamované telo staralo 200 ľudí. Po jeho smrti vystavili telo, no dav ľudí bol tak obrovský, že sa na 55. deň rozhodli, že jeho telo zanechajú aj ďalším generáciám a tak ho môžete vidieť dodnes.

Vedeli ste však, že z Moskvy prichádzajú experti pravidelne aj do vietnamského Hanoja pozrieť sa na stav Ho Či Minha? Ten, podobne ako Lenin, spočíva v mauzóleu a čaká svojich návštevníkov.

12. Kilometre za hamburgerom

Tipli by ste si, akú reštauráciu v Moskve sprevádzal najväčší ošiaľ? Aj napriek zvláštnym vzťahom medzi USA a Ruskom sa v roku 1990 otvoril prvý McDonald´s v najväčšej krajine sveta.

Inde by otvorenie podniku s rýchlym občerstvením prešlo takmer bez zmienku, ale tu išlo takmer o svetovú udalosť a na jeho otvorení sa v chladný januárový deň stretlo cca 30 000 ľudí.

Na hamburger tu čakali zástupy dlhé niekoľko kilometrov a nebolo problémom čakať 6 hodín, aby ste sa dostali dnu. Pri otvorení sa spustil ošiaľ a dokonca Boris Jeľcin patril medzi prvých stravníkov. Ak chcete vidieť toto slávne miesto, tak ho stále nájdete otvorené na Puškinovom námestí.

13. Moskva slzám neverí

Kto by nepoznal kultový sovietsky film „Moskva slzám neverí“? Natočili ho v roku 1979, o dva roky na to vyhral Oscara za najlepší cudzojazyčný film a stal sa najslávnejším ruským filmom svojej doby.

Mnohí veria, že s Moskvou a slzami prišiel až tento film, ale pravda je niekde úplne inde. Táto veta siaha niekoľko storočí nazad, kedy bola Moskva najsilnejším hráčom v okolí a mnohé mestá či oblasti jej museli odovzdávať pravidelné dane.

Každoročne nariekali, prosili, aby im poplatky odpustili či aspoň odložili o niekoľko mesiacov, ale Moskva a jej cár sa nedali obmäkčiť a neverili ich slzám. Dnes toto slovné spojenie dostalo krídla a používa sa pomerne často.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 128
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 9 077
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 774
  4. Každý piaty zomrie 8 758
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 788
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 727
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 507
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 2 974
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ľuboš Vodička: Zolná, kostol za hradbami
  2. Ľuboš Vodička: Slovenské hrady: Tematín
  3. Anton Kaiser: 100 rokov organizovanej turistiky III.
  4. Ladislav Kucharik: Bahrain - panské pieskovisko na zimu
  5. Michal Drotován: Singapur - mesto budúcnosti. Naozaj?
  6. Aleš Tvrdý: Ľudské povolania
  7. Ľuboš Vodička: Kam vo Viedni, keď prší? Albertina
  8. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Lokca
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 178
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 457
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 689
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 644
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 765
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 138
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 9 872
  8. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 8 176
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťZatvoriť reklamu