SME
Streda, 7. december, 2022 | Meniny má Ambróz

Hektická Moskva, ktorá nikdy nespí

Spoznajte zákutia ruskej metropoly, ktorá spája modernosť a veľký kus histórie.

Nikdy nespiaca metropola RuskaNikdy nespiaca metropola Ruska (Zdroj: https://www.flickr.com/photos/harry_popoff/)

Moskva slávi svoje výročie založenia 4. septembra, podľa prvej písomnej zmienky v roku 1147 jej predchádzala osada Kučkino. Iniciatívu založenia mesta história pripisuje kyjevskému veľkokniežaťu Jurajovi Dlhorukému, ktorý dal miestne osídlenie opevniť. Podľa archeologických nálezov sa prvé osídlenie spojené s Moskvou datuje už do 9. storočia.

Význam Moskvy neustále rástol a dnes predstavuje neutíchajúce hlavné mesto Ruska s množstvom architektonicky zaujímavých palácov, stavieb a celých námestí. Tieto patria medzi najnavštevovanejšie.

Kremeľ

Moskovský Kremeľ je rozsiahlou stredovekou pevnosťou v srdci Moskvy a ak by v Moskve už nebolo nič zaujímavé k videniu, bol by dostatočným lákadlom.

Borovicový vrch, teda miesto na ktorom stojí, bol obývaný slovanskými kmeňmi už približne v 11. storočí. Pevnosť postupne rástla a budovali sa okolo nej hradby so vstupnými bránami a celkom dvadsiatimi impozantnými vežami.

Medzi prvé kamenné stavby v Kremli patria sarkálne chrámy. Jednám z najdôležitejších je Uspenský chrám, v ktorom boli neskôr korunovaní ruskí cári. K ďalším patrí Archanielský chrám, Chrám zvestovania, Chrám uloženia rúcha presvätej Bohorodičky či Zvonica Ivana Veľkého.

Kremeľ bol sídlom ruských panovníkom a tomu zodpovedá aj jeho veľkoleposť v rámci architektonických prvkov. V exteriéroch sa vynímajú rôzne sochárske detaily a všadeprítomné kupoly, v interiéroch rôzne ikony viery. Návšteva Kremľa je jedným z hlavných turistických cieľov Moskvy.

Červené námestie

V bezprostrednom susedstve Kremľa sa pyšne vyníma najslávnejšie ruské štvorcové námestie. Názov Červené námestie sa neviaže na prevládajúcu červenú farbu miestnych múrov, ale názov znamená v zastaranej ruštine nielen červený ale aj krásny.

Na Červené námestie ústia všetky dôležité ulice Moskvy. Z významných chrámov tu stojí Chrám Vasilija Blaženého, ktorého architektúra symbolizuje spojenie Ruska s Európou a Áziou. Jeho farebné cibuľovité veže sú priam neprehliadnuteľné.

Stojí tu i Chrám Ikony Matky Božej Kazanskej. Je chrámom ruskej pravoslávnej cirkvi a do dnešnej podoby bol obnovený až po páde komunizmu. Chrám patrí medzi mnohé sakrálne stavby, ktoré boli počas Stalinovej vlády necitlivo zdevastované a zničené.

Ikonou Červeného námestia je Mauzóleum Vladimíra Iľjiča Lenina. Tejto ikonickej kamennej stavbe predchádzalo drevené mauzóleum, ktoré bolo navrhnuté na verejnú rozlúčku s Leninom. Keď sa zistilo, že zabalzamované telo možno uchovať na oveľa dlhší čas, bolo nahradené súčasnou kamennou stavbou.

Ďalšou významnou stavbou na Červenom námestí je obchodný dom GUM (Gasudarstvennyj Universaľnyj Magazin), ktorého stavba začala už v roku 1883 na príkaz cára Alexandra lll. Pre verejnosť bolo otvorený o desať rokov neskôr a odvtedy neprerušene slúži svojmu účelu. Budova je výnimočná svojím architektonickým štýlom, ktorý spája ruskú stredovekú architektúru s neoklasickým štýlom v podobe konštrukčných prvkov ako kovová kostra a sklenená strecha.

Treťjakovská galéria

Treťjakovská galéria začala svoju históriu v roku 1856 a predstavuje najvýznamnejšiu a najväčšiu galériu ruského výtvarného umenia na svete. Zbierka obsahuje viac ako 150 tisíc exponátov a neustále sa rozširuje.

Galéria bola založená ruským obchodníkom Pavlom Michajlovičom Treťjakovom, po ktorom nesie svoj názov. Ten za svojho života svoju zbierku aj časť rodinného sídla daroval mestu Moskva s podmienkou, že sa zbierka nerozpredá a bude prístupná verejnosti. Stal sa prvým riaditeľom galérie a naďalej kupoval a následne daroval mestu ďalšie diela.

Moskovské metro

Známe ako podzemné paláce Moskvy pre architektonickú rôznorodosť a bohatú výzdobu. Obdivovať tu možno nespočetné množstvo sôch, malieb, mozaík, vitrážnych okien a ďalších umeleckých diel.

Metro funguje od roku 1935 a neustále sa rozširuje. Dnes má vyše 333 km a viac ako 200 staníc a predpokladá sa, že do roku 2020 by malo pribudnúť ďalších 64 staníc a 137 km koľajníc. Systém metra tvorí 12 liniek a premáva denne v priemernom intervale 2 – 4 minúty. Podľa štatistík, počas bežného pracovného dňa prepraví moskovské metro priemerne 9 miliónov pasažierov.

Chrám Krista Spasiteľa

Chrám Krista Spasiteľa je najväčším pravoslávnym chrámom na svete. O jeho postavení rozhodol cár Alexander l. ešte v roku 1812, po odchode napoleonových vojsk z Moskvy. Dokončený bol až po cárovej smrti, v roku 1860 za začal ukazovať spoza lešenia a vysvätený bol až v roku 1883, v deň korunovácie cára Alexandra lll.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  2. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  3. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  4. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  5. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  6. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  7. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý
  8. Deti cestujú do exotiky zadarmo
  1. Helenky prichádzajú na svetlo sveta s ďalšími novými bytmi
  2. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  3. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  4. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  5. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  6. Šariš ľuďom pomáha regiónu už takmer 20 rokov
  7. Aktivácia zasielania elektronickej faktúry
  8. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 663
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 591
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 657
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 936
  5. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 246
  6. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 088
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 2 973
  8. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 2 577
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Ľuboš Vodička: Maličkosti z Malých Karpát: Kamenné tváre a Obelisk
  2. Soňa Fröhlichová: Jazero Powell – najkrajšie priehradové jazero v USA, deň číslo 6
  3. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť piata-Tirana
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 50. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 2/3, prvý polrok 1929
  5. Aleš Tvrdý: Južná Amerika
  6. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť štvrtá- Skaderské jazero a príchod na albánske pobrežie
  7. Aleš Tvrdý: Cestovateľ
  8. Soňa Fröhlichová: Grand Canyon –⁠ jeden z najkrajších prírodných divov sveta, deň číslo 4
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 67 778
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 10 455
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 4 507
  4. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 4 057
  5. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 129
  6. Mária Križanová: Matematika a matikári. 1 979
  7. Café Európa: Čo sa môžeme naučiť od starších demokracií v právach LGBTI+ komunity? 1 899
  8. Ľudmila Križanovská: Ako Roman Mikulec urazil Romanu Tabák 1 669
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťZatvoriť reklamu