SME
Streda, 22. september, 2021 | Meniny má MóricKrížovkyKrížovky

Unikátny Gibraltár – južná brána do Európy

Hľadí na africký kontinent, no zubami nechtami sa drží Európy. Gibraltár bol odjakživa unikátnym miestom na mape sveta.

Pohľad na The RockPohľad na The Rock

So Španielskom však má na prvý pohľad pramálo spoločné a na skale nad mestom sa preháňajú opice. Gibraltár, to je úplne iný svet.

Strategické miesto

Maličký výbežok na andalúzskom pobreží južného Španielska je na prvý pohľad na mape na nerozoznanie od iných. Bol by ako stovky podobných miest na Pyrenejskom polostrove, až na malý historický fakt, že Gibraltár nepatrí do rúk Španielom, ale Britom.

Tento úzky kúsok zeme má však nesmierny strategický význam a Briti to veľmi dobre vedia. Je kľúčom k Gibraltárskej úžine, teda k miestu, ktoré spája Stredozemné more a Atlantický oceán a ktoré oddeľuje Európu od Afriky. Kým nebolo Suezského prieplavu, každá loď vydávajúca sa na dobrodružné objavovanie sveta musela prejsť zo Stredozemného mora práve týmto miestom.

Briti dostali Gibraltár do svojich rúk v roku 1713 na základe mierovej zmluvy z holandského Utrechtu, ktorá skončila vojnu o španielsky trón po tom, ako vymrela španielska vetva Habsburgovcov. Od tohto momentu je tak strategický Gibraltár pod britskou korunou a dnes si v meste skutočne pripadáte akoby ste kráčali anglickými ulicami, kde skôr narazíte na typické jedlo Fish & Chips a pintu tmavého piva, než na paellu so šafranom a morskými plodmi či sangriu.

Ako prišiel Gibraltár k svojmu menu?

Gibraltár vystihuje skala dvíhajúca sa nad mesto do výšky 426 metrov nad morom. Je ikonou tejto maličkej časti sveta s rozlohou len cca 6,5 kilometra štvorcového a vidno ju už z diaľky. S troškou fantázie akoby predstavovala provu obrovskej, vápencovej lode plaviacej sa do neďalekej Afriky, kam je to len necelých 20 kilometrov.

Ak chce Gibraltár navodiť tajomnú až magickú atmosféru, veľmi rád zahalí špičku svojej skaly do oblakov pripomínajúcich chumáče bavlny. Skala tu stojí odjakživa, tá jediná si pamätá všetko, čo sa okolo nej stalo.

V staroveku ju poznali ako miesto, kde stoja Heraklove stĺpy za ktorými sa ako tvrdil Platón nachádzala Atlantída. Skala si však pamätá aj zvrat v dejinách, kedy pod ňou zakotvil arabský veliteľ Tarík ibn Zijád a v roku 711 si pod krídla islamu podmanil Iberijský polostrov. Jeho odkaz je v Gibraltári zreteľný dodnes, pretože od jeho príchodu sa toto miesto volalo Džebel al-Tarík, teda Tárikova skala. Skomolením jeho názvu máme dnešný Gibraltár.

Pristávanie lietadla ako atrakcia?

Gibraltár si pre svojich návštevníkov pripravil unikátne privítanie hneď pri vstupe. Dnes je toto miesto dostupné letecky alebo po zemi zo španielskeho mestečka La Línea de la Concepción. Ak budete mať na výber, zvoľte cestu po zemi a o divadlo máte postarané.

Tesne za hranicou sa totiž odrazu všetko zastaví a v tom momente si uvedomíte, že stojíte na pristávacej dráhe miestneho letiska. Na semaforoch naskočí červená, dlho sa nič nedeje a odrazu sa z ničoho nič prirúti obrovské lietadlo, ktoré svojim charakteristickým hlukom postaví okolie do pozoru. Kde inde v Európe máte takúto možnosť vidieť z blízka lietadlo pri čakaní na červenú?

Z pristávania lietadiel sa stala zaujímavá turistická atrakcia, a tak si načasujte svoju návštevu tak, aby ste toto predstavenie mohli vidieť na vlastné oči. Máte na to niekoľko pokusov za deň, no najviac lietadiel sem prichádza s letnou sezónou.

Človek vníma tu fantastickú atmosféru, no málokto si uvedomí, že gibraltárske letisko patrí medzi najkomplikovanejšie v celej Európe a aj vo svetovej konkurencii stojí na obstojnej priečke. Pilotom tu totiž komplikujú život silné vetry, ktoré sa preháňajú úžinou a na pristátie na kratšej pristávacej dráhe treba skutočného profesionála.

Za pamiatkami Gibraltáru

Za neveľkým prístavom sa pomaličky začne odkrývať staré mesto učupené pod skalou. Je zvláštnou zmesou s príchuťou Španielska aj Británie. Niektoré ulice sú akoby vystrihnuté zo španielskych miest, no potom vás staré viktoriánske poštové schránky a typické „londýnske“ telefónne búdky vyvedú z omylu.

Briti tu skutočne zapustili korene. Angličtina sa mieša so španielčinou a do tejto malej, babylonskej veže pridávajú turisti ďalšie desiatky jazykov či dialektov. Takéto strategické miesto vždy priťahovalo množstvo národov. Malé kaviarničky, podniky s jedlom aj reštaurácie povyberali na ulice svoje stoly aj stoličky a lákajú okoloidúcich na príjemne posedenie. Z gibraltárskych ulíc cítiť ozajstnú pohodu, ktorá sa prevaľuje hlavnou tepnou mesta. Aj ona má dnes skôr britský nádych, ale to je výsledkom 18. storočia, kedy si Briti povedali, že zničia pôvodnú španielsku zástavbu a vytvoria si tu svoj domov. Bez nekonečnej hmly, dažďu a sychravého počasia.

Skôr či neskôr každý skončí v srdci mesta, ktorým je tzv. Kazematové námestie naplnené životom. Ak si myslíte, že Gibraltár nemá ako zaujať svojimi pamiatkami, tak práve centrum mesta dokáže opak. Viete sa tu stratiť v bočných uličkách, ktoré sa z ničoho nič zastavia pri kamennej hradbe, ktorá kedysi chránila mesto pred prípadnými útokmi.

Objavíte tu aj Kostol Panny Márie či dokonca Katedrálu svätej trojice. Tá zaujme svojou architektúrou, pretože ju nezdobí žiadna vysoká zvonica či veža, ale je skôr dokonalým splynutím kresťanského a islamského, teda maurského slohu. Vyrezávané oblúky a nádych Orientu na prvý pohľad ani nedajú tušiť, že sa pozeráte na najvýznamnejšiu katedrálu celého Gibraltáru. Svätostánok klame telom, pretože by mu málokto hádal, že ho postavili len v roku 1832, teda o niekoľko storočí neskôr ako najstarší kostol v meste. Originálnym suvenírom sú exotické gibraltárske libry, ktoré si tu môžete za eurá zameniť.

Opice nad mestom

Najväčším ťahákom Gibraltáru však nie sú jeho uličky či námestia, ale spomínaná skala vypínajúca sa vysoko nad mestom, ktorá sleduje Gibraltársku úžinu. Domáci ju volajú „The Rock“ alebo len Skala a hoci to slovíčko znie akosi chladne a neosobne, získa si aj vás. Tisíce turistov z celého sveta sem prídu len kvôli tomuto miestu. Čím to je?

Niektorých priťahuje magická poloha, iných história skaly, no najviac ľudí zaujme fakt, že práve na skale vysoko nad Gibraltárom žijú opice makaky. Ak nemáte čas, môžete sa hore na skalu pohodlne odviesť modernou lanovkou, no ak si radi dáte do tela, viete sa prejsť chodníčkami pomedzi hustý les až na samotný vrchol. Hore pofukuje vietor a aj počas horúčav je tu príjemná klíma.

Je pravdepodobné, že už po pár metroch vám skrížia cestu opice. Skáču hlava-nehlava medzi stromami či na blízky chodník. Kedysi dávno sa sem mali dostať zo severnej Afriky a vďaka nim vyhlásili Gibraltársku skalu za prírodnú rezerváciu. V celej Európe by sme nenašli podobné miesto, kde by sme mohli sledovať divé opice v ich prirodzenom prostredí.

Už od prvého momentu vás tabule so zákazom upozorňujú na prísny zákaz kŕmenia pod hrozbou vysokej pokuty, hoci ako sa zdá, mnohí nevedia čítať. Vyberú jedlo a celá partia opíc sa odrazu rozbehne za vôňou, aby o pár sekúnd všetko uchmatla a v bezpečnej vzdialenosti si pochutnala. Pomaličky sa opice odvážia prísť opäť bližšie. Stačí však chvíľka nepozornosti, pootvorený batoh či položený fotoaparát a už ho len zazriete ako poskakuje v diaľke.

Podľa odhadov ich je tu dnes okolo 300 a kým v severnej Afrike ich populácia klesá, tu hore na skale sa makakom darí. Legenda dokonca hovorí, že kým budú makaky na skale, tak bude Gibraltár britským miestom. Možno aj preto sa o nich britskí vojaci starali, sledovali ich populáciu a kŕmili ich. Niet divu, že sa stali miestnym symbolom silným ako magnet.

Rozlúčka so Skalou

Okrem opíc vás na vrchole Skaly čakajú krásne panoramatické výhľady na okolie. Na jednej strane oči skáču po divokých, opustených, kamenných plážach s veľkými vlnami a na strane opačnej vidno ako sa ulice mesta spletajú do starého, historického klbka. Vďaka výhľadu, a teda bezpečnej polohe, tu postavili v 8. storočí pevnosť, ktorá bola niekoľko stáročí domovom Maurov. Dnes tu po nich zostali len kamenné spomienky, no skala je stále miestom, kde má britská armáda svoje stanovište.

Pred odchodom zo skaly sa prídu rozlúčiť aj opice. Sedia, sledujú, kde sa čo mihne v diaľke alebo čo zašuští, aby mohli vyraziť na svoju ďalší drzý výpad. Nič také sa nekoná a napokon sa na scéne objavia maličké makaky, ktoré sa museli narodiť len nedávno. Skáču, bláznia sa a zvedavo každého skúmajú pohľadom.

Gibraltár je miestom nečakaných stretnutí a dokonalých zážitkov, ktoré ešte dlho rezonujú po tom ako tento zaujímavý kút sveta opustíte.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi
  2. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou?
  3. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  4. Odpady nad zlato
  5. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád
  6. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  7. Znalec slovenského brandy
  8. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  9. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  10. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  1. SodaStream má viac ako 700 predajcov, očakáva ďalší rast
  2. Nová udržateľná značka kávy, ktorá dodá energiu na cesty
  3. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  4. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  5. Odpady nad zlato
  6. Schneider Electric má podporiť VELUX v uhlíkovej neutralite
  7. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  8. Znalec slovenského brandy
  9. Lekárne sa stanú miestom prevencie a edukácie pacientov
  10. Projekt KRAJa na podporu včelárov priniesol svoju úrodu
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 10 164
  2. Slovenský orloj – svetová atrakcia 6 466
  3. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 4 279
  4. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 593
  5. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 3 504
  6. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 2 974
  7. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 2 870
  8. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 2 563
  9. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu 2 224
  10. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty 2 200
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  3. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  4. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  5. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  6. Adam Valček: Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia
  7. Karolína Farská: Dva rozdielne protesty za slobodu
  8. Pavol Koprda: Očkovacia lotéria: Čo môže priniesť a kde sú jej úskalia? Pohľad cez dáta, teóriu hier a hazardné hry
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 16. - Kto objavil Antarktídu - Bransfield, Bellingshausen alebo Palmer?
  2. Pavel Dvořák: Ako ma zmenilo desať rokov v Číne
  3. Alžbeta Szomolaiová: Zo Stratenej na Havraniu skalu
  4. Martin Majzlan: Kirgizsko - Z konského sedla až po pláže Issyk-Kul
  5. Blanka Ulaherová: Sobota v údolí Wachau - od Richarda Levie srdce až po šnicľu v žemli
  6. Vladimír Benčík: Hanoj – s blížiacimi sa sviatkami lunárneho Nového roku je čoraz veselší a exotickejší
  7. Iveta Bakitová: Poďte so mnou spoznávať známe aj menej známe miesta Talianska
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 14. - Desať zaujímavostí o Antarktíde 2/3
  1. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí 24 565
  2. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič. 17 681
  3. Dušan Koniar: Ostávajú možno dva mesiace 8 898
  4. Peter Chudý: Vyšetrovateľov NAKA treba umlčať a naordinovať im leopoldovskú diétu alebo ako nevinný človek môže skončiť za mrežami 6 658
  5. Stanislav Martinčko: Zatýkanie za spevu pápežskej hymny !! 6 041
  6. Martin Dorčák: DPH podľa Remišovej 5 347
  7. Tomáš Mihalík: Ľuboš Blaha nechcene priznal, že vakcíny chránia pred covidom 5 343
  8. Marek Mačuha: Boris Kollár preráža dno 3 728
Skryť Zatvoriť reklamu