SME

Astana: Zmes kultúr uprostred kazašskej stepi

Kedysi malé provinčné mesto sa premenilo na jednu z najmodernejších metropol nielen Kazachstanu, ale aj celej strednej Ázie.

Na počiatku bol sen. Aj takto by sa dalo začať o kazašskej Astane. Kedysi malé, provinčné mesto sa pod taktovkou kazašského prezidenta Nazarbajeva premenilo na jednu z najmodernejších metropol nielen Kazachstanu, ale aj celej strednej Ázie. Prirovnávajú ju k Dubaji a v roku 2017 ju spoznal celý svet vďaka výstave EXPO. Ešte váhate či sa pozrieť do Astany?

Začiatok od nuly

Kazašská Astana dnes zaujme svojimi supermodernými budovami, s ktorými sa v regióne môže porovnávať snáď len s turkménskym Ašchabadom. Nie vždy však toto miesto stálo na výslní. Práve naopak, dlhé stáročia bolo len nezaujímavým, anonymným bodom na mape sveta bez emócie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kedysi dávno tomuto miestu ľudia hovorili Akmolinsk, no to ešte v časoch, kedy tu stála len pevnosť sibírskych Kozákov. Na tieto časy sa zabudlo a keď na pomyselné dvere začali klopať posledné roky nového milénia, všetko sa zmenilo. Krátko po rozpade Sovietskeho zväzu sa v Kazachstane v roku 1994 rozhodli, že svoje hlavné mesto presťahujú zo známej Almaty sem do „stredu ničoho“.

Almaty mala históriu, bola chránená kopcami s príjemným podnebím, no jej poloha z nej robí pre mnohých Kazachov ťažko dostupné miesto. Hľadalo sa miesto, ktoré by ležalo bližšie k ľuďom a tak sa na scéne objaví budúca Astana.

Kazachstan sa tiež bál, že by sa obrovská krajina mohla rozpadnúť, pretože v nej žije pomerne veľa etnických Rusov a toto bola poistka. Prezident Nazarbajev v budúcej Astane videl sen postaviť miesto na okraji nekonečnej a nehostinnej púštnej stepi, kde cez zimu padá teplota aj na mínus 30 - 40 stupňov. Bola to výzva, no ako ukázal čas, podarilo sa im to na výbornú. V roku 1997 sa Astana narodila a o rok neskôr sa objavila na mapách sveta. Začiatok od nuly. Zrýchlenie na stovku a dnes je Astana „mestom budúcnosti“. Niekde za tento čas nepostavajú ani kvalitné cesty, inde celé hlavné mesto, kde dnes žije viac, než milión ľudí.

Raj pre architektov

S výstavbou Astany sa začína pomaly v roku 1998. S rozumom, s plánovaním a svoj rukopis tu zanechal japonský architekt Kišo Kurokawa. Podobne ako kedysi, aj dnes je živým miestom rieka Išim pretekajúca mestom, ktorá je akoby hranicou medzi dvoma svetmi. Pravý breh zostal starému mestu, aby sa na neho nezabudlo a ľavý breh sa stal fantastickým ihriskom pre geniálne nápady. Kurokawa vdýchol mestu jeho zeleň, parky, plochy plné života, no ak sa dnes pozrieme na mesto, tak tie najslávnejšie budovy, ktoré sa stali ikonami má na svedomí britský architekt Foster, staviteľ najznámejšej londýnskej „Uhorky“.

Ikonou Astany je dnes moderná veža Bayterek. Stretnete sa s ňou všade. Na obrázkoch, bankovkách, na plagátoch, v knihách, novinách či televízii. Spája kazašskú hrdosť s tretím tisícročím. Svet starých nomádov putujúcich nekonečnou stepou a víziou moderného národa, ktorý sa na svet nepozerá len zdola. Veža vysoká 105-metrov predstavuje podľa legendy strom života, na ktorý si sadne symbol šťastia, vták Samruk a položí na neho zlaté vajce. Oplatí sa sem prísť kvôli vyhliadke. Tá je symbolicky vo výške 97-metrov, aby sa nezabudlo, že v roku 1997 sa zrodila Astana.

Všade naokolo sú moderné budovy nového mesta. Sem tam akoby sa zabudlo na ľudí a priestorom sa rozleje sterilita, ale to sa časom určite zmení. Pred odchodom si nezabudnite vložiť svoju ruku do odtlačky ruky prezidenta Nazarbajeva. Vraj má silu plniť želania. Jemu sa sen o vlastnom meste splnil, skúsite aj vy či funguje? Určite sa k Baytereku vráťte v noci. Všetko svieti pestrými, neónovými farbami, z fontán strieka voda, moderné budovy sa predháňajú v kráse a napokon vám vŕta hlavou, či Astana nie niekoľkých miestach nepokorila aj samotný Dubaj.

Vízia premenená na sen

Astana, to je prehliadka fantastických stavieb a vízií. Kto by si pomyslel, že práve tu v nehostinnej stepi sa budú stavby predbiehať a budeme na ne ukazovať prstom. Srdcom nového mesta je unikátny bulvár Nurzhol, ktorý spája na jednej strane okázalý, prezidentský palác Ak Orda a na strane druhej Chan Šatyr, futuristický, presklený stan dvíhajúci sa do výšky 150 metrov, kam by sa zmestilo desať futbalových štadiónov. Mnohí hovoria, že práve Chan Šatyr je najdominantnejšou stavbou mesta. Jednou z najdrahších určite, pretože jej stavba zhltla 400 miliónov dolárov.

Nebyť ropy a zemného plynu, Kazachstan by sa nikdy nemohol popýšiť Astanou. Dnes v ňom žije nová, super bohatá vrstva ľudí a ich životný štýl je v ostrom kontraste s bežnými kazašskými mestami, ktoré vyzerajú akoby sa v nich nielen že zastavil čas, ale rovno sa v nich stratil a rozplynul. Tu medzi okázalými budovami super moderného mesta cítiť, že mesto bolo plánované podobne ako Canberra, Washington DC či Brasília. Všetko akoby malo svoje miesto a hoci na vás útočia egá jednotlivých stavieb, vzájomne sa dopĺňajú a vytvárajú vzácny futuristický súzvuk.

Medzi astanskými pamiatkami nájdete aj obrovskú pyramídu, teda Palác mieru a svornosti, mešitu Chazret Sultan, ktorá svojimi rozmermi útočí na titul najväčšej mešity strednej Ázie, nenapodobiteľnú budovu koncertnej haly s talianskym rukopisom a v neposlednom rade aj panorámu s mrakodrapmi, ktorej hovoria „Astanský Manhattan“. Mesto preslávilo EXPO 2017 a hoci skončilo, jeho duch tu zostal a tak sa môžete vybrať po stopách bývalého areálu.

Nostalgia za riekou

Za riekou Išim sa rozprestiera stará Astana. Tá, ktorá tu žila pred ropným boomom a tá, ktorú nikto nepoznal ani po nej netúžil. Pamätá si pád Sovietskeho zväzu, problémy, v ktorých sa topila a dnes možno závistlivo hľadí na druhý breh do doby, o ktorej nič nevie. Má však niečo, čo sa novej Astane nepodarilo dosiahnuť. Má v sebe ukrytý onen genius loci a akúsi dušu, ktorú majú len miesta overené časom.

Vyberte sa sem pozrieť, ako by vyzerala Astana nebyť pompéznych plánov, petrodolárov a vízie. Nenájdete tu obrovské bulváre a vysvietené budovy, ale sovietske „škatule“, staré autá, stromy pri domoch, rozpadnuté ihriská a lokálne podniky. Tu ešte možno stretnúť aj otlčený gril s dreveným uhlím, pri ktorom stojí chlapík so zlatými zubami a griluje dokonalé šašlíky rozvoniavajúce po okolí.

Takto vonia stredná Ázia. Po mäse, uhlí a starých príbehoch. Nájdete tu trhovisko, zapadnuté obchodíky s tovarom, na ktorý si spomeniete, že ste ho už u nás dlhé roky nevideli a ocitnete sa v príjemnej nostalgii. Stačí však niekoľko krokov cez rieku a opäť ste v budúcnosti.

Astana plná možností

Astana nie je len o budovách a futuristických plánoch, ale je to aj mesto, ktoré si dokážete užiť a ktoré vás vie nabiť energiou. Chcete si užiť pláž a kúpanie v meste uprostred stepi? Aký by to mal byť pre Astanu problém? Stačí vojsť do Chan Šatyru, kde sa ukrýva Sky Beach a môžete kráčať po piesku, ktorý sem priviezli z exotických Maldív. V horúcom lete je to ako oáza radosti a v bazéne s umelým vlnobitím sa dokážete vyblázniť.

Neďaleko odtiaľto viete zájsť do kina, divadla, na koncert a nevynecháte ani perfektné jedlo. Medzi miestne špeciality patrí konské mäso, geniálna baranina, obrie šašlíky a sýte polievky (ako inak s mäsom). Nomádska kultúra sa v miestnej kuchyni nezaprie. Kočovníci nemali ako pestovať zeleninu a tak bola dlhé roky pre nich cudzia. Odvážite sa ochutnať typický kumys z kobylieho mlieka? Alebo si radšej dáte misku šubatu, fermentovaného ťavieho mlieka? Toľko exotiky ste tu nečakali.

Príjemne unavení na konci dňa zájdete do Národného múzea, Opery alebo si pozriete zápas v hokeji. A ak sa vám stále nechce spať, zapadnite do niektorého z miestnych barov, kde podávajú lokálne pivá z malých, moderných pivovarov. Ešte stále neveríte, že Astana má takmer všetko? Stačí dať mestu šancu.

Kam sa vybrať do okolia Astany?

Hoci vás Astana dokáže zamestnať, ak rozmýšľate, že by ste zo svojho výletu chceli vyťažiť maximum, v okolí hlavného mesta nájdete niekoľko zaujímavostí.

Alzhir (Alžír) sa nachádza cca 40 kilometrov od mesta a je smutným mementom 20. storočia, ktoré poznačila v Sovietskom zväze ničivá éra stalinizmu. Alzhir totiž predstavuje stalinistický gulag určený pre manželky a deti „zradcov národa“. Fungoval viac než 10 rokov a stal sa najznámejším v celom Kazachstane kvôli mnohým prominentným väzňom. Dnes slúži ako múzeum.

Korgalzhyn predstavuje prírodnú rezerváciu (vzdialenú cca 130 kilometrov od Astany), ktorá je najväčším národným parkom Kazachstanu. Milovníci prírody si tu prídu na svoje vďaka unikátnemu systému bažín, kde prichádzajú hniezdiť vzácni vtáci. Medzi symboly parku patria pelikány.

Víza do Kazachstanu?

Pre našincov je dobrou správou, že v roku 2017 sa Kazachstan rozhodol zrušiť pre 45 krajín sveta víza a Slovensko bolo medzi nimi. Dnes vám tak na cestu do Kazachstanu stačí platný cestovný pas a môžete tu zostať bez problémov 30 dní.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Komerčné články

  1. Za 30 rokov videl v autoškole všeličo. Vodiči už nie sú tak zruční
  2. Trhy, história aj all inclusive. Kam k moru v Tunisku?
  3. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu
  4. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  5. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  6. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  7. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  8. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  1. Záhradkári, pracujte len ráno a večer
  2. Trhy, história aj all inclusive. Kam k moru v Tunisku?
  3. OTS: LESY SR sa dištancujú od nepravdivých tvrdení
  4. Influenceri vzali na dovolenku ľudí, ktorých nepoznali
  5. Uprostred leta prichádza princ na bielom koni
  6. Letná revolúcia a špeciál o mužoch a našich svetoch
  7. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu
  8. Stanovisko LESY Slovenskej republiky, š. p.
  1. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby 10 504
  2. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu 8 679
  3. Apartmány pri mori nie sú len pre smerákov. Kde nájdete lacné? 2 855
  4. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo 2 505
  5. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 2 183
  6. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta 2 091
  7. Čo môže spôsobiť minúta navyše pri pražení kávy? 1 985
  8. Trhy, história aj all inclusive. Kam k moru v Tunisku? 1 552
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Irena Šimuneková: Čriepky z Bojníc
  2. Pavel Baláž: V Bologni si vykrútite krky - pri pohľadoch na vysoké veže
  3. Ján Komrska: Mulhacén, Španielsko
  4. Patrik Užák: Balada o Balatóne
  5. Peter Lacina: Toskánsko za humnami: Spring '25
  6. Ladislav Kucharik: Rio 01 - Holé zadky v meste hriechu, pod rukami Krista
  7. Soňa Fröhlichová: Bazilej (Basel, Bâle) je pozoruhodné mesto, žijúce kultúrou, športom a tradíciami
  8. Soňa Fröhlichová: Bazilejský karneval trvá 72 hodín
  1. Viktor Pamula: Fico je nebezpečný 16 628
  2. Ivan Čáni: Blaha a Kaliňák junior narazili ale napriek tomu ďalej ohlupujú svoj už aj tak dostatočne ohlúpený fan club. 14 679
  3. Radko Mačuha: Oslobodenie prichádza z Východnej. 13 632
  4. Michael Achberger: Prestaňte rátať kalórie. Toto vás naučí chudnúť jednoduchšie! 12 204
  5. Ján Valchár: Delúzia svätých Cyrila a Metoda 7 616
  6. Juraj Kumičák: Ako Cyril a Metod fašistom pomáhali... 6 823
  7. Dávid Polák: Denník Dezoláta 6 571
  8. Rastislav Puchala: Ficovo devínske šialenstvo 5 346
  1. Věra Tepličková: Vážený pán premiér
  2. Marcel Rebro: Dobrý vojak Pellegriny: Poslušne hlásim, že idem do vojny!
  3. Marcel Rebro: Dúhová facka pre červených: Ako si Smeráci vylámali zuby na Volkswagene
  4. Marcel Rebro: Matúš Šutaj Eštok zachraňuje východ po povodniach: z pláže na Sardínii
  5. INESS: Aké je (ne)produktívne zdravotníctvo?
  6. Marcel Rebro: Prezident v maskáčoch: Pellegrini sa ide hrať na vojačika, zatiaľ čo krajina horí
  7. Marcel Rebro: Fico medzi čajom a oknom: Moskva nerada, keď sa kamoši pretvarujú
  8. Věra Tepličková: Krutá rana pre opozíciu: Minister Takáč opäť nakupoval potraviny
SkryťZatvoriť reklamu