SME

Havajské ostrovy: Prírodné divy v jednej dlani I. (Cestopis)

Nikde inde na svete som nevidel toľko prírodných krás na tak malej ploche ako na Havaji, citujem cestovateľa Leoša Šimánka.

(Zdroj: Ľubor Šešera)

Cestopisy čitateľov. Prečítajte si cestopisy od čitateľov a blogerov, zverejňujeme ich v ich pôvodnej forme len s drobnými jazykovými úpravami.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Diaľnica do Pearl Harbor

Pod nami žiari tisíce svetielok Honolulu. Je takmer polnoc. Pristávame. Letisková hala je prázdna. Nie sme organizovaný zájazd: nevítajú nás žiadne hula tanečnice ani delegátka s vencami z čerstvých plumérií.

Vyzdvihujeme si naše kufre a ťaháme ich k požičovni áut. Autá sme si objednali už na Slovensku cez internet, ale tradičnú byrokraciu si musíme pretrpieť. Ponúkajú nám ďalšie a ďalšie poistky, ktoré s vďakou odmietame. Samozrejme, nemajú RAV4-ky, ktoré sme si rezervovali. Dostaneme aspoň podobne veľké Chevrolety. Vyrážame.

Čaká nás už posledných 30 km našej púte. V diaľničnej spleti pri letisku navigácia zahlási, že sme mali odbočiť, až keď odbočku prejdeme a zrazu zisťujeme, že diaľnica neodvratne smeruje na americkú vojenskú základňu v Pearl Harbor. A Pearl Harbor nie je len nejaká vojenská základňa. Okrem toho, že pripomína neslávne slávny útok japonského letectva 7. decembra 1941, ktoré viedlo k vstupu USA do druhej svetovej vojny, je dodnes sídlom veliteľstva americkej pacifickej flotily, ktorej hlavnou úlohou je vyvažovať čínske ozbrojené sily.

Strážnemu sa ospravedlňujeme. Vojak legitimuje oboch šoférov, ale potom nám pokojne dovolí sa otočiť okolo jeho búdky. Vraciame sa na letisko. Opäť netrafíme našu cestu a mierime do Pearl Harbor. Na poslednú chvíľu zbadáme, že sa cesta rozdvojuje a vyberieme si aspoň tú, ktorá nesmeruje k rovnakej strážnej búdke. Opäť sa ospravedlňujeme, opäť službukonajúci vojak legitimuje Paliho, ktorý šoféruje. Tento to navyše berie ako miestny folklór: poznamená, že chvíľu pred nami otáčal nejakých Nemcov.

Na tretí raz si už konečne dáme pozor a po pol hodine nás navigácia dovedie do tmavej uličky v mestečku Kapolei. Tu niekde by mal byť náš domček, ktorý sme si objednali cez Airbnb. Pozeráme, domčeky majú podobné čísla, ale naše medzi nimi nie je. Jeden z nich číslo nemá, snáď by mohol byť náš.

Je polnoc. Ale vyťukať len tak vstupný kód v neznámeho domčeku o polnoci? Čo keď spustíme alarm? Pre istotu telefonujeme na poskytnuté telefónne číslo. Nik neberie. Našťastie. Na druhý deň sme sa dozvedeli, že majiteľka býva v Texase a boli tam štyri hodiny ráno.

Napokon časť našej prieskumnej čaty objavuje číslo domu na nenápadnej poštovej schránke pri ceste. Jasné, Amerika. Naťukáme kód a otvárame dvere. Vybalíme najnutnejšie veci a po 33 hodinách cesty sa konečne osprchujeme a padáme vyčerpaní do postele. V Bratislave je práve poludnie.

Prírodné divy v jednej dlani

Známy český cestovateľ a moreplavec Leoš Šimánek v úvode svojej knihy Havajské ostrovy napísal: „Nikde inde na svete som nevidel toľko prírodných krás na tak malej ploche ako na Havaji.“

Neprecestoval som celý svet ako Leoš Šimánek na to, aby som si sám mohol dovoliť takéto odvážne tvrdenie. Ale pridávam sa. Havajské ostrovy majú krásne more a pieskové pláže. Ale podobné nájdete aj inde vo svete. Pri mnohých plážach majú koralové útesy. Aj tie nájdete aj inde vo svete.

Majú morské útesy aj vysoké hory. Nájdete aj inde vo svete. Aj keď ... Mauna Kea, najvyšší vrch Havajských ostrovov, má síce nadmorskú výšku iba 4 205 metrov, v skutočnosti však ústí z morského dna a keď by sme jeho výšku merali od úpätia, dosiahla by až 10 210 metrov, čo značne prevyšuje Mount Everest dosahujúci „iba” 8 850 metrov. Na Havajských ostrovoch (trochu) vyčíňa sopka Kileaua (je činná nepretržite od roku 1983 a s prestávkami od nepamäti), ale činné sopky sú aj inde vo svete.

Havajské ostrovy majú dažďové pralesy a ich vrchol Wai’al’ale patrí medzi najdaždivejšie miesta na Zemi s ročným priemerom 11 500 mm zrážok (pre porovnanie v Bratislave naprší ročne priemerne 740 mm). Ale dobre zmoknúť môžete aj inde vo svete.

Havajské ostrovy majú krásne vodopády, ale vo svete nájdete aj vyššie a krajšie. A v kontraste s tropickou vegetáciou vás na vrchole Haleakalā čaká vyprahnutá červená krajina ako z Marsu a na ostrove Kaua’i kaňon hlboký 900 metrov.

Áno, podobné prírodné divy nájdete aj inde vo svete, ale sotva na tak malom kúsku zeme, ktorej plocha predstavuje približne 1/3 plochy Slovenska (16 636 km2 verzus 49 036 km2).

Najodľahlejšie súostrovie

Za to, že máte všetky prírodné divy „v jednej dlani“, však musíte zaplatiť daň: cestu na opačnú stranu zemegule. Áno, Havajské ostrovy ležia „ďaleko v Tichom oceáne“ a nazývajú ich aj „najodľahlejšie súostrovie“. Vzdialenosť z Bratislavy vzdušnou čiarou je približne 12 300 km, čo je takmer desaťnásobok vzdialenosti Londýna (1 300 km) alebo dvojnásobne viac než New Yorku (6 680 km). Aj americká pevnina je vzdialená takmer 4 000 km a let z Los Angeles trvá takmer 6 hodín.

Paradoxne, Havajské ostrovy sú bližšie z japonského Tokia (približne 6 200 km), než z amerického hlavného mesta Washington (približne 7 800 km). Turistické nápisy sú tu okrem angličtiny maximálne v japončine, kórejčine či čínštine, veľmi zriedkavo v španielčine a už vôbec nie v nemčine či francúzštine.

Havajské ostrovy sú časťou Oceánie, ktorá sa nazýva Polynézia (z gréckeho „mnoho ostrovov“). Tento názov pôvodne zaviedol v roku 1759 Francúz Charles de Brosses pre všetky ostrovy Oceánie.

V roku 1831 však iný Francúz, Jules Dumont d’Urville, ohraničil Polynéziu z dôvodu pôvodu obyvateľstva a kultúrnych tradícií iba na časť Oceánie, tzv. Polynézsky trojuholník, tvorený na severe Havajskými ostrovmi, na juhozápade Novým Zélandom a na juhovýchode Veľkonočným ostrovom. Ďalšími veľkými časťami Oceánie sú Melanézia a Mikronézia.

Havajské ostrovy ležia v tropickom pásme, v zemepisnej šírke na úrovni južného Egypta a severného Sudánu. Ich podnebie sa však od saharskej Afriky výrazne odlišuje. Nielenže nemá púštny charakter, ale je aj veľmi pestré. Ak použijeme Köppenovu klasifikáciu klimatických zón, ktorá je svetovo najrozšírenejšia a v svojej podstate klasifikuje zóny podľa dvoch parametrov: teplota a zrážky, tak Havajské ostrovy majú až 10 z celkových 13 zón.

Väčšina územia má vlhké oceánske podnebie (Cfb) a tropické pralesy (Af), ale nájdeme tu aj stredomorské podnebie s teplými letami (Csb), savany (Aw) a vo vysokých nadmorských výškach dokonca alpínske podnebie (ET).

Poloha v tropickom oceánskom pásme zabezpečuje prakticky stabilné celoročné teploty: v zime býva najvyššie priemerná teplota 26OC a neklesá pod 20OC, kým v lete najvyššia priemerná teplota vystúpi iba na 29OC a neklesá pod 23OC . Stabilné teploty ovzdušia zaručujú aj stabilné teploty vody, ktorá má v zime 24OC a v lete 26-28 OC..

Takže celoročnou „uniformou“ na Havajských ostrovoch sú krátke nohavice a tričko. Kúpať sa tu dá po celý rok, ak zrovna niekoľko dní (prípadne týždňov) neprší. Na druhej strane, voda nie je tak teplá ako napríklad v Karibiku a jej teplota pripomína skôr teplotu v našincami známom Chorvátsku.

Osem rôznych ostrovov

Havajské ostrovy tvorí spolu 8 veľkých ostrovov a 137 ostrovčekov. Každý z veľkých ostrovov má svoj špecifický charakter. Aj keď na opis charakteru zvyčajne treba určitý počet slov, pre moderného čitateľa v tomto blogu skúsim byť stručnejší:

1. Hawaiʻi – Najväčší z ostrovov, nazývaný aj Veľký ostrov. Po tomto ostrove dostalo názov celé súostrovie, keďže z neho pochádzal náčelník, ktorý v roku 1810 ostrovy zjednotil. Ostrov sa stal známy najmä vďaka aktívnej sopke Kileaua a lávovým poliam.

2. Maui – Najobľúbenejší ostrov amerických dovolenkárov. Nachádzajú sa na ňom krásne pláže, ale aj slávna Road to Hana, ktorá je akousi havajskou verziou kalifornskej Route 66.

3. Kahoʻolawe – Úradne zakázaný ostrov. Jeden zo zábavných hoaxov hovorí, že americká vláda zakázala vstup na tento ostrov, aby zabránila ľuďom vidieť zachránených dinosaurov z Jurského parku. V skutočnosti počas druhej svetovej vojny americká armáda využívala ostrov ako výcvikové územie so strelnicou a od roku 1990, keď ostrov opustila, ešte nedokázala po sebe poupratovať.

4. Molokaʻi – Nazývaný aj priateľský ostrov, pravdepodobne preto, že nad Američanmi prevládajú pôvodní obyvatelia.

5. Lānaʻi – Nazývaný aj ostrov ananásov. V minulosti bol centrom najväčšej svetovej produkcie ananásov. Časy sa však menia. V roku 2012 zbankrotovanú ananásovú firmu a s ňou aj 98% ostrova kúpil majiteľ informatickej firmy Oracle Larry Ellison za 300 miliónov amerických dolárov.

6. Oʻahu – Najľudnatejší ostrov s hlavným mestom Honolulu. Hneď vedľa Honolulu leží americká vojenská základňa Pearl Harbor. Ostrov je známy aj ako raj surfistov. Na severnej časti ostrova sa každoročne koná najprestížnejšia surfárska súťaž na svete: Vans Triple Crown of Surfing.

7. Kauaʻi – Nazývaný aj ostrov záhrad. Ostrov s pravdepodobne najkrajšou prírodou. Obývaný iba na pobreží, vnútrozemie ostrova pokrýva dažďový prales a bažiny a je neprístupné. Na severozápade sa nachádza pobrežie s prírodnými divmi Na Pali coast. Na ostrove nájdete aj najväčší kaňon Pacifiku: Waimea canyon.

8. Niʻihau – Nazývaný aj zakázaný ostrov. Ďalší z ostrovov v súkromnom vlastníctve, istých bratov Richardsonovcov, ktorí sa rozhodli zachovať ostrov v pôvodnom stave pred príchodom „civilizácie“. Na ostrove žije posledných 170 pôvodných obyvateľov, nie je tu žiaden hotel, cesty so spevneným povrchom ani tečúca voda. Pre turistov je neprístupný.

Zaujímavosťou je, že s výnimkou ostrovov Molokai a Lanai, napriek pomerne malej vzdialenosti (do 100 km), medzi ostrovmi neexistuje lodné spojenie. Z ostrova na ostrov sa dá dostať iba letecky. Cena letenky je približne 100 dolárov.

Bezpečné či nebezpečné?

Závažnou otázkou pred cestou do exotických destinácií sú potenciálne riziká. Z uvedeného hľadiska sú Havajské ostrovy veľmi bezpečné miesto. Na dovolenkárov tu nečíhajú tropické choroby ako malária, hepatitída, žltá zimnica či japonská encefalitída. Na ostrovoch sa nevyskytujú hady ani jedovatý hmyz a to ani v dažďových pralesoch.

V dažďových pralesoch sme dokonca chodili v krátkych nohaviciach a nepoštípal nás ani komár. Paradoxne nás komáre doštípali v exkluzívnych botanických záhradách. V pobrežných vodách Havajských ostrovov nie sú žraloky a nestretli sme sa ani s medúzami, hoci sme na niekoľkých miestach videli varovania pred medúzou mechúrovou (angl. Portuguese man o' war). Voda z vodovodu je pitná na všetkých ostrovoch, kde je tečúca voda. Nemocnice sú na špičkovej úrovni. Ako kdekoľvek v USA samozrejme platí, že sú veľmi drahé a odporúča sa mať kvalitné cestovné poistenie.

Na druhej strane, Havajské ostrovy tiež nie sú úplne bez nebezpečenstiev. Ležia ďaleko v oceáne a nie pri „bazéniku“ nazývanom Stredozemné more. Vlny tu často dosahujú úctyhodnú výšku a veľmi silné vedia byť aj prúdy, ktoré vťahujú do mora. Tradičné odporúčanie od domorodcov je, že ak vás už vlna zmetie z útesu, nesnažte sa plávať k brehu, kde vás vlny naisto dochrámu o skaly, ale naopak od pobrežia a počkať na pomoc.

Na Havajských ostrovoch týždenne zomrie priemerne jeden turista, pričom absolútne najviac pri šnorchlovaní a kúpaní. Počet utopených 13-násobne prevyšuje americký priemer a je napríklad 6-násobne väčší oproti Floride.

Približne mesiac pred naším príchodom sa dokonca počas dvoch týždňov utopilo na Havajských ostrovoch až 9 ľudí, pričom niektorí z nich boli výborní plavci. Dokonca sa začalo oficiálne vyšetrovanie, či ich príčinou nie je používanie celotvárových šnorchlovacích masiek, ktorých nesprávne fungujúce ventily môžu spôsobiť hromadenie oxidu uhličitého v maske vedúceho až k bezvedomiu.

Nepodarilo sa mi dopátrať, ako vyšetrovanie dopadlo, v každom prípade už toto podozrenie ma dokonale odradilo od snahy celotvárovú masku si vôbec niekedy kúpiť. Radšej zostanem pri klasickom nepohodlnom šnorchli.

Našinca dokážu na Havajských ostrovoch zaskočiť aj silné dažde, najmä v zimnom období. My sami sme na ostrovy išli na záver zimnej sezóny, na prelome marca a apríla. Podľa štatistík malo byť už pekne, ale podľa domorodcov sme zažili najhoršie počasie za posledných desať rokov. Pršalo väčšinu dní nášho pobytu. Dažde síce nebývajú dlhé, ale vedia byť intenzívne a v okamžiku ste mokrí do nitky.

Pri dlhotrvajúcich dažďoch dokonca zatvárajú niektoré turistické chodníky, pretože môžu byť nebezpečné. Napríklad aj preto, že tie potôčiky, ktoré inak ľahko prebrodíte, sa odrazu stanú neprekonateľnou malou riekou. Týždeň po tom, ako sme odišli z našej čarokrásnej dedinky Princeville na ostrove Kaua’i, sa v susednej dedinke Hanalei „pretrhli mračná”: za 24 hodín tu napršalo 127 mm zrážok a zo zatopeného Hanalei zachraňovali 152 ľudí helikoptérami. Záplavy sú na Havajských ostrovoch zriedkavé, ale silné dažde vedia naozaj znepríjemniť pobyt.

Naopak, nebezpečenstvom tu nie sú sopky, ak zrovna nie ste rodený samovrah a nevyberiete sa v ústrety tečúcej láve (ktorá dosahuje teplotu 1 150oC a jej výpary sú jedovaté). Na ostrovoch je aktívna prakticky iba jediná sopka Kīlauea na Veľkom ostrove.

Ako som už spomínal, je činná prakticky od nepamäti a v súčasnosti nepretržite od roku 1983. Mesiac po našom odchode dvakrát vybuchla trochu viac, boli toho plné noviny, aj u nás. Zničila približne 600 domov v dopredu známej rizikovej oblasti. Stále je to však relatívne malá časť iba jedného z Havajských ostrovov bez dopadu na ostatné ostrovy.

Iba pre milionárov?

Výlet na Havajské ostrovy nebude zo Slovenska nikdy úplne lacný z dôvodu veľkej vzdialenosti. Na druhej strane to neznamená, že si ho môžu dovoliť iba milionári. Na internete je možné nájsť niekoľko blogov českých turistov, ktorí si zohnali lacné letenky a na Havajských ostrovoch bývali za bagateľ v stanoch. Nám sa podarili letenky za necelých 800 eur, keď sme leteli z Budapešti s medzipristátiami v Londýne a Los Angeles.

Existujú aj lety s jediným prestupom, z Viedne do Los Angeles a odtiaľ do Honolulu (alebo na iný ostrov), ktoré sú však trochu drahšie. My sme neprespávali v stanoch, ale ôsmi sme si prenajali rodinný dom, prípadne dva dvojizbové apartmány. Takéto bývanie nás vyšlo približne na 50 Euro na osobu a noc. Porovnateľné s cenami v západnej Európe.

Na Havajských ostrovoch sa treba pripraviť na trochu vyššie ceny. Nie je tu prakticky žiaden priemysel a iba málo fariem, takmer všetko sa dováža. Ceny potravín v porovnaní so Slovenskom sú približne dvojnásobné.

K vyšším cenám prispieva aj americký zákon o námornej preprave tovaru z roku 1920, ktorý vyžaduje, aby prepravu medzi dvoma americkými prístavmi mohli vykonávať iba lode postavené v USA, patriace americkým vlastníkom, plávajúce pod zástavou USA a s americkou posádkou. Dnes sú samozrejme lode registrované v štátoch s najnižšími reguláciami (štvrtina svetovej tonáže je registrovaná v Paname) a často sa plavia s dokonale ázijskými posádkami.

Veľa ďalších dobrých rád na cestu na Havajské ostrovy ani netreba dávať. Vo všeobecnosti platí to isté, ako keď cestujete kamkoľvek do USA. Požičať si auto, pretože v USA hromadná doprava (s výnimkou veľkých miest) prakticky neexistuje. A snažiť sa rezervovať si tak auto, ubytovanie, ako aj rôzne vstupenky cez internet už zo Slovenska. Je to nielen o čosi lacnejšie, ale aj s istotou, že sa na vás ujde.

Príjemným prekvapením pre nás bolo, že na Havajských ostrovov napriek vzdialenosti bez problémov fungovali naše platobné karty.

Poďakovanie

Hoci má tento cestopis oficiálne iba jedného autora, v skutočnosti do neho duchovne prispelo všetkých osem členov našej expedície. Videli sme veľa aj vďaka tomu, že každý člen výpravy prispel svojou trochou k celkovému výsledku. Osobitne ďakujem Lucke Kontsek, ktorá ešte v Bratislave cestu zorganizovala.

Autor: Ľubor Šešera

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 098
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 10 659
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 573
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 775
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 720
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 506
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 093
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ľuboš Vodička: Zolná, kostol za hradbami
  2. Ľuboš Vodička: Slovenské hrady: Tematín
  3. Anton Kaiser: 100 rokov organizovanej turistiky III.
  4. Ladislav Kucharik: Bahrain - panské pieskovisko na zimu
  5. Michal Drotován: Singapur - mesto budúcnosti. Naozaj?
  6. Aleš Tvrdý: Ľudské povolania
  7. Ľuboš Vodička: Kam vo Viedni, keď prší? Albertina
  8. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými kalváriami - Lokca
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 149
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 455
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 671
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 631
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 755
  6. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 11 184
  7. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 120
  8. Ľuboš Dobrota: Spolupracujú s cudzími tajnými službami? 7 748
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťZatvoriť reklamu