SME
Utorok, 28. jún, 2022 | Meniny má Beáta

Marta Rajková: Treking v Himalájach ma napĺňa pocitom vďaky, radosti a šťastia

Mama vyšla z nadmorskej výšky 110 metrov do 5357 metrov a jej tréningom boli iba poobedňajšie prechádzky, hovorí s úsmevom cestovateľka.

Cestovateľka Marta s mamou počas treku okolo Gokyo LakesCestovateľka Marta s mamou počas treku okolo Gokyo Lakes (Zdroj: Marta Rajková)

Stále sa smejem, keď si spomeniem, ako boli niektorí moji známi prekvapení, že beriem mamu na trek do výšky päťtisíc metrov, hovorí v rozhovore pre cestovanie.sme.sk cestovateľka Marta Rajková.

Na úvod by ma zaujímalo, kedy sa zrodil tvoj vzťah k horám?

Už ako deti sme s rodičmi chodili do hôr, najmä do Tatier a Slovenského raja. Mám odtiaľ veľmi živé spomienky a pamätám si, že vždy ma bavilo chodiť po horách. Rodičia ma počas túr nikdy nemuseli nejak extra motivovať a nefrflala som pritom.

Jediné, z čoho som mala ako dieťa panický strach boli vysoké rebríky, reťaze a exponované miesta. Z toho mám strach dodnes, ale snažím sa to prekonávať tak, že sem-tam zájdem s kamarátmi liezť na umelú stenu. Pravdupovediac si nepamätám moment, kedy sa vo mne zrodil blízky vzťah k horám. Logicky mi z toho vyplýva, že to vo mne muselo byť odjakživa.

Trek okolo Gokyo Lakes v Himalájach bol špeciálny, pretože si ho absolvovala aj s tvojou mamou. Spomínala si, že mama je veľmi aktívna žena, no myslíš, že by to zvládol aj niekto, kto nie je zvyknutý na pravidelný pohyb?

Áno, tento rok som do Himalájí vzala svoju 62-ročnú mamu. Teraz bola tá správna konštelácia. Nepál je totiž jedna z mojich najobľúbenejších krajín, už to tam celkom dobre poznám, a tak som si povedala, že jej ukážem kúsok sveta, ktorý mám tak rada.

Moja mama je bývalá marketingová manažérka a nedávno išla do dôchodku, takže teraz mala aj ona dostatok času na takýto výlet. Je aktívna celý život, ale nie v zmysle, že by chodila do fitka alebo cvičila. Pracuje v záhradke, chodievala na prechádzky, kým sme ešte mali psa, lezie po stromoch, keď treba oberať ovocie. Skrátka, bežný pohyb, nič výnimočné. Po rodičoch má tuhý koreň a hlavne mentálnu silu. Práve tá je niekedy v horách dôležitejšia ako svaly.

Stále sa smejem, keď si spomeniem, ako boli niektorí moji známi prekvapení, že beriem mamu na trek do výšky päťtisíc metrov. Ustarostene sa ma pýtali, či mama trénuje. Odpovedala som bezstarostne, že ani nie. Bola som si totiž stopercentne istá, že to zvládne. Práve vďaka svojej húževnatosti a trpezlivosti.

O pár dní na to mi mama volala a pochválila sa mi, že poctivo trénuje. Spýtala som sa v čom spočíva jej tréning. Povedala, že chodí na prechádzky okolo viníc a sem-tam na bicykel. K tomu však musím dodať, že býva v Komárne, v úplne rovinatej oblasti bez jediného kopca. Takže to je všetko, len nie seriózny tréning. Vždy sa pobavím, keď si uvedomím, že moja mama vyšla z nadmorskej výšky 110 metrov do 5357 metrov a jej tréningom boli iba poobedňajšie prechádzky.

Napriek tomu si nedovolím tvrdiť, že treking v Himalájach je pre hocikoho. Treba mať hlavne chuť kráčať hore a dole kopcom niekoľko dní vkuse, 3 až 8 hodín denne, a k tomu primeranú fyzickú zdatnosť. Človek ani nemusí byť nejak extra silný, pretože batoh mu vie zobrať nosič. Skôr mám na mysli, že by ste nemali mať boľavé kĺby alebo zranenia.

Pokojne by som to prirovnala k našim Tatrám. Kto zvládne niekoľkodňové hrebeňovky a stredne ťažké tatranské túry, ten zvládne aj priemerné treky v Himalájach. Na väčšine trekov nie sú žiadne nebezpečné, exponované terény, iba postupné kráčanie do výšky. Problémom však môže byť skôr výšková choroba. Ale aj tej sa dá vyhnúť. Tajomstvo spočíva najmä v pomalej, trpezlivej chôdzi, pitnom režime a správnom nastavení mysle.

Ako dlho ste sa pripravovali a ako dlho trvá získať všetky povolenia? Nenadávala mama, že sa na to vôbec odhodlala?

Na treking v Himalájach treba 2 druhy povolení. Jedno všeobecné a jedno do konkrétneho národného parku, v ktorom sa daný trek nachádza. Nedávno sa zmenili pravidlá, a tak obe tieto povolenia možno získať na počkanie priamo na treku v úvodných stanovištiach.

Čo je skvelé, lebo už nemusíte strácať čas vybavovaním povolení v Kathmandu. Jediné, čo je dobré kúpiť si pár týždňov vopred, sú letenky na malé 14 miestne lietadlo do mestečka Lukla.

V Lukle sa totiž začína Gokyo Lakes trek, ako aj Everest Base Camp trek. Tieto veci som vybavovala ja, takže mama s tým starosti nemala a nemala prečo nadávať.

Ale občas si povzdychla a zahundrala, že “ľudia boží, čo ja tu na staré kolená robím”. Bolo to vo chvíľach, keď si uvedomila, do akej nadmorskej výšky to vlastne ide a tiež vtedy, keď nastali nejaké komplikácie a nečakané zvraty, ako napríklad let do Lukly vrtuľníkom.

V čom bola príprava iná v porovnaní Everest Base Camp trekom, ktorý si absolvovala minulý rok?

Iba v tom, že minulý rok sme mali povolenia vybavené už vopred. Tento rok sme si vopred v Kathmandu vybavili iba povolenie do národného parku Sagarmatha. Druhé, všeobecné povolenie TIMS, sme si kúpili už hore na treku. Inak to nebolo v ničom iné. Ani čo sa týka fyzickej prípravy.

Počas celého roka pravidelne cvičím jogu a behám, ale nijak extra som netrénovala ani minulý, ani tento rok. Dokonca som mala tento rok ešte aj horšiu kondičku, pretože pár týždňov pred trekom som v Indii veľmi ochorela a brala antibiotiká. Mesiac predtým v Thajsku som dostala zápal priedušiek, takže som nebola veľmi fit. Ale tuhý rodinný koreň ma asi zachránil a nakoniec sa mi kráčalo na treku výborne.

Ako dlho ti trvá balenie? Predsa len, nesmieš zabudnúť nič dôležité, no na druhej strane sa zbaliť úsporne.

Cestujem už pár rokov, takže som sa naučila baliť efektívne. Tentokrát to však bolo trošku komplikovanejšie, lebo mama mi z domu musela priniesť trekingové veci, spacák, veľký batoh a všetko potrebné. Cez skype videohovor som ju inštruovala, čo všetko má pre mňa a pre seba priniesť. Keď prišla do Kathmandu, všetko som vybalila, pretriedila a zbalila za pár hodín.

Počas cestovania, ako aj trekingu sa snažím baliť úplne minimalisticky. Niekedy to možno až preháňam. Mame napokon na treku trochu chýbala nejaká kniha, časopis alebo krížovky na dlhé večery pri piecke. Mali sme však so sebou aspoň karty.

Ja totiž neznášam so sebou ťahať zbytočnosti. Mame sme síce najali nosiča, ale ja som si svoj približne 11 kilový batoh niesla sama. V tých výškach a pri tej námahe preto chcem mať čo najmenší náklad. Hlavne, keď mám so sebou ešte aj ťažkú zrkadlovku, powerbanku a statív.

Riadim sa pravidlom, že si beriem málo, ale kvalitných vecí. Jedna kvalitná fleecová mikina je lepšia ako dve priemerné mikiny. Dobrý spacák zaistí teplotný komfort, ale dá sa stiahnuť do čo najmenšieho rozmeru. Namiesto veľa obyčajných tričiek si beriem iba zopár merino tričiek. Vyhovujú mi, lebo nezapáchajú aj pri dlhšom nosení, rýchlo schnú, odvádzajú vlhkosť. Kvalita výbavy šetrí miesto a pridáva výrazne na komforte.

Súčasťou treku je presun z Kathmandu do Lukly, ktorej letisko patrí medzi najnebezpečnejšie na svete. V tvojom videu som videla, že kvôli počasiu ste museli neplánovane letieť helikoptérou, no minulý rok pred Everest Base Camp trekom si do Lukly letela. Je to skutočne taký adrenalín?

Vtipné na tom bolo, že my sme v jeden deň absolvovali aj let 14 miestnym lietadlom do Lukly, aj let helikoptérou. Z dôvodu zlého počasia totiž naše lietadlo nemohlo pristáť, takže necelých 5 minút pred pristátím sme sa napokon vrátili do východiskového bodu - Kathmandu. To už bolo potom, ako sme celý deň čakali na letisku spolu s desiatkami, ak nie stovkami ľudí, ktorí v ten deň tiež neodleteli.

Aby sme ušetrili čas aj nervy, rozhodli sme sa priplatiť si za helikoptéru. A to bol teda zážitok roka! Aspoň pre mňa. Prekrásne čosi. Aj let malým lietadlom je parádny, ale z vrtuľníka sú tie údolia, ryžové terasy, koruny stromov oveľa bližšie, ako na dosah ruky. Je to oveľa intenzívnejší zážitok. A aj adrenalínový. Opäť nás totiž chytilo nepriaznivé počasie. Museli sme núdzovo pristáť inde a počkať, kým sa opäť vyčasí.

Aj minuloročný let lietadlom bol však pamätný. Mali sme také silné turbulencie, že lietadlo sa len tak triaslo a sem-tam veľmi prudko kleslo. Pocit v bruchu ako na húsenkovej dráhe. Medzi trekermi často koluje vtipná hláška, že keď ste prežili let do Lukly, tak už máte na treku to najhoršie za sebou.

Tebe s mamou to trvalo 11 dní. Aké myšlienky ti behajú hlavou, keď ste toľko dní vkuse iba v prírode?

Pravdupovediac, veľa mi toho hlavou nebehá. Tou chôdzou si práve snažím vyčistiť hlavu, nie však intenzívnym rozmýšľaním a analyzovaním nejakého problému. Práve naopak. Snažím sa vnímať iba prítomnosť, svoje vlastné kroky, svoj dych, vnímam to, ako sa moje telo namáha, ako mu to prospieva a s radosťou prijímam vzniknutú energiu. Počúvam vietor, hukot vody a šum lístia. Hlavne vo vyšších polohách je to skvelé, kde sa počet turistov už trochu preriedi.

Treking v Himalájach ma napĺňa pocitom vďaky, radosti a šťastia. Nasávam aj budhistickú atmosféru, ten pokoj, čo tam sála. No a z čistou mysľou, ktorá nebehá kade-tade, ale je prítomná tu a teraz, sa potom lepšie žije po návrate do “bežného života”.

Sú hory tiež istým spôsobom meditácie, ktorej sa pravidelne venuješ?

Meditácia je vedomé cvičenie mysle, skrotenie mysle, ktorá nekontrolovane behá od myšlienky k myšlienke. Meditácia sa dá veľmi zjednodušene rozdeliť na meditáciu šamata, ktorej cieľom je rozvoj pokoja a sústredenosti, a na analytickú meditáciu, v rámci ktorej sa snažíte vyriešiť nejaký problém, pracovať s emóciami alebo uvedomiť si nejaký fenomén.

Vzhľadom na to, že pri kráčaní horami sa snažím byť mysľou v prítomnosti, tak by sa dalo povedať, že treking sa podobá šamata meditácii, ktorej meditačným predmetom je najmä dych.

Skôr by som však povedala, že ide o dnes veľmi populárny pojem “mindfulness”, čiže vnímavosť, všímavosť. Práve o to sa snaží aj joga, ktorá je dnes už taká rozšírená. Počas jogy si uvedomujeme svoje telo, čo robí každá jedna končatina, sval, dych. To všetko nás umiestňuje veľmi silno do prítomnosti. A keďže turistika je tiež koniec koncov pohyb a fyzická aktivita, tak to je to akási všímavosť v pohybe. Všetko to vzájomne súvisí.

Mimochodom, práve vďaka joge a meditácii som začala oveľa lepšie, pokojnejšie a vytrvalejšie kráčať v horách. Vďaka joge a meditácii sa učím akceptovať namáhavé veci nielen na treku, ale aj v živote.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Trápia Vás bolesti a únava? Máme skvelé riešenie k vám domov
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
  3. Spacák na kozmetiku?
  4. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  5. IMMOFINANZ pokračuje v úspechoch nájomných zmlúv aj v roku 2022
  6. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete
  7. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  8. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  1. Na západnom Slovensku napreduje modernizácia elektrickej sústavy
  2. Na západnom Slovensku napreduje modernizácia elektrickej sústavy
  3. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  4. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  5. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  6. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  7. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  8. Spacák na kozmetiku?
  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 28 171
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 10 241
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 153
  4. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 4 769
  5. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 923
  6. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 382
  7. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 2 991
  8. Máte v hľadáčiku dovolenku v Turecku? Táto inšpirácia padne vhod 1 406
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Irena Šimuneková: Na návšteve u susedov - Strážnice a okolie časť 1.
  2. Monika Kusendová: Malofatranská hrebeňovka alebo 4-dňové sólo dobrodružstvo s ruksakom po horách
  3. Robert Drál: Mt. Kilimanjaro - BASE Camp
  4. Daniel Schikor: Jordánsko - v hlavnom meste
  5. Iveta Bakitová: Tarragona a ešte pár cestovateľských tipov na Costa Dorada v Španielsku
  6. Aleš Tvrdý: Juhoafrická Republika a jej poklad
  7. Iveta Bakitová: Veľká Noc v Španielsku - dnes neplánovane o Salvadore Dalím
  8. Lubo Repka: Cartagena – karibská časť Kolumbie
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 288
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 358
  3. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 5 930
  4. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 866
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 694
  6. Felipe Sánchez López: Opatrovatelia alebo novodobí slovenskí otrokári 3 677
  7. Michal Feik: Čo spôsobí Matovičov balíček 3 075
  8. Iveta Bakitová: Zakynthos - karibský raj v Európe 2 974
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  7. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
SkryťZatvoriť reklamu